Podnet na poslanca Miroslava Beblavého

Po opakovaných medializovaných vystúpeniach poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Belavého, v ktorých horlil za transparentnosť majetkových pomerov verejných funkcionárov, spomenul som si na modifikované staré ľudové porekadlo „zlodej kričí – chyťte údajného zlodeja“ a vzápätí sa vynorila otázka, či tomu tak nie je práve v prípade poslanca Beblavého. Z webovej adresy „politika open“ som zistil údaje, ktoré sú pozoruhodné a hodné dôsledného prešetrenia, lebo povrchnú informáciu síce poskytujú, ale obsahovo sú nepresvedčivé a spochybňujú pravdovravnosť menovaného poslanca. Oboznámil som sa aj s článkom v týždenníku Plus 7 dní z 29. júla 2005 „Transparentní?“ a moje pochybnosti ako aj prekvapenie, že sa médiá uspokojili so zmätočnými a neuspokojivými vyjadreniami manželov Beblavých, pokiaľ ide o pôvod a výšku (hodnotu) ich majetku, keď sa ďalej o vec nikto nezaujímal, len rástli.

V roku 2002 mal Miroslav Beblavý 25 rokov, t. j. bol cca. 2 roky po skončení vysokoškolského štúdia. Podľa jeho údajov mal mesačný príjem 66 tis. Sk (v hrubom cca. 80 tis. Sk v roku 2002!), z čoho je na prvý pohľad zrejmé, že to nemohol mať z neskoršieho platu poslanca, ani z platu štátneho tajomníka.

V roku 2002, teda ešte predtým, ako sa stal štátnym zamestnancom, Miroslav Beblavý s manželkou nadobudli kúpou rodinný dom postavený na dvoch parcelách. Zastavaná plocha spolu s nádvorím predstavovala 231 m2. Na rekonštrukciu domu si zobrali hypotéku 1,5 milióna Sk. Ale od koho a za koľko kúpili dom a dve parcely v lukratívnej časti Bratislavy? Poslanec Beblavý uviedol, že dom kúpili za 4 mil. 350 tis. Sk (144 394 eur); časť peňazí tvorili úspory, zvyšná časť kúpnej ceny sa údajne financovala z predaja manželkinho menšieho bytu v bratislavskom Ružinove, v ktorom bývala ešte za slobodna. Za akú sumu byt manželka Miroslava Beblavého predala však neuviedla.

Dva mesiace pred tým, ako sa Miroslav Beblavý stal štátnym tajomníkom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky spolu s manželkou prefinancovali kúpu domu, pričom obaja vtedy podľa ich vlastných slov pracovali v mimovládnych organizáciách. Podľa poslanca Beblavého „honoráre za tieto služby boli pomerne vysoké a spolu dosiahli niekoľko miliónov“. Ako boli zdanené a v akej výške bola daň zaplatená? Ktoré to boli mimovládne organizácie? Je pravdou, že tak štedro platili? Ak áno – za čo? A z čoho, resp. kto financuje aktivity takýchto mimovládnych organizácií? Už v tejto súvislosti sa vynára otázka – čo očakávajú za poskytnuté milióny tieto organizácie? Nejde o „sponzoring“ činnosti – t. č. už poslanca – Beblavého? Slúži potom tento poslanec verejnému záujmu – alebo „sponzorovi“?

Odpoveď na túto otázku vyžaduje dôsledné preverenie naznačených skutočností, lebo iba tak bude možné vylúčiť, že poslanec Miroslav Beblavý nekoná v rozpore s čl. 4 ods. 1 a neporušuje čl. 4 ods. 9 písm. b) zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Obdobné pochybnosti vznikajú aj v súvislosti s ďalšou nehnuteľnosťou, ktorá je vo výlučnom vlastníctve poslanca Beblavého. Ide o byt s rozlohou 200 m2 s terasou – opäť na dvoch parcelách – ktorý nadobudol v roku 2010 ako dar od svojich rodičov, ktorí v byte zároveň bývajú. Nie sú však zodpovedané otázky – od kedy bývajú rodičia poslanca v tomto byte? Kedy, ako a za čo (koľko) ho nadobudli a od koho? Kde bývali rodičia poslanca Beblavého pred tým – keď si mohli dovoliť nový byt v takej lukratívnej časti Bratislavy? Nekúpil si ho poslanec Beblavý a nepreviedol byt len formálne na rodičov – ktorí v byte teraz bývajú?

V „politikaopen“, v časti „súhrnná hodnota hotovosti, účtov, cenných papierov“, poslanec Beblavý uvádza ich súhrnnú hodnotu vo výške 1 .000,- eur. Vlastní však podľa svojho vyjadrenia aj 2 000 akcií firmy Palma Tumys. Aká je hodnota týchto akcií? Sú zahrnuté v sume 15 000,- eur? Ak nie – aký je ich osud? Boli predané? Komu, kedy a za koľko? Bola z toho zaplatená daň, v akej výške a kedy? Pomýlil sa, keď súhru hnuteľného majetku vyčíslil sumou 65 000,- €, keď len hodnota jeho auta je 60 000 € plus hodnota uvedených 15 000 € je spolu 75 000 €, alebo takéto „presné“ sú aj jeho skoršie údaje?

II.

Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. je verejný funkcionár povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie nesmie verejný funkcionár uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.

Verejným záujmom je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom. Naopak, osobný záujem je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám. Pokiaľ verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom, ide podľa ústavného zákona o rozpor záujmov.
Podľa čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. je verejný funkcionár povinný pri výkone svojej funkcie zdržať sa všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom a práve preto nesmie využívať svoju funkciu pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech a nesmie ani prijímať a získavať výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie.

V prípade, že sa v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporov záujmov, ktoré začína dňom doručenia tohto podnetu príslušnému orgánu (§ 9 ods. 3), preukáže porušenie uvedeného zákona (čl. 4), resp. verejný funkcionár – poslanec Miroslav Beblavý nepreukáže (hodnoverným) spôsobom ustanoveným zákonom č. 357/2004 Z.z. pôvod svojho majetku a jeho prírastkov, ktoré vzhľadom na jeho príjmy oznámené podľa čl. 7 ods. 1 písm. d) nemohol dosiahnuť, resp. nadobudnúť (čl. 9 ods. 8 písm. b)), rozhodnutím podľa čl. 9 ods. 6 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií vysloví stratu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (čl. 9 ods. 8).

III.

Ako občan Slovenskej republiky a platiteľ daní som sa oboznámil so skutočnosťami uvedenými v bode I. z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré pripájam ako prílohy č. 1 až 3. Na ich základe som presvedčený, že je tu dôvodná obava, že verejný funkcionár – poslanec Miroslav Beblavý už aj len vzhľadom na svoj vek a krátke pôsobenie v mimovládnej organizácii (dosiaľ nešpecifikovanej) nenadobudol svoj neprimerane veľký majetok akceptovateľným (legálnym a transparentným) spôsobom. Pokiaľ sa táto skutočnosť preukáže, bude tu dôvodná obava, že menovaný poslanec nepôsobí vo verejnom záujme, nepresadzuje a nechráni tento záujem, ale pôsobí v prospech štedrého pôvodcu svojho majetku, ktorého záujmy presadzuje. Ak je tomu tak, je to v rozpore s jeho mandátom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

V bode I. tohto návrhu uvedené skutočnosti nie je možné objektívne preukázať bez toho, aby vo veci bolo začaté konanie, lebo až v rámci tohto konania bude možné vykonať šetrenie a zistiť skutkový stav podľa čl. 9 ods. 4, ods. 14 ústavného zákona. Rovnako som presvedčený, že ako občan Slovenskej republiky a platiteľ daní, nemôžem byť ľahostajný k tomu, že prípadné podozrenie o porušovaní ústavného zákona poslancom Národnej rady Slovenskej republiky by zostalo nevyšetrené a nebola by voči verejnému činiteľovi vyvodená príslušná zodpovednosť.

Pre zistenie skutkového stavu navrhujem, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci:

1. vypočul poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na otázky uvedené v bode I. tohto návrhu,
2. vypočul manželku poslanca Beblavého pani Emíliu Sičákovú – Beblavú na okolnosti predaja bytu, v ktorom bývala za slobodna,
3. vypočul osobu, ktorá tento byt kúpila od Emílie Sičákovej – Beblavej,
4. vyžiadal zmluvu o tomto predaji a kúpe,
5. požiadal poslanca Miroslava Beblavého, aby identifikoval mimovládne organizácie, v ktorých pôsobil a ktoré ho honorovali,
6. vypočul zástupcov týchto organizácií, aké aktivity t.č. poslanec Beblavý vyvíjal v rámci organizácií, ako a v akej výške ho honorovali,
7. požiadal o predloženie dokladov o vyplatení honorárov vždy s údajom o odvedenej dani,
8. vypočul rodičov (otca) poslanca Beblavého na okolnosti získania bytu s rozlohou 200 m2 s parcelami s tým, aby uviedli odkiaľ získali prostriedky na kúpu tohto bytu, na ich majetkové pomery – požiadal o predloženie dokladov o tomto byte,
9. požiadal o predloženie dokladov o predaji ich pôvodného bytu,
10. vypočul osobu, ktorá tento byt od rodičov poslanca Miroslava Beblavého kúpila,
11. vypočul zástupcu (konateľa) firmy Palma – Tumys (alebo jej nástupcu) na počet a hodnotu akcií poslanca Beblavého v tejto spoločnosti (firme), kedy akcie nadobudol a či ich stále vlastní,
12. požiadal Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o údaje o daňových priznaniach poslanca Beblavého a o zaplatených daniach počnúc rokom predchádzajúcim roku, v ktorom kúpil rodinný dom a parcely č. 14217 a 14218 (LV č. 998).

Prípadné ďalšie aktuálne dokazovanie ponechávam na názor zváženie výboru, resp. jeho spravodajcu.

Predpokladám, že predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií poslanec Miroslav Beblavý bude vylúčený z vykonávania úkonov v tejto veci.. V prípade, že by tomu tak nebolo, navrhujem ho z vykonávanie úkonov v tejto veci vylúčiť.

Po vykonanom dokazovaní a zvážení všetkých okolností tohto podnetu, v prípade, že sa zistia pochybenia poslanca Miroslava Beblavého v zmysle čl. 9 ods. 8 písm. b) ústavného zákona číslo 357/2004 Z.z., prichádza do úvahy vyslovenie straty mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého.

Prílohy:
1. Plus 7 dní z 29. júla 2005, článok: Transparentní? (2 strany)
2. Politikaopen – údaje: Miroslav Beblavý (8 strán)
3. Výpis z listu vlastníctva č. 998

Komentáre sú uzavreté.

Nasledujte ma
Facebooktwitteryoutubetumblr