Dôležité webové adresy

Moje najnovšie vyjadrenia, správy a názory nájdete na sociálnych sieťach:

Facebook: facebook.com/stefan.harabin.sudca

Twitter: twitter.com/stefanharabin

Tumblr: stefanharabin.tumblr.com

Youtube: youtube.com/c/ŠtefanHarabinsudca

 

Pán Čižnár dal rozhodnúť o zákonnom senáte vyšetrovateľovi Lahovi, ktorý nie je právnik, ale stačí, že je inžinier

Pán Čižnár už v septembri 2015 vedel o zjavne nezákonnej zmene rozvrhu práce a zrušení senátu 1T za právny názor na najvyššom súde, ako aj o vyhlásení pána Klimenta, že vyradí zákonného sudcu Harabina z rozhodovacej činnosti v senáte 5T a neurobil nič. Dokonca dostal už na jeseň trestné oznámenie a nič nevyšetril.

Pán Čižnár dal o tom rozhodnúť vyšetrovateľovi Slavomírovi Lahovi, ktorý síce nie je právnik, ale stačí, že je inžinier.

Podľa pána Čižnára zrušenie trestného senátu za právne názory vyjadrené v nezrušiteľných rozsudkoch najvyššieho súdu je v súlade so zákonom, Ústavou a nezávislosťou súdnej moci.

Pán Čižnár s pani Švecovou dávajú návod všetkým predsedom súdov na Slovensku, aby zrušili okamžite každý senát, ktorý nerozhodne v súlade s vôľou pána Kaliňáka, resp. pána Boreca alebo iných politikov. Občania už teraz majú dôvod obávať sa o ochranu svojich práv.

Rozpustenie senátu 1T bolo vykonané až po vyjadrení dotknutých politikov v médiách. Ich vyjadrenia si pani Švecová osvojila a aj sa k tomu viackrát verejne priznala, dokonca i pred sudcami najvyššieho súdu. Urobila tak iba v snahe, aby sa ukázala v dobrom svetle pred politikmi, novinármi a občanmi, čím potvrdila neexistenciu zákonných dôvodov na zmenu rozvrhu práce na rok 2015. Na nezákonnosť tohto konania a potrestania členov senátu 1T jeho rozpustením pre ich právne názory vyjadrené v právoplatných rozhodnutiach bola opakovane ústne i písomne upozorňovaná na zasadnutiach Trestnoprávneho kolégia a Sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V 50- tých rokoch minulého storočia ani boľševici nezrušili senát sudcovi, ktorý pravidelne oslobodzoval veci, v ktorých oni očakávali odsúdenie. Vyriešili to tak, že v budúcnosti, takéto kauzy pojednávali predsedovia všetkých súdov, ktorých ovládali politicko-administratívne.

Pani Švecová sa stala prvou predsedníčkou najvyššieho súdu, nie v EÚ, ale na celom svete, ktorá na želanie a pokyn ministra vnútra svojvoľne zrušil funkčný a nezávisle rozhodujúci senát za právne názory vyjadrené v rozsudkoch.

Pán Čižnár je prvým generálnym prokurátorom na svete, ktorému to nevadí a súhlasí s tým. V budúcnosti sa bude za to určite hanbiť.

V právnom štáte postupy ministra vnútra kontroluje generálny prokurátor. V totalitnom štáte sa generálny prokurátor riadi politickými príkazmi ministra vnútra.

Doterajší dozor generálneho prokurátora v otázke rušenia senátu za legitímnym spôsobom vyjadrené právne názory je výrazom tzv. Vyšinského modelu nazerania na úlohu a postavenie prokuratúry v trestnom konaní.

Svojim správaním je pán Čižnár politický mediálny prokurátor SMERu, ktorý šetrí iba to čo mu dovolia politici, alebo čo chcú média (viď napr. bitka pred nitrianskym barom, kauza Malinová). Nezákonný senát pána Klimenta rozhodol 68 trestných veci. Keď sa obvinení obrátia na dovolací, ústavný, resp. štrasburský súd, budeme platiť, my občania Slovenska ťažké peniaze aj za alibizmus pána Čižnára. Uvidíme, či pán Čižnár prispeje zo svojho na úhradu budúcich odškodnení.

Pán Čižnár nekonal ani, keď sa udial volebný podvod v Súdnej rade, na podklade, ktorého bola zvolená pani Švecová. Odovzdaných bolo 17 lístkov a vrátených iba 15. Môže pán Čižnár pre benevolentný prístup zaručiť, že nebudú podvody v parlamentných voľbách. Alebo i v tomto prípade mu politici nedovolili šetriť podvod so zvolením Švecovej. Aj vtedy dostal podnet a nič nešetril.

Dostal podnet aj na poslancov, ktorí hlasovali za zníženie platov sudcov, zjavne v rozpore so svojim sľubom a Ústavou a znova nič nešetril, hoci to Ústavný súd napokon zrušil. Pánovi Čižnárovi to politici znova nedovolili.

Správa OSN o nesúlade politickej inšpekcie pod pánom Kaliňákom mu nič nehovorí.            Aj jeho aktívnym prispením, lebo sa bojí pána Kaliňáka, existuje už 8 rokov nezákonný stav v podriadení policajnej inšpekcii ministrovi vnútra.

Trestný sudca najvyššieho súdu Dr. Dohňanský, ktorý sa nepodvolil a nedal zastrašiť ministrom vnútra, je za svoje právne názory šikanovaný. Predvolávajú ho na simulované policajné výsluchy, pričom vyšetrovateľ mu odmietne uviesť, v akej veci je vypočúvaný, k akému skutku a v akom je procesnom postavení. Keď sa obrátil na pána Čižnára, aby to prešetril, ten mu v zákonnej lehote ani len neráčil odpovedať. V tejto súvislosti je prekvapujúce, že ministrom vnútra je podpredseda strany SMER a pána Čižnára za generálneho prokurátora politicky zvolila v parlamente práve táto strana. Je toto právny štát? Zjavne nie, reálne to je policajný a doslova totalitný štát. Pýtam sa úprimne Pána Čižnára, čo asi robí politická inšpekcia pána Kaliňáka pri výsluchoch radových občanov, podnikateľov, poškodených alebo aj slušných a čestných policajtov, keď si dovolí totálnu nezákonnosť v prípade trestného sudcu najvyššieho súdu, ktorý má 35 – ročnú prax?

Pravdu v mojich vyjadreniach považuje pán Čižnár žiaľbohu za vyhrážky.

Ja považujem jeho závislosť na politikov a strach o funkciu za demontáž právneho štátu.

Koho sa bojí pán Čižnár, Harabina, alebo politikov SMERu, alebo seba samého, že si verejne neplní svoje zákonné povinnosti?

Harabina sa báť nemusí, Harabin ešte nikdy neporušil zákon. Harabin sa nikomu nevyhráža, iba upozorňuje na zákonné povinnosti aj pána Čižnára.

Harabin na rozdiel od neho vždy nebojácne rozhoduje, koná a hovorí pravdu bez vyhrážok. Pánovi Čižnárovi, vzhľadom na jeho vyjadrenie o vyhrážkach, je priam nutné mu pripomenúť, že tu nie je na okrasu a ani na ochranu mu spriaznených politikov.

 

Bratislava, 24. február 2016

 

Štefan Harabin

Týmto výrokom pán Kliment jednoznačne demonštroval svoju sudcovskú filozofiu že je policajtom v talári

Vážené kolegyne, kolegovia.
Reakciou pre denník SME pán Kliment jednoznačne demonštroval osobnú filozofiu v tom smere, že trestný sudca musí byť podriadený polícii a exekutíve, a to aj vtedy, keď ide o zjavnú nezákonnosť na ich strane a musí iba potvrdzovať odsudzujúce rozsudky.
Aj preto napr. jeho senát rozhodol, že policajná inšpekcia pod ministrom vnútra je “zákonná”.
Pán Kliment je podľa ním prezentovaného správania policajtom v talári.
Sám to priznal v kauze Cervanová.
Sudca, ktorý vynáša informácie z trestného spisu a zdôvodňuje rozsudok senátu, nie v odôvodňujúcej časti samotného rozsudku, ale informáciami získanými akýmkoľvek iným spôsobom, musí zodpovedať, že odkiaľ ich má. Od ŠTB, KGB, CIA, Mosadu, resp. SIS?
Sudca nesmie slúžiť polícii, ani tajnej službe. Sudca ma jedinú povinnosť rozhodovať iba podľa zákona a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu.
Pokiaľ to robí mal by byť trestné, resp. disciplinárne stíhaný a mal by mať pozastavený výkon funkcie sudcu.
Uvidíme, či bude podaný na neho aspoň disciplinárny návrh.
Túto návrhovú dispozíciu máju dámy Švecová, Bajánková a Dubovcová a pán Borec.
Alebo sa zľaknú pána Kaliňáka, ktorý drží ochrannú ruku nad pánom Klimentom, ktorého senát v rekordne krátkom čase rozhodol, že súkromná politická inšpekcia ministra vnútra je zákonná. Okrem štrasburskej judikatúry aj správa Výboru OSN proti mučeniu hovorí, že Slovenská republika zlyháva v otázke dodržiavania ľudských práv, ktoré sa zaviazala plniť medzinárodnými zmluvami tým, že policajná inšpekcia je podriadená ministrovi vnútra, aj keď je kontrolovaná prokuratúrou.
Treba sa opýtať pána Klimenta, či jeho sudcovským krédom je záľuba nadbiehať tajným službám, policajtom, resp. politikom, ktorí sú momentálne pri moci.

Bratislava, 23. február 2016
Štefan Harabin

 

Reakcia sudcu Juraja Klimenta pre denník SME 18. február 2016

Štefan Harabin má zrejme na mysli právo na zákonného sudcu, ktorý v dovolacom konaní protizákonne oslobodzuje právoplatne odsúdených páchateľov, čím podľa môjho názoru opakovane zneužíva právomoc verejného činiteľa. Len sa čudujem, že generálny prokurátor ešte nezačal konať z úradnej moci a nedal pokyn tohto “sudcu” väzobne stíhať.
Štefan Harabin bol pridelený do senátu 5T (Klimentov senát, pozn. red.) od 1. septembra 2015, pričom dovtedy mal nevybavených asi 25 vecí. Senát 5T pravidelne pracuje so zostatkom 12 až 16 vecí. Bol mu preto poskytnutý priestor, aby ukončil tieto veci bez zbytočných prieťahov. Namiesto toho sa Harabin venoval svojej tradičnej činnosti – politik v talári – a do konca roku 2015 vo svojom pôvodnom senáte mal v podstate ten istý nápad. Neviem teda, za čo bral štyri mesiace plat – ten by mal podla mňa Najvyššiemu súdu vrátiť.

Idea antidiskriminačných žalôb na najvyššom súde

Vážené kolegyne, kolegovia.

Ideu  antidiskriminačných žalôb na najvyššom súde v roku 2006-2007 navrhla a realizovala pani Švecová, v tom čase podpredsedníčka najvyššieho súdu a zároveň civilná sudkyňa a tiež ju vypracovala s pani Bajánkovou, predsedníčkou občianskoprávneho kolégia. Vzor nimi vypracovanej žaloby mailovo zasielali sudcom.
U pani Švecovej  a Bajánkovej to nebolo prekvapenie, lebo vždy v prvom rade u nich boli a i teraz sú len a len peniaze.
Spoločne aj robili medzi sudcami najvyššieho súdu kampaň v smere získania čo najväčšieho počtu podania žalôb zo strany sudcov. Takúto kampaň pani Švecová osobne robila tiež na Krajskom súde Bratislava a Trnava.
Hoci ukrátený na plate ako trestný sudca som žalobu nepodal.
Keď SMER pani Švecovú a pani Bajánkovú ponúknutím funkcii personálne skorumpoval, obidve okamžite, hoci zradili názorovo samých seba a predtým na žaloby lanárených sudcov, zobrali antidiskriminačné žaloby späť. Platovú kompenzáciu už nepotrebovali, lebo cez funkcie dostali iné finančné benefity.
Môj názor na finančný rozdiel platu medzi všeobecným sudcom a sudcom špeciálneho súdu je konzistentný a nemenný. Považoval som ho a aj považujem za štátnu korupciu s motiváciou momentálnych držiteľov štátnej moci robiť trestnú politiku cez štátom skorumpovaných špeciálnych sudcov a prokurátorov.
Rozhodovacia prax špeciálneho, resp. špecializovaného súdu to nesporne potvrdzuje. Okrem 10, 30, 50, 100, 300, 500 eurových úplatkov policajtov, daniarov, colníkov a lekárov neodsúdili žiadneho korupčného politika. Prečo?  Asi pre to, lebo špeciálna prokuratúra si také niečo nemôže dovoliť žalovať. Je pod dozorom politicky zvoleného pána Čižnára.
Ústavný súd jednoznačne rozhodol, že korupčné platy špeciálnych sudcov boli určené diskriminačne neústavným spôsobom.
Pani Žitňanská podala na moju osobu disciplinárny návrh, že som ako predseda najvyššieho súdu nepodal odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Ústavný súd ma v celom rozsahu oslobodil. Tým aj druhý raz nepochybne demonštroval, že štátom určené korupčne platy špeciálnych sudcov v právnom štáte sú neústavne.
Ako môže byť na čele najvyššieho súdu osoba, ktorá nerešpektuje právoplatné rozhodnutie slovenského súdu a dobrovoľne nezaplatí, bez navyšovania ďalších trov dotknutým sudcom, čo im priznal Ústavou predpokladaný štátny orgán Slovenskej republiky a čo potvrdil i Ústavný sud v tej súvislosti, že ide o platovú diskrimináciu.
To, že pani Švecová nechce na podklade právoplatného rozsudku okresného súdu vyplatiť peniaze dotknutým sudcom je len mediálno-populistická demonštrácia pre ostatných občanov presne v tom smere ako to robia  politici.
Ako chceme dosiahnuť u ostatných občanov, podnikateľov, politikov, aby si plnili povinnosti pre nich vyplývajúce zo zákonov a rozhodnutí súdov, keď predsedníčka najvyššieho súdu im vzorovo ukazuje, že to nie je potrebné.
Právny štát  a súdnictvo v podaní pani Švecovej.
Uvidíme či ju bude pán Čižnár stíhať za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Alebo opätovne potvrdí, že je politickým prokurátorom SMERu.
Iba na okraj, nedávno sa pani Švecová zúčastnila konferencie o vymožiteľnosti práva a predsavzala si zvýšiť dôveryhodnosť justície.
Bratislava, 22. februára 2016                           Štefan Harabin

 

Švecová sa snaží zastaviť exekúciu súdu
Vanda Vavrová, Pravda | 18.02.2016 13:00 Vo vážnej situácii sa ocitol Najvyšší súd, ktorý môže prísť o státisíce eur. Dve jeho sudkyne zo správneho kolégia totiž požiadali o exekúciu súdu. Nárokujú si sumu po 100-tisíc eur. Najvyšší súd sa usiluje o zastavenie exekúcie.
Ako by poznačila jeho fungovanie a či by bolo prípadne ohrozené aj vyplácanie miezd sudcov, považuje súd za predčasné teraz komentovať.
Sudkyne sa domáhajú odškodnenia po tom, čo uspeli so žalobou, že mali v porovnaní so špeciálnymi sudcami nižšie platy. S takouto žalobou celkovo uspelo 11 sudcov Najvyššieho súdu. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I im pred šiestimi rokmi priklepla dokopy viac ako 1 milión eur. Rozsudok z roku 2010 je právoplatný, pretože vtedajší šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa proti nemu neodvolal.
Teraz sa snaží predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová na exekučnom súde dosiahnuť odklad či zastavenie exekúcie. „Najvyšší súd podal námietky voči exekúcii, návrh na jej odklad a návrh na jej zastavenie na príslušný exekučný súd, t. j. Okresný súd Bratislava I,“ reagoval hovorca Najvyššieho súdu Boris Urbančík. Ako bude súd ďalej postupovať, záleží podľa hovorcu od ďalšieho rozhodnutia exekučného súdu.
Rezort spravodlivosti sa k prípadnej exekúcii nechcel vyjadrovať. „Neradi by sme vstupovali mediálnymi vyhláseniami do prebiehajúceho exekučného konania,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva.
Z Najvyššieho súdu žaluje štát viacero z 84 sudcov. Vlani hromadnú žalobu šiestich sudcov Okresný súd Bratislava I zamietol v celom rozsahu. V prípade ďalšej žaloby sudcu Najvyššieho súdu rozhodol ten istý okresný súd o zastavení konania, pretože žalujúci sudca nezaplatil súdny poplatok. Niektorí sudcovia svoje návrhy stiahli. Koľko sudcov tak urobilo, Urbančík nevedel povedať.
Antidiskriminačné žaloby riešia súdy už deväť rokov. Pôvodne chcelo 70 miliónov eur od štátu až vyše 800 sudcov. Minister spravodlivosti Tomáš Borec odmietol s nimi uzavrieť mimosúdnu dohodu. Tak sa doteraz mnohí súdia. Rezort spravodlivosti zažalovalo 500 sudcov, Najvyšší súd a všeobecné súdy ďalších 140 sudcov. Ostatní žalovali Národnú radu za to, že schválila zákon umožňujúci sudcom vtedajšieho Špeciálneho trestného súdu špeciálne príplatky.
Rezort spravodlivosti hovorí, že súdy doteraz právoplatne rozhodli o nároku asi 454 sudcov. „Súdy buď žaloby zamietli, zastavili konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, alebo z dôvodu späťvzatia žaloby,“ spresnila hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová. Z celkového počtu 814 sudcov 180 z nich vzalo návrh späť.
Donevová uviedla, že proti štátu zastúpeného rezortom spravodlivosti neuspel ani jeden sudca. Naopak, v ich prospech evidujú päť právoplatne zamietnutých žalôb. „Minister spravodlivosti Tomáš Borec pokračuje v úspešnej obrane proti antidiskriminačným žalobám,“ reagovala Donevová.
Prví sudcovia zažalovali štát ešte v roku 2007. Nepáčili sa im príplatky okolo 3 400 eur, ktoré dostávali k platu sudcovia vtedajšieho Špeciálneho trestného súdu. Po rozhodnutí Ústavného súdu v roku 2009, že tieto príplatky sú diskriminačné, ich parlament znížil zo šesťnásobku priemernej mesačnej mzdy na dvojnásobok. Sudcovia nástupníckeho Špecializovaného trestného súdu a sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o odvolaniach, tak dostávajú príplatky vo výške zhruba 1 500 eur.
O prelom v antidiskrimi¬načných žalobách sa v roku 2014 postaral Ústavný súd. Ten rozhodol, že sudcovia, ktorí požadovali od štátu odškodnenie, nemôžu rozhodovať v konaniach svojich kolegov, ktorí tiež žalujú štát. Z rozhodovania tak bola vylúčená viac ako polovica všetkých sudcov.

Z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, už nie je suterén, ale absolútna žumpa

Vážené kolegyne kolegovia,
toto čo robí pani Švecová z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, už nie je suterén, ale absolútna žumpa.
V minulosti som povedal, že je to chudera, lebo počúva politikov a že pokiaľ v tom bude pokračovať skončí na psychiatrii. Myslel som to samozrejme bona fide, v dobrej viere.
Neuplynul dlhý čas a podľa môjho názoru psychiatra sa k nej žiaľ nezadržateľne blíži.
Pani Švecová na požiadanie pána Kaliňáka stíha sudcov za právne názory, aby prekryla z jeho strany už osem ročné hrubé porušovanie zákona v otázke zriadenia politickej policajnej inšpekcie, navyše cez ním nastrčeného človeka, pána Soleja urobila z Najvyššieho súdu súkromnú s.r.o.
Stretáva sa verejne so súkromnými subjektmi na pôde najvyššieho orgánu súdnej moci. Súkromnej firme verejne umožňuje v súdnej miestnosti realizovať biznis a politickej strane SMER v   budove Najvyššieho súdu predvolebnú kampaň.
Dá sa vylúčiť, že v súkromí nevybavuje rozsudky v prospech pána Kaliňáka?
Ako hlboko musí ešte klesnúť Najvyšší súd a akým spôsobom má byť ešte pošliapaná nezávislosť súdnej moci, aby pani Švecová bola odvolaná, nielen z funkcie predsedu, ale aj sudcu?
Alebo práve takáto osoba najlepšie vyhovuje politikom, ktorí rozkrádajú tento štát a ožobračujú jeho občanov.
Bratislava, 15. februára 2016
Štefan Harabin

  • Vláda mieri do Vranova, rozhodne o akčnom pláne pre región 30/08/2016
    Znížiť mieru nezamestnanosti v okrese Vranov nad Topľou podporou vytvorenia 2545 pracovných miest do roku 2020 je hlavným cieľom akčného plánu, ktorý by mala schvaľovať vláda na výjazdovom rokovaní vo Vranove nad Topľou.
  • POČASIE: Predpoveď na dnes 30/08/2016
    Polooblačno, spočiatku miestami až oblačno. Ojedinele prehánky alebo búrky, najmä na strednom Slovensku. Popoludní zmenšovanie oblačnosti. Najvyššia denná teplota 22 až 27, na Kysuciach, Orave, Liptove a Spiši okolo 20 st.
  • Bonaparte ovládli demonštranti, protest v Banskej Bystrici s komplikáciami 29/08/2016
    Opozícia zorganizovala protest pred komplexom Bonaparte. Pre kauzu Bašternák žiada odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Súbežne s bratislavským protestom organizuje opozícia aj protesty v iných slovenských mestách. Jeden by sa mal konať v Banskej Bystrici. Organizátori sa však stretli s komplikáciou.
  • Východnému Slovensku majú pomôcť milióny zo štátu i eurofondov 29/08/2016
    Investície za milióny eur z eurofondov aj zo štátneho rozpočtu a tisíce nových pracovných miest. Také sú plány pre zaostalé regióny na východe Slovenska, ktoré prijíma vláda v rámci výjazdových rokovaní. Ich naplnenie je ale aj tak úlohou pre mestá, obce a podnikateľov.
  • Pod Tatrami vyčíňalo počasie, voda zaplavila kostol i desiatky pivníc 29/08/2016
    Ľudí pod Tatrami poriadne potrápilo počasie. Kým väčšinu dňa na nich svietilo slnko, podvečer sa privalili mraky, ktoré na viacerých miestach spôsobili vážne problémy. Vietor lámal stromy a voda zaplavila desiatky pivníc. V podtatranskej obci Gánovce zaplavila dokonca kostol.
  • Fico vyzdvihol vzťahy s Ruskom, pre prístup k zbraniam kritizoval Mayovú 29/08/2016
    "Nebudem vnášať antipatiu do slovensko-ruských vzťahov. Odmietam vytvárať nového nepriateľa," povedal počas osláv 72. výročia SNP v Banskej Bystrici Robert Fico (Smer-SD). Premiér hovoril aj o znepokojení nad prístupom britskej premiérky Mayovej k použitiu jadrových zbraní.
  • Hackeri podľa OĽaNO-NOVA zaútočili na stránku s petíciou proti Kaliňákovi 29/08/2016
    Na server, na ktorom je stránka petície za odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, zaútočili v nedeľu 28. 8. popoludní hackeri, tvrdí to hnutie OĽaNO-NOVA. Podľa hovorcu hnutia Dana Mitasa na server útočili tisíce až desaťtisíce IP adries (serverov) a cieľom bolo znefunkčniť ho.
  • Transparenty, provokácie aj obštrukcia môžu vyjsť poslancov poriadne draho 29/08/2016
    Transparenty, letáky aj mobily by mali zmiznúť z rokovacej sály parlamentu. Poslanci by mali dostať časové limity na vystúpenie. Poverení klubom by mali mať 30 minút, ostatní 20.
  • Definícia domáceho násilia v zákone chýba, prokuratúra to chce zmeniť 29/08/2016
    V slovenskej legislatíve stále chýba definícia domáceho násilia. V trestnom zákone nájdeme iba paragraf - týranie blízkej a zverenej osoby, ktorý popisuje rôzne druhy fyzického a psychického násilia. Podľa trestnej právničky obete domáceho násilia chráni dostatočne.
  • Za mrežami slovenských väzníc nájdete aj cudzincov 29/08/2016
    V slovenských väzniciach sa aktuálne nachádza 232 cudzincov. Z nich je obvinených 105 a právoplatne odsúdených 127. Z cudzincov za mrežami je pritom deväť žien a 118 mužov. Najpočetnejšiu skupinu tvoria Česi, nasledujú občania Maďarska, Rumunska a Vietnamu.