Quo vadis ústavný súd?

(apríl 2013, Dimenzie, s.20 – 22, Štefan Harabin)

  Slovensko sa stalo rajom pre podozrivých z terorizmu, len občania o tom nevedia. Existuje celý rad rozhodnutí, za ktorými cítiť výrazný zápach politickej alebo dokonca finančno­lobistickej korupcie.

 

   Ústavný súd Slovenskej republiky, namiesto gratulácií a uznania pri oslavách okrúhleho 20. vý­ročia svojho vzniku, musí če­liť veľmi tvrdej kritike. Treba otvorene povedať, že žiaľ veľ­mi často oprávnenej. Kritika by však mala smerovať viac do radov politikov ako do tej­to inštitúcie, pretože práve politici nedokázali dostatoč­ne sformovať jeden zo základ­ných pilierov právneho štátu. Jednoducho tak ako sa vyvíja­jú právne vzťahy v spoločnos­ti, na dynamicky vývoj dejín musí dokázať včas zareagovať aj justičný systém vrátane ústavného súdu.

  Ústavní sudcovia doteraz vyba­vili viac ako 51-tisíc podaní od občanov, rozhodli vo viacerých mimoriadne významných dôležitých ústavných prípadoch s dosahom na náš každodenný život. Za to im patrí úcta a poďakovanie. Žiaľ, nie vždy sa o prípadoch roz­hodovalo rýchlo podľa poradia. Napríklad najdlhšia kauza tzv. interrupcií – umelom prerušení te­hotenstva čakala na rozhodnutie šesť rokov. Je preto dôležité polo­žiť si otázku, čo sa vlastne stalo, že ústavný súd kopíruje vnútro­politické súboje? Profesijná ko­legialita, konfrontácia právnych názorov, úcta a rešpekt k ústave a právu ustúpili nevraživosti, ne­návisti a politickým šarvátkam.

Vytratil sa význam právnej stability

  Odpoveď treba hľadať v odve­kej túžbe politikov ovládnuť súd­nu moc. Pokiaľ sa 1 500 sudcov dá veľmi ťažko čo i len teoretic­ky ovládať, aby sa podriadili prí­kazom a zbožným prianiam po­litikov, z ktorých mnohí sú iba marketingovým produktom sil­ných lobistických skupín, nadná­rodných korporácií a domácich finančníkov, trinásť sudcov ústav­ného súdu sa teoreticky môže ovládnuť oveľa jednoduchšie.

   Práve úsilie mať pod absolút­nou kontrolou súdnictvo prinies­la ústavnému súdu počas 20 ro­kov také právomoci, že sa stal reálne štvrtým – najvyšším stup­ňom v rámci všeobecných sú­dov, hoci podľa základného zá­kona štátu vôbec nepatrí do tejto sústavy. Môže však rušiť ich roz­hodnutia. Konkrétne verdikty nie­ktorých členov ústavného súdu vyvolávajú logické a právne otáz­niky nielen v odborných kruhoch, ale už aj medzi občanmi. Existu­je celý rad rozhodnutí, za ktorý­mi cítiť výrazný zápach politickej alebo dokonca finančno-lobistic­kej korupcie. Takéto rozhodnutia nemôžu byť predmetom ani len právnej kritiky, respektíve pole­miky, pretože z nich nevyplýva­jú žiadne ústavnoprávne závery. Úplne sa vytratil význam právnej stability a istoty, predvídateľnosti a vymožiteľnosti práva pre obča­na a právnické osoby.

   Darmo ste v súdnom spore úspešný na okresnom, následne odvolacom krajskom súde, alebo dokonca dovolacom najvyššom súde, ak všetko neústavne jed­ným rozhodnutím zruší ústavný súd. Po verdikte ústavného súdu sa právna istota účastníka stráca s „rýchlosťou blesku“, hoci kona­nie na všeobecných súdoch môže trvať aj desať rokov. Slovensko je oprávnene na chvoste vymožiteľ­nosti práva, pretože odvolací ale­bo dovolací verdikt Najvyššieho súdu SR je právnou zárukou pre účastníkov konania iba do ozná­menia verdiktu trojice ústavných sudcov.

    Ako príklad kontroverzného roz­hodnutia ústavného súdu uve­diem prípad Alžírčana, ktorého považovali naši spojenci z NATO za člena teroristickej skupiny. Ústavný súd SR zakázal jeho vy­danie, pretože mu hrozilo muče­nie, alebo trest smrti. Tieto oba­vy sa v praxi síce nenaplnili, ale vznikol nebezpečný ústavný ver­dikt pre bezpečnosť Slovenska a s tým súvisiace finančné zaťa­ženie. Slovensko sa stalo rajom pre podozrivých z terorizmu, len občania o tom nevedia. Sloven­sko nemohlo podozrivého vydať a jeho pobyt bol pritom reálnou hrozbou pre celú Európsku úniu. V inom prípade senát ústavného súdu priznal vrahovi nemajetko­vú ujmu vo výške polročného pla­tu učiteľa, hoci najvyšší súd roz­hodol vo veci v zákonnej lehote a dokonca v predstihu.

Čo je potrebné zmeniť?

    Na základe príkladov z praxe je potrebné urobiť reformu ústavné­ho súdu. Plne súhlasím s názorom súčasnej predsedníčky ústavné­ho súdu Ivetty Macejkovej, ktorá sa dožaduje zúženia jeho kompe­tencií a navýšenia počtu sudcov. Minimálne je potrebné zrušiť po­stavenie ústavného súdu ako štvrtého stupňa. Musíme sa prís­ne držať judikatúry a právomocí rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP). To musí byť prvý krok, druhým je potreba stransparentniť discipli-nárne a tresné konanie vedené voči ústavným sudcom.

„Niektorí sudcovia ústavného súdu sú nad zákonom a rozhodujú svojvoľne:’

   Prípady dopravných nehôd, kde sú podozrivými práve sudcovia ústavného súdu, nesporne dokumentujú, že niektorí sudcovia ústavného súdu sú nad zákonom a rozhodu­jú nie že neústavne, ale doslova a do písmena svojvoľne. Uvediem príklad Ladislava Orosza a neho­du, pri ktorej sa ešte v roku 2008 vážne zranil človek a podozrivým bol sudca Lajos Mészáros. Nikto sa z nich nemusel zatiaľ discipli­nárne ani trestnoprávne zodpove­dať, napriek podozreniam. Všetci sudcovia všeobecných súdov sú pritom disciplinárne postihnuteľní a môže byť vedené proti nim trest­né stíhanie po súhlase ústavného súdu. Treba zvoliť taký ústavný mechanizmus, aby ústavní sudcova nerozhodovali o svojich kolegoch z pléna, ale zároveň neboli vystavení teoretickému šikanovaniu zo strany polície, alebo proku­ratúry, ktoré sa môžu dostať pod vplyv ambicióznych politikov, kto­rí sa v politickom boji neštítia zne­užívať nástroje trestného práva.

Pomôcť môže aj súdna rada

   Dôležitým bodom je samotný výber, voľba ústavných sudcov a rozhodovanie o námietkach účastníkov. Je otázne, či krité­riá, ktoré sa kladú na kandidáta ústavného sudcu, nie sú mierne povedané iba politické. V EÚ nie je normálne, aby talár ústavného sudcu obliekol právoplatne od­súdený právnik za úmyselné ne­platenie daní. Toto bol skutočný dôvod, prečo som sa nezúčastnil slávnostných osláv ústavného sú­du, hoci si väčšinu ústavných sud­cov vysoko vážim. Pre právnické profesie platí tzv. nulová toleran­cia. Nemohol by sa stať sudcom, advokátom, notárom, exekútorom či policajtom, ale sudcom ústavné­ho súdu, stojaceho na vrchole jus­tičnej pyramídy, sa dnes stať môže. Pre právnika, ktorý pracoval ako politruk v bývalom Zväze pre spoluprácu s armádou (Zväzarm) a poskytoval rady v podnikoch a na družstvách, je síce pekné, aby „na politicky bohatú“ kariéru skončil na ústavnom súde, ale ur­čite to nie je dobré pre štát a práv­ny systém vychádzajúci z ústavy. Rovnako sa dá vymyslieť aj iná politická trafika pre dosluhujú­cich poslancov, keďže hlava štátu má veľmi malú možnosť výberu. Zvlášť, ak je tu tlak a obava zo znefunkčnenia ústavného súdu.

   Asi najvhodnejšie by bolo, ak by kandidátov na post ústavných sudcov, ale napríklad aj na funk­ciu generálneho prokurátora, vo­lila súdna rada, prípadne pro­kurátorská rada a následne ich predložila prezidentovi republi­ky. V súdnej rade doteraz pri žiad­nom hlasovaní, ani len v polohe podozrenia, nebola zaznamenaná korupcia. Pokiaľ súdna rada mô­že vyberať sudcu do Štrasburgu, Luxemburgu a na najvyšší súd, prečo by nemala vyberať aj na ústavný súd? Súdna rada by urči­te nevybrala daňových podvodní­kov, politikov, prípadne právnikov s minimálnou praxou na družstve.

 

Nové mechanizmy

   Ústavný súd by mal byť domé­nou a fórom pre profesorov práva a sudcov, prípadne prokurátorov, advokátov s viac ako 30-ročnou praxou. Mal by zostať však zatvo­rený pre politikov a „služobníč­kov“ politických strán. Jeho roz­hodovanie nesmie mať príchuť pozadia svojich politických priate­ľov z minulosti. Musí vždy stáť vý­lučne na ľudských právach a ústave. Rovnako v prípade námietok voči ústavným sudcom by stálo za úvahu zaviesť mechanizmus, ktorý by napríklad umožnil prezi­dentovi dočasne povolať napríklad bývalých ústavných sudcov, z kto­rých by sa vylosoval námietkový, alebo riadny senát. Takisto by sme mohli viac využívať bývalých sudcov aj vo výnimočných prípadoch, napríklad v súčasnosti pri lavíne exekúcií, aby sme nemuseli za dlhé súdne konania platiť ESĽP. Prípadne sa zaoberať myšlienkou inštitútu náhradných sudcov, ako je to v Európskom súde pre ľud­ské práva. Ide o neplatenú funk­ciu. O námietkach voči ústavným sudcom by mohol rozhodovať na­príklad aj najvyšší súd. Je veľmi veľa právnych možností, ktoré sa dajú prevziať z demokratických a právnych štátov. Všetky tieto zmeny musia mať jedno spoločné ­musia byť výsledkom širokej, v pr­vom rade odbornej diskusie, a nie šité niekomu na mieru. História 20 rokov existencie ústavného súdu je, žiaľ, jasným príkladom toho, že ústavný súd sa nestal pilierom pre stabilizáciu právneho poriad­ku, právnej istoty, predvídateľnos­ti a vymožiteľnosti práva.

Komentáre sú uzavreté.

Nasledujte ma
Facebooktwitteryoutubetumblr
  • Stavebný zákon je zastaralý, rezort bude pracovať na novele 22/09/2017
    Ministerstvo dopravy a výstavby sa druhýkrát pokúsi vypracovať návrh nového stavebného zákona a parlament sa ho druhýkrát pokúsi prijať. V súčasnosti platí v stavebnom práve legislatíva z roku 1976 a to je najmä pre samosprávy problém. Prijatie nového stavebného zákona chcela presadiť ešte predchádzajúca vláda. Z parlamentu ho však napokon stiahol vtedajší minister dopravy a […]
  • Bratislava hasí problém, mesto sa už dohodlo s obyvateľmi 22/09/2017
    Problém zastavenej rekonštrukcie električkovej trate na Špitálskej ulici v Bratislave sa zrejme podarí vyriešiť. Predseda bratislavskej župy sa stretol s obyvateľmi okolitých bytoviek, ktorým sa nepáčilo umiestnenie zastávky viedenského typu. Dohodli sa na riešení a teraz to vedenie župy prediskutuje s magistrátom a dopravným podnikom.
  • Bratislavu čaká ďalší pochod, rátajte s dopravnými obmedzeniami 22/09/2017
    Vodiči v Bratislave musia v pondelok pre tretí Veľký protikorupčný pochod počítať s dopravnými obmedzeniami. Tie sa miestami dotknú aj verejnej mestskej hromadnej dopravy. Upozorňuje na to polícia.
  • Horskí záchranári dostali nové terénne autá 22/09/2017
    Horskí záchranári dostali nové terénne vozidlá za vyše pol milióna eur. Výrazne sa im tak zlepšia podmienky pri zásahoch. Špeciálnu techniku si symbolicky prevzali vo Vrátnej doline, ktorú pred tromi rokmi zničila silná prietrž mračien.
  • Lipšic je vinný, rozhodol súd. Bývalý politik dostal podmienku 22/09/2017
    Bývalý poslanec Daniel Lipšic spoznal svoj trest v prípade dopravnej nehody na Vajnorskej ulici v Bratislave v septembri minulého roka. Okresný súd Bratislava III ho odsúdil na podmienečný trest tri roky. Zároveň mu určil skúšobnú dobu v trvaní päť rokov.
  • Neprispôsobiví obyvatelia zničili poštové schránky, mesto kúpi nové 22/09/2017
    Mesto Prešov chce po rokoch vyriešiť problém s doručovaním pošty v lokalite Stará Tehelňa, kde žije početná rómska komunita. V bytovom dome totiž dlhodobo chýbajú poštové schránky, ktoré zničili neprispôsobiví obyvatelia. Riešením mali byť boxy na listy v susednom komunitnom centre. Miestni obyvatelia s tým ale nesúhlasia. Mesto sa preto rozhodlo, že zakúpi nové schránky.
  • Centrum Brezna si vydýchne, kamióny budú odklonené 22/09/2017
    Centrum Brezna sa konečne zbaví tranzitnej kamiónovej dopravy. V meste totiž otvorili prvú časť dlhoočakávaného obchvatu. Cestári to ale urobili potichu bez toho, aby motoristov alebo mesto vopred informovali. Pôvodne mal byť pritom obchvat hotový už vlani na jeseň, neskôr termín presunuli na jar a nakoniec nestihli ani avizovaný august.
  • Pod Tatrami výdatne prší, poldre zachraňujú dediny pred povodňou 22/09/2017
    Región pod Tatrami má za sebou niekoľko daždivých dní. Miestni obyvatelia tvrdia, že obce pod Levočskými vrchmi by už boli pod vodou, ak by nebolo 11 novovybudovaných poldrov. Desať z nich sa vo štvrtok večer celkom naplnilo a tak zachytili povodňovú vlnu.
  • Projekt na detenčný ústav stál vyše milión, hrubá stavba je už postavená 22/09/2017
    Za projektovú dokumentáciu pre detenčný ústav v Hronovciach zaplatí ministerstvo zdravotníctva viac ako milión eur. Vypracuje ho súkromná firma z Michaloviec, ktorá zabezpečí aj potrebné doklady pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie.
  • Na Slovensku má vzniknúť nový protikorupčný úrad, avizuje Fico 22/09/2017
    Na Slovensku vznikne s vysokou pravdepodobnosťou Úrad na ochranu verejného záujmu, ktorý bude ochraňovať ľudí pripravených bojovať proti korupcii. Vo vládnucej koalícii zároveň existuje vôľa predložiť nový ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Premiér Robert Fico to oznámil v Laxenburgu počas stretnutia s dekanom Medzinárodnej protikorupčnej akadémie Martinom Kreutnerom.