Najvyšší súd pripravuje podnet na stíhanie ústavných sudcov v kauze prepustenia M.Š.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripravuje podnet na  disciplinárne stíhanie za odborné zlyhanie trojice ústavných sudcov a za ich neústavno-nezákonný verdikt v prípade obvineného M.Š., médiami označovaného ako člena zločineckej organizovanej skupiny.

Nález Ústavného súdu v tejto veci je z odborného a právneho hľadiska neudržateľný, značným spôsobom ohrozil právnu istotu, stabilitu, vymožiteľnosť práva a bezpečnosť štátu a nemá nič spoločné s ochranou ľudských práv v zmysle slovenskej Ústavy resp. Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd.

Z obsahu predmetného spisu bez akýchkoľvek pochybností jednoznačné vyplýva, že  Ústavný súd bez  ústavnoprávneho  a skutkového podkladu svojvoľne konštatoval porušenie práv obvineného, hoci Najvyšší súd,  Špecializovaný trestný súd, rovnako špeciálna prokuratúra  a ani polícia neporušili platné a účinné ustanovenie Trestného poriadku a  nezmeškali zákonom stanovenú lehotu a pritom samotný Ústavný súd im to  „záhadne“ v  odôvodnení ani len nevytkol poukázaním na konkrétnu normu vnútroštátneho práva  (lebo taká neexistuje a sám Ústavný súd to nepochybne nevedel podľa platného práva ani len odôvodniť).

„Za takéto pochybenia sudcovia Ústavného súdu v demokraticko-právnom štáte nesmú obliekať sudcovský talár. Nemôžeme sa tváriť, že sa nič nestalo. Pri zjavne účelových pochybeniach konkrétnych sudcov je potrebné vyvodiť priamu  disciplinárnu, resp. trestnoprávnu zodpovednosť,“ uviedol predseda NS SR Štefan Harabin.

Podľa jeho slov je potrebné disciplinárnym konaním, alebo i trestným stíhaním vylúčiť čo i len teoretickú možnosť iných motívov (napr. i korupčných) ako len momentálne a totálne odborné zlyhanie trojice ústavných sudcov, ktorí  nikdy predtým ani len teoreticky nepôsobili v trestnom práve a vyniesli v danej veci „záhadne účelový verdikt“.

Tri školácke, alebo „zámerné“ pochybenia spomínaného rozhodnutia Ústavného súdu:

1.   V  náleze Ústavného súdu nie je odkaz na žiadne porušenie vnútroštátneho právneho poriadku – Trestný poriadok, Ústava SR, Dohovor, ktorého sa mal Najvyšší súd SR, resp. Špecializovaný súd, alebo Špecializovaná prokuratúra dopustiť.

2.   Ústavný súd rozhodoval iba o sťažnosti jedného obvineného, ale zrušil celý verdikt NS SR, kde si ďalší traja obvinení nepodali ústavnú sťažnosť. Zásada ultra vires im zrejme nič nehovorila.

 3.   Výrok nálezu je evidentne v rozpore s jeho odôvodnením, čo doposiaľ sa títo sudcovia ani len nepokúsili vysvetliť.

Podľa Najvyššieho súdu opierajúc sa o Radbruchovu teóriu spravodlivosti v právnom štáte Európskej únie, trestnú činnosť nemôžu zahmlievať ani sudcovia Ústavného súdu.

Komentáre sú uzavreté.

Nasledujte ma
Facebooktwitteryoutubetumblr