Quo vadis ústavný súd?

(apríl 2013, Dimenzie, s.20 – 22, Štefan Harabin)

  Slovensko sa stalo rajom pre podozrivých z terorizmu, len občania o tom nevedia. Existuje celý rad rozhodnutí, za ktorými cítiť výrazný zápach politickej alebo dokonca finančno­lobistickej korupcie.

 

   Ústavný súd Slovenskej republiky, namiesto gratulácií a uznania pri oslavách okrúhleho 20. vý­ročia svojho vzniku, musí če­liť veľmi tvrdej kritike. Treba otvorene povedať, že žiaľ veľ­mi často oprávnenej. Kritika by však mala smerovať viac do radov politikov ako do tej­to inštitúcie, pretože práve politici nedokázali dostatoč­ne sformovať jeden zo základ­ných pilierov právneho štátu. Jednoducho tak ako sa vyvíja­jú právne vzťahy v spoločnos­ti, na dynamicky vývoj dejín musí dokázať včas zareagovať aj justičný systém vrátane ústavného súdu.

  Ústavní sudcovia doteraz vyba­vili viac ako 51-tisíc podaní od občanov, rozhodli vo viacerých mimoriadne významných dôležitých ústavných prípadoch s dosahom na náš každodenný život. Za to im patrí úcta a poďakovanie. Žiaľ, nie vždy sa o prípadoch roz­hodovalo rýchlo podľa poradia. Napríklad najdlhšia kauza tzv. interrupcií – umelom prerušení te­hotenstva čakala na rozhodnutie šesť rokov. Je preto dôležité polo­žiť si otázku, čo sa vlastne stalo, že ústavný súd kopíruje vnútro­politické súboje? Profesijná ko­legialita, konfrontácia právnych názorov, úcta a rešpekt k ústave a právu ustúpili nevraživosti, ne­návisti a politickým šarvátkam.

Vytratil sa význam právnej stability

  Odpoveď treba hľadať v odve­kej túžbe politikov ovládnuť súd­nu moc. Pokiaľ sa 1 500 sudcov dá veľmi ťažko čo i len teoretic­ky ovládať, aby sa podriadili prí­kazom a zbožným prianiam po­litikov, z ktorých mnohí sú iba marketingovým produktom sil­ných lobistických skupín, nadná­rodných korporácií a domácich finančníkov, trinásť sudcov ústav­ného súdu sa teoreticky môže ovládnuť oveľa jednoduchšie.

   Práve úsilie mať pod absolút­nou kontrolou súdnictvo prinies­la ústavnému súdu počas 20 ro­kov také právomoci, že sa stal reálne štvrtým – najvyšším stup­ňom v rámci všeobecných sú­dov, hoci podľa základného zá­kona štátu vôbec nepatrí do tejto sústavy. Môže však rušiť ich roz­hodnutia. Konkrétne verdikty nie­ktorých členov ústavného súdu vyvolávajú logické a právne otáz­niky nielen v odborných kruhoch, ale už aj medzi občanmi. Existu­je celý rad rozhodnutí, za ktorý­mi cítiť výrazný zápach politickej alebo dokonca finančno-lobistic­kej korupcie. Takéto rozhodnutia nemôžu byť predmetom ani len právnej kritiky, respektíve pole­miky, pretože z nich nevyplýva­jú žiadne ústavnoprávne závery. Úplne sa vytratil význam právnej stability a istoty, predvídateľnosti a vymožiteľnosti práva pre obča­na a právnické osoby.

   Darmo ste v súdnom spore úspešný na okresnom, následne odvolacom krajskom súde, alebo dokonca dovolacom najvyššom súde, ak všetko neústavne jed­ným rozhodnutím zruší ústavný súd. Po verdikte ústavného súdu sa právna istota účastníka stráca s „rýchlosťou blesku“, hoci kona­nie na všeobecných súdoch môže trvať aj desať rokov. Slovensko je oprávnene na chvoste vymožiteľ­nosti práva, pretože odvolací ale­bo dovolací verdikt Najvyššieho súdu SR je právnou zárukou pre účastníkov konania iba do ozná­menia verdiktu trojice ústavných sudcov.

    Ako príklad kontroverzného roz­hodnutia ústavného súdu uve­diem prípad Alžírčana, ktorého považovali naši spojenci z NATO za člena teroristickej skupiny. Ústavný súd SR zakázal jeho vy­danie, pretože mu hrozilo muče­nie, alebo trest smrti. Tieto oba­vy sa v praxi síce nenaplnili, ale vznikol nebezpečný ústavný ver­dikt pre bezpečnosť Slovenska a s tým súvisiace finančné zaťa­ženie. Slovensko sa stalo rajom pre podozrivých z terorizmu, len občania o tom nevedia. Sloven­sko nemohlo podozrivého vydať a jeho pobyt bol pritom reálnou hrozbou pre celú Európsku úniu. V inom prípade senát ústavného súdu priznal vrahovi nemajetko­vú ujmu vo výške polročného pla­tu učiteľa, hoci najvyšší súd roz­hodol vo veci v zákonnej lehote a dokonca v predstihu.

Čo je potrebné zmeniť?

    Na základe príkladov z praxe je potrebné urobiť reformu ústavné­ho súdu. Plne súhlasím s názorom súčasnej predsedníčky ústavné­ho súdu Ivetty Macejkovej, ktorá sa dožaduje zúženia jeho kompe­tencií a navýšenia počtu sudcov. Minimálne je potrebné zrušiť po­stavenie ústavného súdu ako štvrtého stupňa. Musíme sa prís­ne držať judikatúry a právomocí rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP). To musí byť prvý krok, druhým je potreba stransparentniť discipli-nárne a tresné konanie vedené voči ústavným sudcom.

„Niektorí sudcovia ústavného súdu sú nad zákonom a rozhodujú svojvoľne:‘

   Prípady dopravných nehôd, kde sú podozrivými práve sudcovia ústavného súdu, nesporne dokumentujú, že niektorí sudcovia ústavného súdu sú nad zákonom a rozhodu­jú nie že neústavne, ale doslova a do písmena svojvoľne. Uvediem príklad Ladislava Orosza a neho­du, pri ktorej sa ešte v roku 2008 vážne zranil človek a podozrivým bol sudca Lajos Mészáros. Nikto sa z nich nemusel zatiaľ discipli­nárne ani trestnoprávne zodpove­dať, napriek podozreniam. Všetci sudcovia všeobecných súdov sú pritom disciplinárne postihnuteľní a môže byť vedené proti nim trest­né stíhanie po súhlase ústavného súdu. Treba zvoliť taký ústavný mechanizmus, aby ústavní sudcova nerozhodovali o svojich kolegoch z pléna, ale zároveň neboli vystavení teoretickému šikanovaniu zo strany polície, alebo proku­ratúry, ktoré sa môžu dostať pod vplyv ambicióznych politikov, kto­rí sa v politickom boji neštítia zne­užívať nástroje trestného práva.

Pomôcť môže aj súdna rada

   Dôležitým bodom je samotný výber, voľba ústavných sudcov a rozhodovanie o námietkach účastníkov. Je otázne, či krité­riá, ktoré sa kladú na kandidáta ústavného sudcu, nie sú mierne povedané iba politické. V EÚ nie je normálne, aby talár ústavného sudcu obliekol právoplatne od­súdený právnik za úmyselné ne­platenie daní. Toto bol skutočný dôvod, prečo som sa nezúčastnil slávnostných osláv ústavného sú­du, hoci si väčšinu ústavných sud­cov vysoko vážim. Pre právnické profesie platí tzv. nulová toleran­cia. Nemohol by sa stať sudcom, advokátom, notárom, exekútorom či policajtom, ale sudcom ústavné­ho súdu, stojaceho na vrchole jus­tičnej pyramídy, sa dnes stať môže. Pre právnika, ktorý pracoval ako politruk v bývalom Zväze pre spoluprácu s armádou (Zväzarm) a poskytoval rady v podnikoch a na družstvách, je síce pekné, aby „na politicky bohatú“ kariéru skončil na ústavnom súde, ale ur­čite to nie je dobré pre štát a práv­ny systém vychádzajúci z ústavy. Rovnako sa dá vymyslieť aj iná politická trafika pre dosluhujú­cich poslancov, keďže hlava štátu má veľmi malú možnosť výberu. Zvlášť, ak je tu tlak a obava zo znefunkčnenia ústavného súdu.

   Asi najvhodnejšie by bolo, ak by kandidátov na post ústavných sudcov, ale napríklad aj na funk­ciu generálneho prokurátora, vo­lila súdna rada, prípadne pro­kurátorská rada a následne ich predložila prezidentovi republi­ky. V súdnej rade doteraz pri žiad­nom hlasovaní, ani len v polohe podozrenia, nebola zaznamenaná korupcia. Pokiaľ súdna rada mô­že vyberať sudcu do Štrasburgu, Luxemburgu a na najvyšší súd, prečo by nemala vyberať aj na ústavný súd? Súdna rada by urči­te nevybrala daňových podvodní­kov, politikov, prípadne právnikov s minimálnou praxou na družstve.

 

Nové mechanizmy

   Ústavný súd by mal byť domé­nou a fórom pre profesorov práva a sudcov, prípadne prokurátorov, advokátov s viac ako 30-ročnou praxou. Mal by zostať však zatvo­rený pre politikov a „služobníč­kov“ politických strán. Jeho roz­hodovanie nesmie mať príchuť pozadia svojich politických priate­ľov z minulosti. Musí vždy stáť vý­lučne na ľudských právach a ústave. Rovnako v prípade námietok voči ústavným sudcom by stálo za úvahu zaviesť mechanizmus, ktorý by napríklad umožnil prezi­dentovi dočasne povolať napríklad bývalých ústavných sudcov, z kto­rých by sa vylosoval námietkový, alebo riadny senát. Takisto by sme mohli viac využívať bývalých sudcov aj vo výnimočných prípadoch, napríklad v súčasnosti pri lavíne exekúcií, aby sme nemuseli za dlhé súdne konania platiť ESĽP. Prípadne sa zaoberať myšlienkou inštitútu náhradných sudcov, ako je to v Európskom súde pre ľud­ské práva. Ide o neplatenú funk­ciu. O námietkach voči ústavným sudcom by mohol rozhodovať na­príklad aj najvyšší súd. Je veľmi veľa právnych možností, ktoré sa dajú prevziať z demokratických a právnych štátov. Všetky tieto zmeny musia mať jedno spoločné ­musia byť výsledkom širokej, v pr­vom rade odbornej diskusie, a nie šité niekomu na mieru. História 20 rokov existencie ústavného súdu je, žiaľ, jasným príkladom toho, že ústavný súd sa nestal pilierom pre stabilizáciu právneho poriad­ku, právnej istoty, predvídateľnos­ti a vymožiteľnosti práva.

Komentáre sú uzavreté.

Nasledujte ma
Facebooktwitteryoutubetumblr
  • Minulý rok bol pre nich katastrofálny. Pltníci otvorili už 20. sezónu 20/04/2018
    Najdlhšia slovenská rieka Váh opäť ožila. Pltníci pod hradom Strečno spustili svoju 20. sezónu a majú veľké očakávania. Vlaňajšok pre nich dopadol katastrofálne. Ak by sa výrazný pokles turistov zopakoval, mohlo by to ich podnikanie zlikvidovať.
  • Nie je to v poriadku, tvrdí Kalavská o postupe personálu z NOÚ 20/04/2018
    Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská nateraz nebude prezrádzať meno človeka, ktorý od 1. mája dočasne povedie Národný onkologický ústav v Bratislave. Verejnosť však uisťuje, že to bude "morálne zdatný odborník z NOÚ, ktorý bude akceptovaný aj zamestnancami onkologického ústavu".
  • Mlynské nivy čaká rekonštrukcia, zmeny sa výrazne dotknú MHD 20/04/2018
    Jednu z najvyťaženejších bratislavských ulíc začnú v máji rekonštruovať. Mlynské nivy počas opráv ale nebudú úplne uzavreté, lebo práce rozdelili do viacerých etáp. Ľudia využívajúci mestskú hromadnú dopravu si preto budú musieť zvyknúť na nový cestovný poriadok.
  • Nerozhodní študenti si po novom môžu zvoliť interdisciplinárne štúdiá 20/04/2018
    Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR plánuje zaviesť nový typ študijného programu, a to interdisciplinárne štúdiá.
  • Vytvorte v rezortoch zoznamy priorít, žiada Pellegrini ministrov 20/04/2018
    "Požiadal som ministrov, aby v čo najkratšom čase pripravili zoznamy priorít vo svojich rezortoch," oznámil po rokovaní vlády Peter Pellegrini s tým, že kabinet sa po hektickom období posledných týždňov opäť naplno púšťa do práce. Jedna skupina zoznamov má pokryť priority na najbližší rok, druhá priority na dlhšie obdobie, a to aj po roku 2020. […]
  • Slovenských výrobkov pribúda, ľudia preferujú kvalitu pred cenou 20/04/2018
    Slovenských výrobkov na pultoch našich predajní pribúda. Aktuálny prieskum agentúry GfK ukázal, že si to všimla takmer polovica opýtaných Slovákov. Zákazníci zároveň povedali, že pre nich je dôležitejšia kvalita než cena.
  • Pravidlá pre sociálne taxíky sa sprísnia, ľudia ich zneužívajú 20/04/2018
    V Žiari nad Hronom musia už druhýkrát v tomto roku sprísniť pravidlá na využívanie sociálneho taxíka. Hoci mal invalidov a dôchodcov voziť najmä k lekárovi či na úrady a poštu, enormne narástol počet jázd do nákupných centier. Dokonca ho zneužívajú aj ľudia, ktorí nie sú dôchodcovia.
  • V. Tomek o vývoji situácie ohľadom väzby A. Vadalu 20/04/2018
    Sudca rozhodol o talianskom podnikateľovi Antoninovi Vadalovi. Krajský súd v Košiciach ho poslal do vydávacej väzby. Kedy ho ale vydajú do Talianska, zatiaľ nie je známe. Viac k téme povedal Vladimír Tomek.
  • H. Džurná o rokovaniach na jubilejnej 100. schôdzi vlády 20/04/2018
    Vládny kabinet pokračoval v rokovaniach na jubilejnej stej schôdzi. Okrem iného aj o návrhoch zákonov ministerstva školstva. Viac k téme povedala Hana Džurná.
  • Taliana z Kuciakovho článku vydajú do rodnej krajiny, neprotestoval 20/04/2018
    Súd v Košiciach rozhodol o zmene väzby pre talianskeho podnikateľa Antonina Vadalu z predbežnej na vydávaciu. Vadala bol jednou z hlavných postáv nedokončeného článku zavraždeného novinára Jána Kuciaka, v ktorom sa zaoberal prepojením mafie a politiky.