HARABINOVA JUSTÍCIA? ROZHOVOR S PREDSEDOM NAJVYŠŠIEHO SÚDU Š. HARABINOM

(27.02.2012; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19.50; por. 2/2; BIELIK Peter)
P. BIELIK, moderátor:
„Sme tu s druhou časťou Témy dňa. Jej hosťom je dnes predseda Najvyššieho súdu Štefan HARABIN. Vitajte, dobrý večer.“
Š. HARABIN, predseda Najvyššieho súdu:
„Dobrý večer.“
P. BIELIK:
„Pán predseda, videl som vaše posledné vyjadrenia k požiadavkám na váš odchod z čela justície. Tie padli na uliciach počas protestov Gorila. Tvrdíte, že tie protesty sú manipulované v prospech… teraz vás citujem, v prospech najskorumpovanejších politických strán. Ktoré ste mali konkrétne na mysli? Najskorumpovanejšie politické strany.“
Š. HARABIN:
„Tak, ktoré sa objavujú v Gorile?“
P. BIELIK:
„SDKÚ, KDH, Smer…“
Š. HARABIN:
„Počkajte, skorumpované, kto mal brať úplatky pri privatizácii. Smer bral úplatky pri privatizácii?“
P. BIELIK:
„Aha, takže máte na mysli len tie, ktoré sú tam napísané, že vraj niečo dostali. S výnimkou teda…“
Š. HARABIN:
„Keď hovoríme o skorumpovanosti… pretože pitie Coly a debatovanie o politike nie je korupcia.“
P. BIELIK:
„No dobre, ale ak teda sú manipulované v prospech najskorumpovanejších strán, tak keď sa pozrieme, tak Gorila najviac uškodila SDKÚ DS, bezpochyby, a zrejme teda asi pomáha tým pádom ľavicovej politike.“
Š. HARABIN:
„No, ja sa nechcem tu baviť o politike, pretože ja som tu kvôli politike neprišiel, ale je mi čudné, keď už sa ma na to pýtate, že tieto prejavy organizuje pán PČOLINSKÝ, ktorého brat je kancelárom u pána LIPŠICA, ktorého matka bola poslankyňa KDH, a nejdú protestovať pred sídlo KDH, hoci pán HRUŠOVSKÝ s DZURINDOM mali si deliť po 100 miliónov korún. Ale idú pred sídlo Smeru, a Smer nebral žiadne peniaze, tak ako ja toto nechápem, ale k tomu som tu aj neprišiel debatovať.“
P. BIELIK:
„Tomu rozumiem, ja som si len chcel uistiť, lebo tie výroky z vašej strany mi nebolo v tomto smere jasné, ku ktorej politickej strane teda majú smerovať. Pýtate sa napríklad ale v tých posledných vyjadreniach vašich, napríklad, prečo polícia dodnes súdu nič nepredložila. Tak, ja by som sa mohol naopak opýtať, či je pravdou to, že celé vyšetrovanie kauzy Gorila môže stroskotať na nekvalifikovanom rozhodnutí, súhlase sudcu s priestorovým odpočúvaním. A právnik, ktorého sme mali nedávno v relácii, ktorý zastupuje pána Jaroslava HAŠČÁKA, sa vyjadril, že už aj to samotné odpočúvanie, aj keby bolo pravdivé, bolo nelegálne.“
Š. HARABIN:
„Pozrite sa, ja sa k charakteru vyšetrovania predmetnej kauzy nebudem vyjadrovať, pretože nakoniec ešte to môžem niekedy pojednávať, keď to bude dobre vyšetrené. To už je vec polície. Ale pre mňa je záhadou, že prečo doposiaľ hlavní aktéri, ktorí mali brať úplatky po 100 miliónov korún, neboli vypočutí ešte vo veci. Toto je skutočne pre mňa také úsmevné, keď pán LIPŠIC hovorí, že všetko je pravdivé, všetko je pravdivé, až na aktérov z KDH, to už nie je pravdivé.“
P. BIELIK:
„To znamená, ako by ste postupovali, ako by ste očakávali vy…“
Š. HARABIN:
„Ja nie som vyšetrovateľ.“
P. BIELIK:
„… lebo hovoríte, že polícia doteraz súdu nič nepredložila. Prečo podľa vás?“
Š. HARABIN:
„No, predložila? Nepredložila. Veď nič sa nešetrí. Lebo keby sa šetrilo, tak by museli prebiehať výsluchy, by museli byť špecializované tímy na to vytvorené, ktoré by vyslovene vec trestnoprávne riešili. Zatiaľ sme videli len tlačové konferencie pána LIPŠICA, a tie tlačové konferencie samozrejme napomáhajú páchateľom, pretože keď sa niečo šetrí, tak sa to šetrí diskrétne, a nerobia sa tlačové konferencie, lebo o každom čine, keď sa robí tlačová konferencia, tak to znamená, že zrejme to vyšetrovanie nejako pokrivkáva. Lebo iný motív nie je na tlačovú konferenciu o prebiehajúcom vyšetrovaní.“
P. BIELIK:
„To znamená, ten hlasy z ulice, vôbec sa necítite nimi nejako dotknutý?“
Š. HARABIN:
„Ja? Veď je aspoň jeden sudca v Gorile? Pán redaktor, je?“
P. BIELIK:
„Nie je.“
Š. HARABIN:
„No vidíte. A tu pätnásť rokov niekto (…)justíciu, nahrádza si zástupné témy, tu sú určití politici zodpovední za zbedačovanie národa, za znižovanie životnej úrovne, za rastúce ceny, za likvidáciu zdravotníctva, no a ja teraz chcem povedať to, že títo politici, ktorí toto spôsobili slovenskému národu, ktorí sa nachádzajú v Gorile, aby odpútali pozornosť od seba, tak hľadajú pred voľbami verejného nepriateľa, ktorým je justícia podľa nich. Čiže justícia môže za zbedačovanie národa, justícia môže za privatizáciu podhodnoteného majetku, za zníženie ceny, za to, že pán DZURINDA s pánom MIKLOŠOM mali zobrať po 100 tisíc korún, za to môže, vidíte, justícia. Justícia je vďačná téma, pretože na súde polovica ľudí prehrá. Čiže tým pádom 50 percent je nespokojných.“
P. BIELIK:
„No ale môžeme sa na to pozrieť aj opačnou skúškou správnosti…“
Š. HARABIN:
„A pokiaľ ide o trestné konanie, tak dokonca tam 90 percent ľudí je nespokojných, lebo maximálne 10 percent je oslobodených, tak sú nespokojní s trestom. Ale zaujímavé na tom, pán redaktor, je to, že tí najviac podozriví z Gorily z horibilných úplatkov, v štátoch Európskej únie, chcú očisťovať justíciu. Ale toto je skutočne zaujímavé. Asi prečo?“
P. BIELIK:
„Nevšimol som si pani ŽITŇANSKÚ v Gorile.“
Š. HARABIN:
„A pán DZURINDA čo hovorí, že ako on chce očistiť justíciu, on chce dosadiť niekoho na čelo Najvyššieho súdu.“
P. BIELIK:
„Dobre. Hovoríte…“
Š. HARABIN:
„A pán HRUŠOVSKÝ hovorí, že treba deharabinizovať justíciu, pán FIGEĽ“
P. BIELIK:
„Hovoríte, že v Gorile nie je ani jeden sudca.“
Š. HARABIN:
„Ani jeden sudca.“
P. BIELIK:
„No ale ani v base nie je ani jeden politik, aj sa nemýlim.“
Š. HARABIN:
„No, (…), bez žalobcu, niet sudcu. Ako môže sudca súdiť, keď nie je nič vyšetrené?“
P. BIELIK:
„Nie je to tak, že aj tá justícia, tak ako píše napríklad…“
Š. HARABIN:
„Počkajte, justícia je jedna vec…“
P. BIELIK:
„Áno.“
Š. HARABIN:
„Do justície spadá aj prokuratúra, ale súdnictvo je druhá vec, a bez žalobcu niet sudcu, ešte raz opakujem. Sudca nemôže odsúdiť, keď nemá prípad a nie sú na stôl daní dôkazy.“
P. BIELIK:
„Napríklad ale je tu Nadácia otvorených spoločnosti, analýza, ktorá…“
Š. HARABIN:
“ A kto platí tú Nadáciu otvorenej spoločnosti?“
P. BIELIK:
„To sa môžeme opýtať konkrétne priamo v Nadácii otvorenej spoločnosti, majú to vyvesené na stránke.“
Š. HARABIN:
„A oni kandidujú vo voľbách?“
P. BIELIK:
„Oni nekandidujú vo voľbách, ale tvrdia a sú to odborníci nezávislí, ktorých požiadali o vypracovanie analýzy, ktorí teda tvrdia, že to nie je len vyslovene odborná analýza, že máte veľký vplyv na justíciu, že napríklad disciplinárne konania, ktoré ste iniciovali, boli účelové. To znamená, že zo svojej pozície ste vo svojich vlastných kauzách, malo tam ísť napríklad o kauzu, keď ste sa súdili s denníkom Sme, vyvolali disciplinárne konanie voči sudkyni BENEŠOVEJ. Bolo by takéto konanie v poriadku?“
Š. HARABIN:
„Pán redaktor, toto sú tie mimovládne organizácie? Ešte raz sa pýtam, kto ich volil? Sú transparentné? Ukázali spôsob hospodárenia a financovania svojich iniciatív?“
P. BIELIK:
„Fungujú podľa zákona.“
Š. HARABIN:
„Počkajte, v poriadku. Kandidovali ony do Súdnej rady? Kandidovali do Súdnej rady?“
P. BIELIK:
„Určite nie.“
Š. HARABIN:
„No. Keď nekandidovali do Súdnej rady, tak im odporúčam, nech sa uchádzajú o post sudcu, a potom nech sa vypracujú kariérne, a nech sa uchádzajú o dôveru sudcovského zboru.“
P. BIELIK:
„Ale nie je justícia vec verejná?“
Š. HARABIN:
„Vec verejná je, ale mimovládne organizácie predsa nemôžu vyzývať niekoho, aby odstúpil z funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Pán redaktor…“
P. BIELIK:
„Majú na to dôvody… disciplinárne stíhanie voči vám.“
Š. HARABIN:
„To sú aktivisti, ktorí sú platení zo špekulatívnych miliardových fondov. Ja som v Súdnej rade, pán redaktor, vyhral 15:0. Sú podozrenia s voľbou predsedu Najvyššieho súdu, že by tam boli nejaké úplatky, korunové, alebo deväťmiliónové, ako pri voľbe iných funkcionárov? Objavili sa niekedy podozrenia?“
P. BIELIK:
„Nevšimol som si také, priznám.“
Š. HARABIN:
„No, tak to som rád…“
P. BIELIK:
„Ale to neznamená, že nič také nebolo.“
Š. HARABIN:
„A sudcovia si… sudcovia si… to znamená, že nič také nebolo, pretože iba vtedy by sme mohli tvrdiť, že bolo, keby sme mali na to dôkazy, alebo aspoň podozrenia. Vy ste sa pýtali na disciplinárne stíhania. Koľko disciplinárnych stíhaní dal pán LIPŠIC s pani ŽITŇANSKOU, keď boli v čele rezortu spravodlivosti? 69. Koľko podal HARABIN ako minister spravodlivosti?“
P. BIELIK:
„Asi menej.“
Š. HARABIN:
„Koľko? Nie, to treba povedať.“
P. BIELIK:
„Myslím, tri, štyri, ste spomínali naposledy, ale dobre.“
Š. HARABIN:
„Ja som u predsedov súdov vyžadoval to, že oni poznajú situáciu na súdu, oni vedia, ako sudcovia pojednávajú, alebo nepojednávajú.“
P. BIELIK:
„Takže ako to bolo napríklad s pani BENEŠOVOU?“
Š. HARABIN:
„Veď ja som nepodával disciplinárny návrh?“
P. BIELIK:
„Ale ona potom…“
Š. HARABIN:
„Ale čo ona tvrdí, to je jej vec. Pán redaktor, ja som, nepodával disciplinárny návrh.“
P. BIELIK:
„Bola pridelená z Bratislavy do Levíc.“
Š. HARABIN:
„To je v poriadku, no veď keď bola odsúdená, tak bol realizovaný trest s Súdnej rade. Však… ako čo sme mali robiť, keď sme mali právoplatný verdikt disciplinárneho senátu, sme mali ho nerealizovať.“
P. BIELIK:
„Takže sudkyňa sa má presťahovať s celou rodinou do Levíc.“
Š. HARABIN:
„No veď tam bolo voľné miesto. Tam dala pani ŽITŇANSKÁ voľné miesto, tak sme tam museli.“
P. BIELIK:
„Ďalší prípad je tam medializovaný, pani LAUKOVÁ. Vraj teda pod šikanou nakoniec až prišla o život. To už je naozaj vážne.“
Š. HARABIN:
„To je veľmi vážne. Ale to odkiaľ vy beriete? Viete, vy sa spýtate trestných sudcov na jednotke…“
P. BIELIK:
„Teraz sa pýtam vás.“
Š. HARABIN:
„Ja pani VALKOVÚ nepoznám.“
P. BIELIK:
„LAUKOVÚ.“
Š. HARABIN:
„Sa spýtajte trestných sudcov na jednotke, ktorí doteraz dorábajú za ňu veci. A keď ju predsedníčka súdu, ktorá tam robila poriadok, a ktorá skutočne tam aj skrátila súdne konanie, doktorka KOŽÍKOVÁ, ju preradila na iný úsek, ona povedala, že nebude na inom úseku pracovať. Dala sa na maródku a na maródke padla zo stromu. Tak ako čo to má s tým spoločné? Justícia, pán redaktor…“
P. BIELIK:
„Nevidíte teda to disciplinárne konanie ako účelové?“
Š. HARABIN:
„My sa bavme o… v žiadnom prípade. V žiadnom prípade. Ja som nepodával na ňu disciplinárny návrh. Ale my sa bavme tu, pán redaktor, o iných veciach. My sa bavme o justícii. Lebo ja čítam plagáty Spravodlivosť a poriadok. Čo urobila pani ŽITŇANSKÁ na ochranu 34 tisíc sociálne najslabších skupín dôchodcov pred exekútormi a úžerníckymi, nekresťanskými úrokmi? Nechala ich napospas. Za mojej éry sa skrátilo súdne konanie, civilné, z 18 na 11 mesiacov, čo konštatovala Rada Európy. Nie pán DZURINDA, nie pán MIKLOŠ. Jediný štát v Európe, jediný štát bolo Slovensko vyzdvihnuté, a boli tam menované kroky za pána ministra HARABINA, 2007, 2008, 2009.“
P. BIELIK:
„Dobre, ale prečo hovoríme teraz o pani ŽITŇANSKEJ…?“
Š. HARABIN:
„Lebo sme sa prišli baviť o justícii.“
P. BIELIK:
„Ona realizuje ale svoj program, to, čo robí, je napísané jasne v Programovom vyhlásení vlády. Nie je to pre nás žiadne prekvapenie.“
Š. HARABIN:
„No ale ja sa pýtam, keď hovorí o spravodlivosti a poriadku, tak justícia nie je iba pre miliardárov. Justícia je aj pre chudobných. Čo ona urobila pre týchto ľudí? Naša vláda, ktorej som bol členom, a na to som hrdý, sme týchto ľudí chránili. Čo pani ŽITŇANSKÁ urobila pre občana v justícii, keď už teraz predĺžila súdne konanie o päť mesiacov. Čiže s vymožiteľnosťou práva sme desať rokov už dozadu za pani ŽITŇANSKEJ. Toto je, pán redaktor, pravda. Toto zaujíma občanov.“
P. BIELIK:
„A čo tie kroky, ktoré realizovala, to znamená, stransparentnenie súdnych rozhodnutí…“
Š. HARABIN:
„To sú čo za kroky? Veď súdne rozhodnutia boli zverejňované aj tak, aj tak na Najvyššom súde už mnoho rokov dozadu. Pojednávania boli verejné. Aj sú verejné. Teraz, že sa budú zverejňovať rozhodnutia o platobných rozkazoch, ktoré budú anonymizované, čo zahltí webovú stránku, ten, ktorý bude chcieť zistiť informáciu, ktorú si za iných okolností mohol zistiť hneď, teraz bude pátrať po webovej stránke po bludnom kruhu. Veď cez infozákon si každý mohol vyžiadať súdne rozhodnutie, pretože po vydaní súdneho rozhodnutia toto je verejnou listinou.“
P. BIELIK:
„Ale zverejnené boli aj výberové konania. Zverejnené boli…“
Š. HARABIN:
„Ako výberové konania? Výberové konania nám vytýka práve celá európska justičná sieť Súdnych rád a druhý európsky demarš v tomto smere je od európskych sudcov, že spolitizovala justíciu. Ja viem, prečo spolitizovala justíciu. Lebo cez politické výberové komisie troch členov chce dostať do vedúcich pozícií práve takých sudcov, ktorí by boli oddaní SDKÚ, a tí sudcovia, samozrejme, za svoju oddanosť nebudú gorily zatvárať za úplatkárstvo. To mi verte. Toto je celý systém politizácie zo strany pani ŽITŇANSKEJ.“
P. BIELIK:
„Pán DZURINDA povedal…“
Š. HARABIN:
„A ešte si zoberte jedno, ani jeden justičný zákon nie je s podpisom prezidenta. Toto je v poriadku? Všetky sú na Ústavnom súde.“
P. BIELIK:
„To je na pánovi prezidentovi a na jeho právnom oddelení, ktoré tam funguje.“
Š. HARABIN:
„No ale keby za HARABINA prišiel jeden európsky justičný demarš, čo by robili médiá?“
P. BIELIK:
„Tomu rozumiem z vášho pohľadu, ak by som sa chcel do neho vžiť, ale na druhej strane, ak sa pozerám inou optikou, pán HARABIN, je tu istá doba, v ktorej teda pôsobíte, či už ako politický predstaviteľ…“
Š. HARABIN:
„Ja som politický predstaviteľ nikdy nebol. Ja som nebol v politickej strane…“
P. BIELIK:
„Tak nominant politickej strany…“
Š. HARABIN:
„Ja som bol ako odborník vo vláde za… teda v justičnom rezortu, tak ako je v Európe je bežne, v Rakúsku máte troch sudcov, ktorí sa stali ministrami, potom stali sa sudcami. V Nórsku minister spravodlivosti (…), keď sa vrátil ako predseda krajského súdu v Oslo, predseda najvyššieho správneho súdu išiel za ministra spravodlivosti a potom sa stal opätovne predsedom najvyššieho správneho súdu.“
P. BIELIK:
„Takže, boli ste ministrom spravodlivosti, ste predsedom Najvyššieho súdu, ste predsedom Súdnej rady. Počas tohto obdobia naozaj, a to musíte uznať, napätie vzrástlo. To je… teraz nehodnotím, či…“
Š. HARABIN:
„Aké napätie?“
P. BIELIK:
„Napätie v justícii.“
Š. HARABIN:
„Aké napätie?“
P. BIELIK:
„(…) hľadiska, ale je každý deň skoro nejaký titulok, či už ŽITŇANSKÁ alebo HARABIN, alebo teraz protestujúci z Gorily, alebo niečo. Každú chvíľu tá justícia nejakým spôsobom… alebo dobre, je to generálna prokuratúra, atď.“
Š. HARABIN:
„No veď, pán redaktor, to je o tom, čo som vám povedal.“
P. BIELIK:
„A aký podiel ale na to máte vy osobne? Koľko by ste si na tom priznali?“
Š. HARABIN:
„Ja? Ani milimeter. Ja som predmetom útokov gorilích politikov už dvanásť rokov len preto, že ma nemôžu skorumpovať. Len preto. A prečo títo politici, ktorí sú podozriví z miliónových úplatkov, chcú očisťovať justíciu? Veď to je to isté, ako keby väzni v Leopoldove určovali sudcom, aké im majú dávať tarify. Jeden veľmi známy disident, pán redaktor, uznávaný v celej východnej, aj západnej Európe, pán Adam MICHNIK, povedal pre slovenský časopis dve významné veci, a vety. Prvá, že treba sa mať na pozore, keď politici hovoria o spravodlivosti, pretože na to majú iba dva motívy pomstiť sa niekomu, alebo chytiť moc. A druhú vetu povedal, že je mimoriadne nebezpečné, keď do pojednávacej miestnosti vchádza dverami politika, lebo oknom vychádza von spravodlivosť. Čo sa tu snažia politici? To je toto, čo ste rozprávali pred chvíľou pán DZURINDA. Veď aby prekryli problémy tejto spoločnosti, že ožobračili celý národ, sprivatizovali národný majetok, sú vysoké ceny je 400 tisíc nezamestnaných, tak potrebujú odpútať pozornosť od týchto dennodenných problémov, a justícia je najatraktívnejšia téma. Ja som hrdý na to, keď ma kritizujú takí politici ako pán MIKLOŠ, hej, my sme čítali Gorilu.“
P. BIELIK:
„Pán DZURINDA napríklad povedal, že jednou z istôt, ak by sa dostal k moci Smer, je to, že zostanete predsedom Najvyššieho súdu, že budete ďalej pôsobiť. Je to tak?“
Š. HARABIN:
„No, pán redaktor, ale však ja nekandidujem v parlamentných voľbách. Veď pán DZURINDA keď chce byť sudcom, nech sa uchádza o sudcu a nech ide do volieb do Súdnej rady a nech ho zvolia. Ja som zvedavý, že či by sudcovia zvolili takú podozrivú osobu do svojich radov, aby ich reprezentoval.“
P. BIELIK:
„Takže ani Smer vo vláde vám nebude dávať istotu, že budete vo svojej pozícii pevne, pokojný, už nebudete…“
Š. HARABIN:
„A čo s tým má Smer spoločné? Čo Smer má spoločné s predsedom Najvyššieho súdu? Vyhral Smer voľby v Súdnej rade?“
P. BIELIK:
„Povedal pán DZURINDA, že istotu, ak vyhrá Smer, je to, že vy budete ďalej pôsobiť v justícii.“
Š. HARABIN:
„Pozrite, pán DZURINDA je motivovaný, lebo pán DZURINDA má veľkú obavu, že nedopadne tak, ako východoeurópski politici, ktorí privatizovali, napríklad pán SANADER v Chorvátsku, pán NASTAZE v Rumunsku, pani TYMOŠENKOVÁ, a už sú za mrežami. Takže pán DZURINDA chce urobiť z justície nepriateľa a chce dosadiť do justície takých ľudí, aby mal istotu, že podozrivé gorily nikdy nebudú odsúdené. To je jeho motivácia, úplne prehľadná.“
P. BIELIK:
„A to je vaše presvedčenie. Pán predseda, žiaľ, viac času už v dnešnej Téme dňa nemáme. Ja vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA 3. Príjemný večer.“
Š. HARABIN:
„Aj ja ďakujem a dúfam, že už ľudia nepodľahnú týmto rečiam politikov, ktorí len strašia justíciou.“
P. BIELIK:
„Ľudia majú vlastný rozum.“
Š. HARABIN:
„Keď je justícia nezávislá, tak majú istotu, že aj občania budú ochránení proti gorilím politikom a úplatkárskym, skorumpovaným politikom.“
P. BIELIK:
„Ľudia nie sú hlúpi. Urobia si vlastný názor.“
Š. HARABIN:
„Presne tak.“
P. BIELIK:
„Veľmi pekne ďakujem. Dámy a páni, Téma dňa sa končí. Vďaka za vašu pozornosť i čas. Pri ďalšej Téme dňa sa stretneme opäť zajtra o 19.50. Dovidenia.“

Komentáre sú uzavreté.

Nasledujte ma
Facebooktwitteryoutubetumblr