Lipšicom vymyslenú kauzu už nezachráni ani denník Sme

Súdny spor s Generálnou prokuratúrou SR bol jediným možným právnym spôsobom ako verejnosti preukázať, že rozhovor s drogovým dílerom sa nikdy neuskutočnil, teda neexistuje. Ešte pred žalobou som žiadal od prokuratúry nahrávku rozhovoru, resp. jeho originálny prepis, ktorým argumentuje Daniel Lipšic, keďže mi nevyhoveli dal som žalobu.
Mal som úspech, pretože prokuratúra nahrávku rozhovoru, resp. jeho originálny prepis nepredložila ani počas pojednávania. Ak by bol súdu predložený takýto dôkaz, súd by sa ním musel zaoberať a nemohol by som nikdy vyhrať súdny spor.
K dnešnému dňu nebol produkovaný žiadny dôkaz okrem Lipšicovho „originálu z roku 2008“, ktorého cieľom bolo zakryť vlastné pochybenia a podozrenia z trestnej činnosti v prípade prieskumu verejnej mienky.
Lipšicov „originál“ je však na veľmi amatérskej úrovni. Ďalším nezmyslom v Lipšicovom výtvore okrem dátumov vylučujúcich existenciu rozhovoru je napríklad chýbajúce meno a priezvisko policajta, ktorý mal úradne žiadať o vykonanie odposluchu. Rovnako Lipšicovmu prepisu chýba žurnalizácia, ktorá je na takýchto dokumentoch zákonnou samozrejmosťou.
Daniel Lipšic ako minister vnútra mal možnosť preložiť originál nahrávky a ďalšie dôkazy, ak by existovali. V tomto období totiž aktívne vstupoval do vyšetrovania rozličných káuz. Za rok a pol intenzívnych útokov počas jeho ministrovania (v Radičovej vláde) spoločne s Ivanom Miklošom a Luciou Žitňanskou mohli bez problémov nahrávku predložiť. Napríklad na tlačových konferenciách, ktoré sa s radosťou proti mojej osobe takmer so železnou pravidelnosťou organizovali.
Mimoriadne intenzívne špekulácie a aktivity denníka SME už nemôžu zachrániť tento podvrh desaťročia, ktorý im naservíroval Lipšic a oni ho slepo nasledovali.

Komentáre sú uzavreté.

Nasledujte ma
Facebooktwitteryoutubetumblr