Odpoveď na otázku Hospodárskych novín – 5.8.2015

V prípade Ivana Maroša boli podané dovolania zo strany pána Maroša aj zo strany prokurátora, no k rozhodnutiu došlo len v prípade dovolania pána Maroša. Prečo?

Obvinený podal dovolanie vo svoj prospech proti rozsudku najvyššieho súdu z 19. novembra 2013, ktoré bolo dovolaciemu súdu predložené 11. marca 2014. Vec bola vedená pod sp. zn. 2 TdoV 4/2014 a bola rozhodnutá na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením 13. mája 2015.
Dovolanie generálneho prokurátora v neprospech obvineného proti oslobodzujúcej časti rozsudku, bolo Najvyššiemu súdu predložené až 7. júla 2014. Vec je vedená pod sp. zn. 2 TdoV 13/2014.
Ide o dve samostatné dovolacie vecí, síce týkajúce sa toho istého obvineného ale s dvomi rozdielnymi a samostatnými skutkami a rozdielnou právnou kvalifikáciou. Nebol u nich preto dôvod na spojenie.
Dovolací súd vybavuje veci priebežne, podľa nápadu a zložitosti berúc do úvahy povahu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Prednostne sa v zmysle Ústavy vybavujú väzobné veci. Päťčlenný senát nemal dôvod dovolanie podané zo 7. júla 2014 uprednostňovať pred inými dovolania (došlými v období od 11. marca do 7. júla 2014)mimo poradia, len preto, že ho podal generálny prokurátor. Päťčlenný senát by sa dostal do podozrenia, že dáva prednosť generálnemu prokurátorovi pred právom iných dovolateľov na rozhodnutie v primeranej lehote, ktorí podali dovolanie skôr ako on. Dovolanie generálneho prokurátora bude vybavené podľa uvedených zásad v blízkej budúcnosti. Netreba zabúdať, že je dovolenkové obdobie.

Bratislava, 5. augusta 2015 Štefan Harabin

Komentáre sú uzavreté.

Nasledujte ma
Facebooktwitteryoutubetumblr