Idea antidiskriminačných žalôb na najvyššom súde

Vážené kolegyne, kolegovia.

Ideu  antidiskriminačných žalôb na najvyššom súde v roku 2006-2007 navrhla a realizovala pani Švecová, v tom čase podpredsedníčka najvyššieho súdu a zároveň civilná sudkyňa a tiež ju vypracovala s pani Bajánkovou, predsedníčkou občianskoprávneho kolégia. Vzor nimi vypracovanej žaloby mailovo zasielali sudcom.
U pani Švecovej  a Bajánkovej to nebolo prekvapenie, lebo vždy v prvom rade u nich boli a i teraz sú len a len peniaze.
Spoločne aj robili medzi sudcami najvyššieho súdu kampaň v smere získania čo najväčšieho počtu podania žalôb zo strany sudcov. Takúto kampaň pani Švecová osobne robila tiež na Krajskom súde Bratislava a Trnava.
Hoci ukrátený na plate ako trestný sudca som žalobu nepodal.
Keď SMER pani Švecovú a pani Bajánkovú ponúknutím funkcii personálne skorumpoval, obidve okamžite, hoci zradili názorovo samých seba a predtým na žaloby lanárených sudcov, zobrali antidiskriminačné žaloby späť. Platovú kompenzáciu už nepotrebovali, lebo cez funkcie dostali iné finančné benefity.
Môj názor na finančný rozdiel platu medzi všeobecným sudcom a sudcom špeciálneho súdu je konzistentný a nemenný. Považoval som ho a aj považujem za štátnu korupciu s motiváciou momentálnych držiteľov štátnej moci robiť trestnú politiku cez štátom skorumpovaných špeciálnych sudcov a prokurátorov.
Rozhodovacia prax špeciálneho, resp. špecializovaného súdu to nesporne potvrdzuje. Okrem 10, 30, 50, 100, 300, 500 eurových úplatkov policajtov, daniarov, colníkov a lekárov neodsúdili žiadneho korupčného politika. Prečo?  Asi pre to, lebo špeciálna prokuratúra si také niečo nemôže dovoliť žalovať. Je pod dozorom politicky zvoleného pána Čižnára.
Ústavný súd jednoznačne rozhodol, že korupčné platy špeciálnych sudcov boli určené diskriminačne neústavným spôsobom.
Pani Žitňanská podala na moju osobu disciplinárny návrh, že som ako predseda najvyššieho súdu nepodal odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Ústavný súd ma v celom rozsahu oslobodil. Tým aj druhý raz nepochybne demonštroval, že štátom určené korupčne platy špeciálnych sudcov v právnom štáte sú neústavne.
Ako môže byť na čele najvyššieho súdu osoba, ktorá nerešpektuje právoplatné rozhodnutie slovenského súdu a dobrovoľne nezaplatí, bez navyšovania ďalších trov dotknutým sudcom, čo im priznal Ústavou predpokladaný štátny orgán Slovenskej republiky a čo potvrdil i Ústavný sud v tej súvislosti, že ide o platovú diskrimináciu.
To, že pani Švecová nechce na podklade právoplatného rozsudku okresného súdu vyplatiť peniaze dotknutým sudcom je len mediálno-populistická demonštrácia pre ostatných občanov presne v tom smere ako to robia  politici.
Ako chceme dosiahnuť u ostatných občanov, podnikateľov, politikov, aby si plnili povinnosti pre nich vyplývajúce zo zákonov a rozhodnutí súdov, keď predsedníčka najvyššieho súdu im vzorovo ukazuje, že to nie je potrebné.
Právny štát  a súdnictvo v podaní pani Švecovej.
Uvidíme či ju bude pán Čižnár stíhať za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Alebo opätovne potvrdí, že je politickým prokurátorom SMERu.
Iba na okraj, nedávno sa pani Švecová zúčastnila konferencie o vymožiteľnosti práva a predsavzala si zvýšiť dôveryhodnosť justície.
Bratislava, 22. februára 2016                           Štefan Harabin

 

Švecová sa snaží zastaviť exekúciu súdu
Vanda Vavrová, Pravda | 18.02.2016 13:00 Vo vážnej situácii sa ocitol Najvyšší súd, ktorý môže prísť o státisíce eur. Dve jeho sudkyne zo správneho kolégia totiž požiadali o exekúciu súdu. Nárokujú si sumu po 100-tisíc eur. Najvyšší súd sa usiluje o zastavenie exekúcie.
Ako by poznačila jeho fungovanie a či by bolo prípadne ohrozené aj vyplácanie miezd sudcov, považuje súd za predčasné teraz komentovať.
Sudkyne sa domáhajú odškodnenia po tom, čo uspeli so žalobou, že mali v porovnaní so špeciálnymi sudcami nižšie platy. S takouto žalobou celkovo uspelo 11 sudcov Najvyššieho súdu. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I im pred šiestimi rokmi priklepla dokopy viac ako 1 milión eur. Rozsudok z roku 2010 je právoplatný, pretože vtedajší šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa proti nemu neodvolal.
Teraz sa snaží predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová na exekučnom súde dosiahnuť odklad či zastavenie exekúcie. „Najvyšší súd podal námietky voči exekúcii, návrh na jej odklad a návrh na jej zastavenie na príslušný exekučný súd, t. j. Okresný súd Bratislava I,“ reagoval hovorca Najvyššieho súdu Boris Urbančík. Ako bude súd ďalej postupovať, záleží podľa hovorcu od ďalšieho rozhodnutia exekučného súdu.
Rezort spravodlivosti sa k prípadnej exekúcii nechcel vyjadrovať. „Neradi by sme vstupovali mediálnymi vyhláseniami do prebiehajúceho exekučného konania,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva.
Z Najvyššieho súdu žaluje štát viacero z 84 sudcov. Vlani hromadnú žalobu šiestich sudcov Okresný súd Bratislava I zamietol v celom rozsahu. V prípade ďalšej žaloby sudcu Najvyššieho súdu rozhodol ten istý okresný súd o zastavení konania, pretože žalujúci sudca nezaplatil súdny poplatok. Niektorí sudcovia svoje návrhy stiahli. Koľko sudcov tak urobilo, Urbančík nevedel povedať.
Antidiskriminačné žaloby riešia súdy už deväť rokov. Pôvodne chcelo 70 miliónov eur od štátu až vyše 800 sudcov. Minister spravodlivosti Tomáš Borec odmietol s nimi uzavrieť mimosúdnu dohodu. Tak sa doteraz mnohí súdia. Rezort spravodlivosti zažalovalo 500 sudcov, Najvyšší súd a všeobecné súdy ďalších 140 sudcov. Ostatní žalovali Národnú radu za to, že schválila zákon umožňujúci sudcom vtedajšieho Špeciálneho trestného súdu špeciálne príplatky.
Rezort spravodlivosti hovorí, že súdy doteraz právoplatne rozhodli o nároku asi 454 sudcov. „Súdy buď žaloby zamietli, zastavili konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, alebo z dôvodu späťvzatia žaloby,“ spresnila hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová. Z celkového počtu 814 sudcov 180 z nich vzalo návrh späť.
Donevová uviedla, že proti štátu zastúpeného rezortom spravodlivosti neuspel ani jeden sudca. Naopak, v ich prospech evidujú päť právoplatne zamietnutých žalôb. „Minister spravodlivosti Tomáš Borec pokračuje v úspešnej obrane proti antidiskriminačným žalobám,“ reagovala Donevová.
Prví sudcovia zažalovali štát ešte v roku 2007. Nepáčili sa im príplatky okolo 3 400 eur, ktoré dostávali k platu sudcovia vtedajšieho Špeciálneho trestného súdu. Po rozhodnutí Ústavného súdu v roku 2009, že tieto príplatky sú diskriminačné, ich parlament znížil zo šesťnásobku priemernej mesačnej mzdy na dvojnásobok. Sudcovia nástupníckeho Špecializovaného trestného súdu a sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o odvolaniach, tak dostávajú príplatky vo výške zhruba 1 500 eur.
O prelom v antidiskrimi¬načných žalobách sa v roku 2014 postaral Ústavný súd. Ten rozhodol, že sudcovia, ktorí požadovali od štátu odškodnenie, nemôžu rozhodovať v konaniach svojich kolegov, ktorí tiež žalujú štát. Z rozhodovania tak bola vylúčená viac ako polovica všetkých sudcov.

Komentáre sú uzavreté.

Nasledujte ma
Facebooktwitteryoutubetumblr