Quo vadis ústavný súd?

(apríl 2013, Dimenzie, s.20 – 22, Štefan Harabin)

  Slovensko sa stalo rajom pre podozrivých z terorizmu, len občania o tom nevedia. Existuje celý rad rozhodnutí, za ktorými cítiť výrazný zápach politickej alebo dokonca finančno­lobistickej korupcie.

 

   Ústavný súd Slovenskej republiky, namiesto gratulácií a uznania pri oslavách okrúhleho 20. vý­ročia svojho vzniku, musí če­liť veľmi tvrdej kritike. Treba otvorene povedať, že žiaľ veľ­mi často oprávnenej. Kritika by však mala smerovať viac do radov politikov ako do tej­to inštitúcie, pretože práve politici nedokázali dostatoč­ne sformovať jeden zo základ­ných pilierov právneho štátu. Jednoducho tak ako sa vyvíja­jú právne vzťahy v spoločnos­ti, na dynamicky vývoj dejín musí dokázať včas zareagovať aj justičný systém vrátane ústavného súdu.

  Ústavní sudcovia doteraz vyba­vili viac ako 51-tisíc podaní od občanov, rozhodli vo viacerých mimoriadne významných dôležitých ústavných prípadoch s dosahom na náš každodenný život. Za to im patrí úcta a poďakovanie. Žiaľ, nie vždy sa o prípadoch roz­hodovalo rýchlo podľa poradia. Napríklad najdlhšia kauza tzv. interrupcií – umelom prerušení te­hotenstva čakala na rozhodnutie šesť rokov. Je preto dôležité polo­žiť si otázku, čo sa vlastne stalo, že ústavný súd kopíruje vnútro­politické súboje? Profesijná ko­legialita, konfrontácia právnych názorov, úcta a rešpekt k ústave a právu ustúpili nevraživosti, ne­návisti a politickým šarvátkam.

Vytratil sa význam právnej stability

  Odpoveď treba hľadať v odve­kej túžbe politikov ovládnuť súd­nu moc. Pokiaľ sa 1 500 sudcov dá veľmi ťažko čo i len teoretic­ky ovládať, aby sa podriadili prí­kazom a zbožným prianiam po­litikov, z ktorých mnohí sú iba marketingovým produktom sil­ných lobistických skupín, nadná­rodných korporácií a domácich finančníkov, trinásť sudcov ústav­ného súdu sa teoreticky môže ovládnuť oveľa jednoduchšie.

   Práve úsilie mať pod absolút­nou kontrolou súdnictvo prinies­la ústavnému súdu počas 20 ro­kov také právomoci, že sa stal reálne štvrtým – najvyšším stup­ňom v rámci všeobecných sú­dov, hoci podľa základného zá­kona štátu vôbec nepatrí do tejto sústavy. Môže však rušiť ich roz­hodnutia. Konkrétne verdikty nie­ktorých členov ústavného súdu vyvolávajú logické a právne otáz­niky nielen v odborných kruhoch, ale už aj medzi občanmi. Existu­je celý rad rozhodnutí, za ktorý­mi cítiť výrazný zápach politickej alebo dokonca finančno-lobistic­kej korupcie. Takéto rozhodnutia nemôžu byť predmetom ani len právnej kritiky, respektíve pole­miky, pretože z nich nevyplýva­jú žiadne ústavnoprávne závery. Úplne sa vytratil význam právnej stability a istoty, predvídateľnosti a vymožiteľnosti práva pre obča­na a právnické osoby.

   Darmo ste v súdnom spore úspešný na okresnom, následne odvolacom krajskom súde, alebo dokonca dovolacom najvyššom súde, ak všetko neústavne jed­ným rozhodnutím zruší ústavný súd. Po verdikte ústavného súdu sa právna istota účastníka stráca s „rýchlosťou blesku“, hoci kona­nie na všeobecných súdoch môže trvať aj desať rokov. Slovensko je oprávnene na chvoste vymožiteľ­nosti práva, pretože odvolací ale­bo dovolací verdikt Najvyššieho súdu SR je právnou zárukou pre účastníkov konania iba do ozná­menia verdiktu trojice ústavných sudcov.

    Ako príklad kontroverzného roz­hodnutia ústavného súdu uve­diem prípad Alžírčana, ktorého považovali naši spojenci z NATO za člena teroristickej skupiny. Ústavný súd SR zakázal jeho vy­danie, pretože mu hrozilo muče­nie, alebo trest smrti. Tieto oba­vy sa v praxi síce nenaplnili, ale vznikol nebezpečný ústavný ver­dikt pre bezpečnosť Slovenska a s tým súvisiace finančné zaťa­ženie. Slovensko sa stalo rajom pre podozrivých z terorizmu, len občania o tom nevedia. Sloven­sko nemohlo podozrivého vydať a jeho pobyt bol pritom reálnou hrozbou pre celú Európsku úniu. V inom prípade senát ústavného súdu priznal vrahovi nemajetko­vú ujmu vo výške polročného pla­tu učiteľa, hoci najvyšší súd roz­hodol vo veci v zákonnej lehote a dokonca v predstihu.

Čo je potrebné zmeniť?

    Na základe príkladov z praxe je potrebné urobiť reformu ústavné­ho súdu. Plne súhlasím s názorom súčasnej predsedníčky ústavné­ho súdu Ivetty Macejkovej, ktorá sa dožaduje zúženia jeho kompe­tencií a navýšenia počtu sudcov. Minimálne je potrebné zrušiť po­stavenie ústavného súdu ako štvrtého stupňa. Musíme sa prís­ne držať judikatúry a právomocí rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP). To musí byť prvý krok, druhým je potreba stransparentniť discipli-nárne a tresné konanie vedené voči ústavným sudcom.

„Niektorí sudcovia ústavného súdu sú nad zákonom a rozhodujú svojvoľne:‘

   Prípady dopravných nehôd, kde sú podozrivými práve sudcovia ústavného súdu, nesporne dokumentujú, že niektorí sudcovia ústavného súdu sú nad zákonom a rozhodu­jú nie že neústavne, ale doslova a do písmena svojvoľne. Uvediem príklad Ladislava Orosza a neho­du, pri ktorej sa ešte v roku 2008 vážne zranil človek a podozrivým bol sudca Lajos Mészáros. Nikto sa z nich nemusel zatiaľ discipli­nárne ani trestnoprávne zodpove­dať, napriek podozreniam. Všetci sudcovia všeobecných súdov sú pritom disciplinárne postihnuteľní a môže byť vedené proti nim trest­né stíhanie po súhlase ústavného súdu. Treba zvoliť taký ústavný mechanizmus, aby ústavní sudcova nerozhodovali o svojich kolegoch z pléna, ale zároveň neboli vystavení teoretickému šikanovaniu zo strany polície, alebo proku­ratúry, ktoré sa môžu dostať pod vplyv ambicióznych politikov, kto­rí sa v politickom boji neštítia zne­užívať nástroje trestného práva.

Pomôcť môže aj súdna rada

   Dôležitým bodom je samotný výber, voľba ústavných sudcov a rozhodovanie o námietkach účastníkov. Je otázne, či krité­riá, ktoré sa kladú na kandidáta ústavného sudcu, nie sú mierne povedané iba politické. V EÚ nie je normálne, aby talár ústavného sudcu obliekol právoplatne od­súdený právnik za úmyselné ne­platenie daní. Toto bol skutočný dôvod, prečo som sa nezúčastnil slávnostných osláv ústavného sú­du, hoci si väčšinu ústavných sud­cov vysoko vážim. Pre právnické profesie platí tzv. nulová toleran­cia. Nemohol by sa stať sudcom, advokátom, notárom, exekútorom či policajtom, ale sudcom ústavné­ho súdu, stojaceho na vrchole jus­tičnej pyramídy, sa dnes stať môže. Pre právnika, ktorý pracoval ako politruk v bývalom Zväze pre spoluprácu s armádou (Zväzarm) a poskytoval rady v podnikoch a na družstvách, je síce pekné, aby „na politicky bohatú“ kariéru skončil na ústavnom súde, ale ur­čite to nie je dobré pre štát a práv­ny systém vychádzajúci z ústavy. Rovnako sa dá vymyslieť aj iná politická trafika pre dosluhujú­cich poslancov, keďže hlava štátu má veľmi malú možnosť výberu. Zvlášť, ak je tu tlak a obava zo znefunkčnenia ústavného súdu.

   Asi najvhodnejšie by bolo, ak by kandidátov na post ústavných sudcov, ale napríklad aj na funk­ciu generálneho prokurátora, vo­lila súdna rada, prípadne pro­kurátorská rada a následne ich predložila prezidentovi republi­ky. V súdnej rade doteraz pri žiad­nom hlasovaní, ani len v polohe podozrenia, nebola zaznamenaná korupcia. Pokiaľ súdna rada mô­že vyberať sudcu do Štrasburgu, Luxemburgu a na najvyšší súd, prečo by nemala vyberať aj na ústavný súd? Súdna rada by urči­te nevybrala daňových podvodní­kov, politikov, prípadne právnikov s minimálnou praxou na družstve.

 

Nové mechanizmy

   Ústavný súd by mal byť domé­nou a fórom pre profesorov práva a sudcov, prípadne prokurátorov, advokátov s viac ako 30-ročnou praxou. Mal by zostať však zatvo­rený pre politikov a „služobníč­kov“ politických strán. Jeho roz­hodovanie nesmie mať príchuť pozadia svojich politických priate­ľov z minulosti. Musí vždy stáť vý­lučne na ľudských právach a ústave. Rovnako v prípade námietok voči ústavným sudcom by stálo za úvahu zaviesť mechanizmus, ktorý by napríklad umožnil prezi­dentovi dočasne povolať napríklad bývalých ústavných sudcov, z kto­rých by sa vylosoval námietkový, alebo riadny senát. Takisto by sme mohli viac využívať bývalých sudcov aj vo výnimočných prípadoch, napríklad v súčasnosti pri lavíne exekúcií, aby sme nemuseli za dlhé súdne konania platiť ESĽP. Prípadne sa zaoberať myšlienkou inštitútu náhradných sudcov, ako je to v Európskom súde pre ľud­ské práva. Ide o neplatenú funk­ciu. O námietkach voči ústavným sudcom by mohol rozhodovať na­príklad aj najvyšší súd. Je veľmi veľa právnych možností, ktoré sa dajú prevziať z demokratických a právnych štátov. Všetky tieto zmeny musia mať jedno spoločné ­musia byť výsledkom širokej, v pr­vom rade odbornej diskusie, a nie šité niekomu na mieru. História 20 rokov existencie ústavného súdu je, žiaľ, jasným príkladom toho, že ústavný súd sa nestal pilierom pre stabilizáciu právneho poriad­ku, právnej istoty, predvídateľnos­ti a vymožiteľnosti práva.

Komentáre sú uzavreté.

Nasledujte ma
Facebooktwitteryoutubetumblr
  • Začala sa dobrovoľná vojenská príprava, prihlásili sa desiatky záujemcov 06/07/2018
    V Martine sa opäť začala dobrovoľná vojenská príprava. Tento rok sa do kurzu prihlásilo 87 záujemcov z celého Slovenska, z toho až 23 žien. Hoci to stále nie je 150 ľudí ako by si želalo ministerstvo obrany, počet adeptov sa oproti vlaňajšku znova trochu zvýšil.
  • Extrémne silný dážď spôsobil v podtatranskej obci záplavy 06/07/2018
    Podtatranskú obec Hranovnica postihli bleskové záplavy. Spôsobil ich extrémne silný podvečerný dážď. V obci zasadal krízový štáb, ktorý vyhlásil tretí stupeň povodňovej aktivity.
  • Slovensko zasiahli silné búrky, hlásia aj zosuv pôdy 06/07/2018
    Slovensko dnes popoludní opäť zasiahli silné búrky. Počasie potrápilo ľudí v Žilinskom kraji. Najkritickejšia situácia je v oravskej obci Párnica, kde zosuv zeminy a popadané stromy zablokovali cestu a železnicu.
  • Amalgámové plomby končia, zubári ich už niektorým nedajú 06/07/2018
    Zubní lekári od júla už nedávajú deťom a tehotným ženám takzvané "čierne" amalgámové plomby. Od roku 2030 bude platiť ich úplný zákaz. Európska komisia totiž tvrdí, že amalgám obsahuje ortuť, ktorá je škodlivá pre organizmus, znečisťuje ovzdušie aj vodu.
  • Zverejnili, kedy sa na Slovensku budú konať komunálne voľby 06/07/2018
    Dátum najbližších komunálnych volieb na Slovensku je už známy. Budú sa konať na jeseň, 10. novembra.
  • Za "mŕtve duše" platí štát milióny, môže za to neodhlasovanie z evidencie 06/07/2018
    Zdravotné poisťovne dostávajú každoročne od štátu asi 5 a pol milióna eur za ľudí, ktorí už zomreli. Ide o takzvané mŕtve duše. Teda ľudí, ktorých príbuzní po ich smrti neodhlásili z evidencie poisťovní. A keďže zväčša sú to poistenci štátu, peniaze prichádzajú zo štátneho rozpočtu.
  • Kiska vetoval novelu o súdoch aj zákony o vysokých školách 06/07/2018
    Prezident Andrej Kiska vetoval novelu zákona o súdoch, ktorá podľa neho významne obmedzuje verejnú kontrolu súdnych rozhodnutí a neprimerane zasahuje do podstaty základného práva na informácie chráneného ústavou. Poslancom parlamentu navrhol, aby zákon neprijali ako celok, keďže jeho obsah je v rozpore s princípmi právneho štátu. Kiska vetoval aj zákony o VŠ.
  • Kto je zodpovedný za miliónovú pokutu? Ministra ŽP vyzvali, aby konal 06/07/2018
    Tímlíderka strany Sloboda a Solidarita Anna Zemanová vyzvala ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, aby jeho rezort zverejnil zoznam problematických skládok odpadu, ktoré by mohli byť časovanou bombou a za ktoré by Slovensku mohla hroziť pokuta zo strany EÚ.
  • Danko sa stretol s ľuďmi, ktorí mu udelili anti-cenu Homofób roka 06/07/2018
    Predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko sa stretol so zástupcami mimovládky, ktorí organizujú anketu Homofób roka. Túto nelichotivú anti-cenu získal tento rok práve Danko za výrok o homosexuáloch.
  • Detský psychológ Š. Matula o letných táboroch pre deti 06/07/2018
    K letným prázdninám patria aj detské tábory. Do životov detí prinášajú nové zážitky a priateľstvá, ale aj viac pohybu a kontaktu s prírodou. Podľa psychológa je ideálne, ak majú deti možnosť spoznávať to, na čo počas školského roka nezostáva čas. Dodáva, že tábor je vhodný pre všetky deti, či už z pohľadu veku alebo zdravia.