Sudcovia pod tlakom

SUDCOVIA POD TLAKOM, prepis diskusnej relácie z 11.03.2013, Televízna stanica TA 3, Téma dňa.

P. BIELIK, moderátor:
„Som rád, že ste s nami. Naším hosťom, ako som už avizoval, je predseda Najvyššieho súdu Štefan HARABIN. Dobrý večer.“
Š. HARABIN, predseda Najvyššieho súdu:
„Dobrý večeri divákom TA 3.“
P. BIELIK:
„Dobrý večer, pán predseda. Som veľmi rád, že ste opäť hosťom Témy dňa. Poďme sa zaoberať možno justíciou, možno celkovým pohľadom občanov na našu justíciu. Ak si pozrieme na prieskumy verejnej mienky, naši občania nedôverujú nášmu právnemu systému. Alebo je to teda pol na pol. To je fakt. Je podľa vás normálne, že až polovica občanov nášmu súdnictvu nedôveruje?“
Š. HARABIN:
„Pán redaktor, postavme si otázku, keď nedôveruje, prečo nedôveruje. Môže verejnosť dôverovať takej justícii, keď na čele, alebo na vrchole justičnej pyramídy sedí daňový podvodník, právoplatne odsúdený? Môže?“
P. BIELIK:
„Máte Najvyšší súd na mysli, alebo teda…?“
Š. HARABIN:
„Ústavný súd. Veď Ústavná súd môže rušiť rozhodnutia ktoréhokoľvek súdu, okresného, krajského, Najvyššieho. Minule sme sa o tejto otázke bavili, a ste hovorili, že to je môj názor. Nie, toto je objektívny fakt.“
P. BIELIK:
„Už ste trošku posunuli informáciu…“
Š. HARABIN:
„Právoplatný rozsudok o tom, že doktor HORVÁTH spáchal daňový podvod, okradol štát o peniaze…“
P. BIELIK:
„Bol vymazaný tento verdikt, a on napriek tomu pracuje ako ústavný sudca aj v iných kauzách, ktoré…“
Š. HARABIN:
„Pán redaktor, môže byť justícia dôveryhodná… ako, ale tento sudca rozhoduje napríklad aj o správnym veciach, preskúmava rozhodnutia správneho kolégia Najvyššieho súdu o daniach. No ako môže tento sudca rozhodovať? Veď keď sám kradol, okradol štát.“
P. BIELIK:
„Bol ten trest vymazaný, ako som povedal. A vymenoval ho do funkcie prezident republiky. Nestačí to?“
Š. HARABIN:
„To je jedno, ale kto ho do funkcie nominoval. Veď tí politici, ktorí hovoria, alebo chcú hovoriť o dôveryhodnosti justície, tí ho nominovali. Veď kto bol v koalícii vtedy? Pán DZURINDA, pán HRUŠOVSKÝ, pán BUGÁR. Veď oni ho nominovali. Pani ŽITŇANSKÁ s pánom LIPŠICOM celý čas chcú reformovať justíciu, a ja som z ich strany nepočul ani jedno kritické slovo o tom, že by vyzývali daňového podvodníka, aby opustil Ústavný súd. A chcú hovoriť o transparentnosti justície.“
P. BIELIK:
„No ale to už by bolo zasahovanie výkonnej moci do súdnej moci, ak by oni vyzývali nejakého sudcu. Bol to prezident… vymenoval ho.“
Š. HARABIN:
„Pozrite sa, daňový podvodník, nemôže sedieť na Ústavnom súde. Ja vám poviem jednu vec, a dôsledky, aké z toho môžu byť. každá občan Slovenskej republiky, ktorý sa obrátil by na štrasburský súd, že v jeho kauze, v konečnej etape rozhodoval sudca HORVÁTH, ako právoplatne odsúdený za daňový podvod, a by ho namietal ako nezákonného sudcu, v každej veci Štrasburg povie, áno, je to nezákonný sudca. To vám garantujem. Takže toto je hanba pre Slovenskú republiku.“
P. BIELIK:
„Trest bol vymazaný, zahladený, pokiaľ viem.“
Š. HARABIN:
„To nevadí. Ja nepoznám štát, tu je nulová tolerancia. Veď keď niekto spácha iný delikt korupčný, tak má doživotný dištanc v justícii, v advokácii, v exekútorskej komore, v Notárskej komore, či mu trest zahladený, alebo nemá zahladený, má doživotný dištanc. To je nulová tolerancia. Pozrite…“
P. BIELIK:
„Dobre. Tak ak by som sa vrátil k tej mojej otázke…“
Š. HARABIN:
„… tretí sektor najviac kritizuje justíciu, a ja som ešte nepočul ani od Via Iuris, ani Transparency, že by vyzývali a diskutovali o tom, aká je vymožiteľnosť práva, keď daňový podvodník je na Ústavnom súde.“
P. BIELIK:
„Je to na nich, akú činnosť vykonávajú, na čo sa zameriavajú.“
Š. HARABIN:
„Títo kritizujú justíciu, že má nízku dôveryhodnosť. Môže mať vyššiu?“
P. BIELIK:
„Vy si myslíte, že sudca HORVÁTH je zodpovedný za to, že až polovica ľudí nedôveruje nášmu súdnemu systému? To snáď nie?!“
Š. HARABIN:
„Pozrite sa…“
P. BIELIK:
„Až tak hlboko tá kauza predsa nešla.“
Š. HARABIN:
„A aký my môžeme dať štandard, alebo aké môžeme vyžadovať kritériá od ostatných sudcov, pokiaľ ide o disciplínu, zákonnosť, keď každý sudca si povie, mne sa vytýka to, to, tu sa vyžaduje disciplína, a daňový podvodník ruší rozhodnutia súdov. Tak toto je vážny problém.“
P. BIELIK:
„Snažíte sa mi odpovedať otázkou….“
Š. HARABIN:
„Nikdy nemôžeme hovoriť, pán redaktor, nie že o dôveryhodnosti, my nemôžeme hovoriť o právnom štáte, keď na vrchole justičnej pyramídy sedí daňový podvodník.“
P. BIELIK:
„Je to jeho chyba, že ľudia nedôverujú justícii? Opozícia tvrdí, že je to vaša chyba.“
Š. HARABIN:
„No… predovšetkým je to jeho chyba, že teda zamlčal, že bol právoplatne odsúdený za daňový podvod.“
P. BIELIK:
„Je to jeho chyba, že ľudia nedôverujú justícii? Ten prípad nie je až natoľko…“
Š. HARABIN:
„Je to aj jeho chyba, pretože politici ho tam dali. A akí politici ho tam dali? Tí, ktorých som vám vymenoval.“
P. BIELIK:
„Dobre. Koho ešte je to chyba, ak teda je to aj jeho chyba?“
Š. HARABIN:
„No tak tých, ktorí ho tam dali. Veď ho dali… ktorí ho dali ľudia tam? Pán DZURINDA bol v koalícii, pán HRUŠOVSKÝ, pán BUGÁR, ktorí podpísali petíciu proti prezidentovi republiky.“
P. BIELIK:
„K tomu sa postupne dostaneme.“
Š. HARABIN:
„Respektíve podpísali obžalobu, ale podpísali aj požiadavku na parlament, aby diskutoval o stave v justícii. Komu vyhovuje taký človek na Ústavnom súde? Je zaujímavé, že tí, ktorí sú podozriví z najväčšej korupcie, 100 miliónové úplatky, pani ŽITŇANSKÁ uplácala BUDAJA podľa trestného oznámenia pána BUDAJA. Pán LIPŠIC si zobral zo štátu 2,4 milióna na osobný prieskum. A títo ľudia podporujú napríklad aj to, aby pán prezident republiky vymenoval doktora ČENTÉŠA. Ja nemám nič proti doktorovi ČENTÉŠOVI…“
P. BIELIK:
„Dobre, ale potom by ste museli povedať o prezidentovi republiky, ktorý vymenoval tohto sudcu, že je spoluzodpovedný?“
Š. HARABIN:
„Ale pán GAŠPAROVIČ nevymenoval HORVÁTHA.“
P. BIELIK:
„Nie?“
Š. HARABIN:
„Pán GAŠPAROVIČ nevymenoval… pán HORVÁTH bol v roku 2002 vymenovaný.“
P. BIELIK:
„Dobre, takže to bolo ešte za predchádzajúceho prezidenta.“
Š. HARABIN:
„No tak, ja chcem toto zdôrazniť, že komu takýto človek potom vyhovuje?“
P. BIELIK:
„Takže spoluzodpovedný je aj prezident, ktorý ho vymenoval. Vy s tým nemáte nič, s tým negatívnym vnímaním našej justície vo verejnosti. S vašou osobou to nemá nič spoločné?“
Š. HARABIN:
„A čo? Povedzte mi jeden…“
P. BIELIK:
„Dôveryhodnosť.“
Š. HARABIN:
„Jeden fakt.“
P. BIELIK:
„Možno napríklad suma, ktorú ste žiadali na Európskom súde pre ľudské práva, jedna vec je, nespochybňuje nikto, že máte právo na spravodlivý súd, druhá vec je tá, že tá suma je tak závratná, že niektorým občanom sa možno až dvíhajú stĺpiky v očiach.“
Š. HARABIN:
„Ja túto sumu žiadam, aby ju zaplatila pani ŽITŇANSKÁ. Je možné, aby minister spravodlivosti z pozície ministra spravodlivosti robil nezákonnosti?“
P. BIELIK:
„Vy predsa viete, že to nie je možné.“
Š. HARABIN:
„No, nie. Keď hovorí o sebe, že je morálne čistá, že chce kandidovať, chce byť predsedníčka strany, je poslankyňa…“
P. BIELIK:
„Podľa práva to nie je možné… Ak by ste vyhrali tých 150 tisíc eur, tak by ich platili daňovníci, tí, ktorí sa na nás pozerajú, nie pani ŽITŇANSKÁ.“
Š. HARABIN:
„O toto nejde, tu ide o to, aby politici neovládli justíciu, a aby boli zodpovední za to, čo robia. Keď nebudú zodpovední, tak sme… a nie sú zodpovední, tak sme sa dostali do takého stavu, že v akej pozícii ekonomickej máme štát? Títo politici rozkradli štát, aká je životná úroveň…, aké sú platy? Všetko sprivatizovali, a žiadna kauza sa neobjavila na súde.“
P. BIELIK:
„Pán HARABIN, vy ste boli predsedom Najvyššieho súdu. Potom ste boli ministrom spravodlivosti. Teraz ste opäť predsedom Najvyššieho súdu. To znamená, ak tvrdíte teda, že na tom piedestáli justície je Ústavný súd, tak Najvyšší súd je tiež jeden z vrcholných orgánov.“
Š. HARABIN:
„Áno, ale rušiť rozhodnutia Najvyššieho súdu môže Ústavný súd.“
P. BIELIK:
„Ale je takisto, aj sa tak volá, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Ústavný súd posudzuje ústavnosť ako takú…“
Š. HARABIN:
„Ale má právomoc rušiť rozhodnutia.“
P. BIELIK:
„Má právo samozrejme…“
Š. HARABIN:
„… a to aj daňový podvodník robí. Ja vám môžem dať x rozhodnutí, daňový podvodník ruší rozhodnutia v daňových veciach, a asi si viete predstaviť, že ako ich ruší.“
P. BIELIK:
„To znamená, reprezentujete dlhú dobu justíciu navonok ako minister spravodlivosti, ako predseda Najvyššieho súdu, a myslíte si, že s tým negatívnym vnímaním justície vo verejnosti nemáte vôbec nič spoločné?“
Š. HARABIN:
„Ani promile percenta. Pán redaktor, nie ja, nie politici, ale Rada ministrov spravodlivosti Rady Európy konštatovala v roku 2010, že za ministra HARABINA sa zrýchlilo súdne konanie a sme skrátili civilné konanie z 18 mesiacov na 11, a tam vymenovala kroky, ktoré som ja ako minister spravodlivosti urobil. Ja som všetko pre to urobil.“
P. BIELIK:
„(…).“
Š. HARABIN:
„Prešiel som na pozícii Najvyššieho súdu…“
P. BIELIK:
„Sú tu veľvyslanci, ktorí chodia na disciplinárne konania, a majú úplne iný názor na vaše pôsobenie, takže to sú príklady zo zahraničia.“
Š. HARABIN:
„Prečo veľvyslanci nechodili na disciplinárne konania, keď pán LIPŠIC podal 67 návrhov. Ja som podal štyri disciplinárne návrhy, a za všetkými si stojím, a sú opodstatnené. Sú opodstatnené, pretože keď sudca päť rokov nekonal, ale stačí, že ho postavili do pozície kritika HARABINA, môže sudca aj zavraždiť, môže aj vraha prepustiť, ale stačí, že mu dajú pečiatku títo politici, že je kritik HARABINA, a všetko sa mu prepáči. Prečo veľvyslanci chodili? A čí to boli sudcovia potom Ich, týchto veľvyslancov? Si viete predstaviť, že vy rakúsky sudca pustil FRITZLA z väzby, a slovenský veľvyslanec by v Rakúsku chodil na pojednávanie disciplinárne so sudcom, ktorý pustil FRRITZLA z väzby. Tuná sudcovia pustili vrahov z väzby, a som podal disciplinárny návrh. Čo som im mal udeľovať? Nobelove ceny? Pán redaktor, máte vy sťažnosti na moje pôsobenie na Najvyššom súde, že by boli kauzy dlho riešené?“
P. BIELIK:
„Mám tu pochybnosti, čo sa týka napríklad tej sumy. Už som to spomínal.“
Š. HARABIN:
„No počkajte, ja som túto sumu dal demonštratívne, aby politici nemohli si robiť svojvôľu a robiť z justície nástroj svojho politického boja.“
P. BIELIK:
„Ako im tomu zabráni 150 tisíc eur, ktoré budú musieť zaplatiť daňovníci?“
Š. HARABIN:
„Tých 150 tisíc eur môžem investovať aj charitatívnym spôsobom nie?“
P. BIELIK:
„Takže, keď by ste vyhrali tie peniaze, ich dáte na charitu.“
Š. HARABIN:
„Ja som aj kopu peňazí dal, ale ja s tým nechodím pred kamery. Keď som dal peniaze na kostol napríklad, ale ja s tým nechodím, a nerobím si P.R. mediálny. Si zoberte, títo politici napríklad opoziční, ktorí idú z prezidenta robiť človeka, ktorý porušil ústavu, a podávajú na neho obžalobu.“
P. BIELIK:
„Majú na to právo.“
Š. HARABIN:
„Ale čo tvrdia, pán poslanec… čo tvrdia títo poslanci, pán redaktor?“
P. BIELIK:
„Dúfam, že nikdy nebudem poslancom. Ďakujem pekne.“
Š. HARABIN:
„No, nie, nie. Ja sa musím k tejto téme dostať. Čo tvrdia?“
P. BIELIK:
„No tvrdia, to, čo si myslia. Podali žalobu, oni majú právo…“
Š. HARABIN:
„Oni tvrdia, že majú taký názor, že prezident mal vymenovať. A prezident má názor, že nie. Čiže, oni si osobujú to, že oni majú právo na názor. Ale pán prezident nemá právo na názor. Pán prezident nemá ani právo podať námietky, pán ČENTÉŠ môže, ale podľa týchto politikov, pán prezident nemôže. Viete, obžaloba je nástroj trestného práva. Má atribúty, musí mať atribúty trestného opráva. Trestný čin má objektívnu stránku, subjektívnu stránku. Ja som si túto obžalobu ako trestný sudca, robím 30 rokov, prečítal. Veď za túto obžalobu by sa hanbili boľševici v 50 tych rokoch, ktorých rozhodnutia sme rehabilitovali. Táto obžaloba…“
P. BIELIK:
„Dobre, vráťme sa…“
Š. HARABIN:
„… je politický pamflet. Je to zmes novinových článkov, čo nemá nič spoločné s právom. Okrem subjektu, páchateľa, majú prezidenta, nemá objekt, nemá objektívnu stránku nemá subjektívnu stránku. Nemá zavinenie.“
P. BIELIK:
„Nechajte to na Ústavný súd, aby rozhodol. Vy samozrejme máte svoje vlastné skúsenosti…“
Š. HARABIN:
„Nie, ale ja vám hovorím o tom, že…“
P. BIELIK:
„Faktom ale je, že žalobu podali aj v Česku senátori, na českého prezidenta, je to…“
Š. HARABIN:
„Ale kto podal? Títo ľudia, ktorí v parlamente predvádzali pri voľbe divadlo a teáter, tajná voľba, verejná voľba, skartovanie lístkov. Sami pred televíznymi obrazovkami sa upodozrievali z uplácania, že jeden hlas mal stáť 9 miliónov korún.“
P. BIELIK:
„Vráťme sa k tým vašim veciam.“
Š. HARABIN:
„Pán prezident samozrejme, aj keď má malé právomoci, predsa sa na toto nemohol pozerať, aby vymenoval na čelo prokuratúry človeka, v súvislosti s voľbou ktorého je podozrenie z korupcie.“
P. BIELIK:
„No možno mu to nemuselo trvať dva roky, kým sa takto rozhodol.“
Š. HARABIN:
„Ale tí istí poslanci tými istými ústami dennodenne hovoria, ako treba bojovať proti korupcii, a prezidentovi vytýkajú, že nevymenoval človeka na čelo inštitúcie, ktorá má bojovať proti korupcii. Čiže ako to mohol prezident robiť? My si prezidenta musíme veľmi vážiť, že dokázal odporovať týmto politikom, ktorí si chceli urobiť ďalší politický nástroj z funkcie generálneho prokurátora. Opoziční…“
P. BIELIK:
„Ale keď mu to trvalo dva roky, pán predseda, aj keď mu to trvalo dva roky?“
Š. HARABIN:
„Najprv dopoviem, pán redaktor.“
P. BIELIK:
„Áno.“
Š. HARABIN:
„Opoziční poslanci zvolili predtým aj doktora TRNKU. Kdeže doktor TRNKA sa správal vo funkcii tak, že neplnil pokyny politikov, teraz je nepriateľom štátu. Za chvíľu môže byť aj pán ČENTÉŠ nepriateľom štátu, lebo odmieta… mohol by v budúcnosti odmietať politické pokyny. Čiže vidíte, že toto tu… toto sú politické hry, to sú mediálne hry, tí ľudia, ktorí doviedli tento štát do ekonomickej krízy, sú podozriví z ťažkých úplatkov, mali by stáť pred súdom…“
P. BIELIK:
„Vráťme sa k vaším….“
Š. HARABIN:
„… potrebujú ovplyvniť orgány činné v trestnom konaní, súdy, prokuratúru, aby nikdy sa nedostali pred súd. Tak, ako sa to stalo v Rumunsku, kde postavili pred súd NASTAZEHO, kde postavili pred súd v Chorvátsku SANADERA, kde postavili pred súd TYMOŠENKOVÚ za ťažké majetkové delikty.“
P. BIELIK:
„Dobre. Pán predseda, vráťme sa prosím, naspäť.“
Š. HARABIN:
„Títo ľudia sú podozriví u toho všetkého, a ešte oni útočia na prezidenta, ktorý urobil stop. Predsa nemohol sa pán prezident pozerať…“
P. BIELIK:
„Vráťme sa…“
Š. HARABIN:
„… pozerať na to, …“
P. BIELIK:
„Vráťme sa k vám.“
Š. HARABIN:
„… pán redaktor, veď to je trápne.“
P. BIELIK:
„Vráťme sa k vám. Je to váš názor. Predsa len, ak sa občania pozerajú na náš právny systém, vidia tam isté persóny, nemôžu vás prehliadnuť. Nemyslíte si, že ako predseda Najvyššieho súdu, bývalý minister spravodlivosť by ste mali skôr zvyšovať dôveryhodnosť občanov v justíciu, a nie naopak, to znamená, vrátim sa opäť k tej sume. Prečo ste sa nesúdili napríklad o jedno euro? Prečo ste sa nesúdili o pravdu, o správnejší názor, o možno náklady?“
Š. HARABIN:
„Potom by nikto za to nezodpovedal. Potom by sa tieto útoky ešte viacej opakovali. Lebo nikto by necítil žiadnu zodpovednosť.“
P. BIELIK:
„Ale teraz to, aj ak by ste vyhrali, platia daňoví poplatníci, nie tí ľudia, voči ktorým vy máte tie názory.“
Š. HARABIN:
„No tak ale ich už nebudú voliť, lebo si povedia, ja som volil pani ŽITŇANSKÚ, pána LIPŠICA, a teraz za neho musím platiť. Veď tu o to ide. Veď práve o to ide. Lebo potom by to ostalo iba v rovine, že tento politik si povie, no tak ako nič sa mi nestalo, nemám žiadnu zodpovednosť, voliči ma ešte budú voliť, natáram im hlúposti.“
P. BIELIK:
„Nemyslíte si, že samotný argument, že Ústavný súd rozhodol tak, že Európsky súd rozhodol inak, by stačil našim občanom, sú predsa dostatočne vzdelaní, vedia čítať, vedia písať, že by im to bolo stačilo? Načo tam je tá suma? Ak teda nespomeniem žaloby iných sudcov, prokurátorov, atď. Boli tu diskriminačné žaloby sudcov, ktorí žiadali neskutočné peniaze. Teraz je tu kauza Bonano, naozaj neskutočné peniaze od denníka…“
Š. HARABIN:
„To znamená, že…
P. BIELIK:
„Vašich 150 tisíc eur…“
Š. HARABIN:
„… všetci sú nad zákon, tí, čo píšu…“
P. BIELIK:
„Vašich 150 euro… to nie je prvá suma.“
Š. HARABIN:
„… a politici tárajú klamstvá, sú nad zákonom, môžu tárať všetko, ale zodpovedať nemusia podľa toho, čo rozprávate.“
P. BIELIK:
„No nemôžu sa zodpovedať takýmto spôsobom, ako hovoríte, veď tá suma ich k tej zodpovednosti predsa nemôže priviesť.“
Š. HARABIN:
„No budú sa zodpovedať politicky, pretože keď raz občan za neho bude musieť zaplatiť, tak si povie, ja toho človeka už nikdy nebudem voliť. Veď to je tá zodpovednosť.“
P. BIELIK:
„Alebo keby ste dokázali tomu občanovi, že ten človek konal protiprávne, na základe akých právnych argumentov, tak by ho volil aj tak, myslíte?“
Š. HARABIN:
„No tak myslím si, že nie, pretože potom už je to jeho zodpovednosť, že som si zvolil človeka, ktorý ma pripravil o peniaze.“
P. BIELIK:
„Dobre. A ako ste sa k tej sume dopracovali? 150 tisíc eur. Ja poznám občanov, ktorí majú tiež problém, žiadajú nejaké odškodnenie, ale 150 tisíc eur, som nepočul od bežného občana. Ako ste to vyrátali? Je to znalecký posudok…?“
Š. HARABIN:
„A vy už ste, pán redaktor, počul, že by minister spravodlivosti podával politické disciplinárne návrhy na predsedu Najvyššieho súdu? Vy ste toto počul?“
P. BIELIK:
„A na základe čoho ste…“
Š. HARABIN:
„Počkajte, v Európe ste to počul?“
P. BIELIK:
„Nedávajte mi prosím otázky. Ja tu nie som na to, aby som odpovedal.“
Š. HARABIN:
„Veď práve o to tu ide.“
P. BIELIK:
„Nemôžeme ísť krajinu po krajine. Možno že sa taký nejaký prípad stal.“
Š. HARABIN:
„No nie, keď je tu taká výnimočná situácia, tak tomu musí zodpovedať aj adekvátna reakcia.“
P. BIELIK:
„Na základe znaleckého posudku, alebo ako ste sa dopracovali k tej sume? Vlastným úsudkom?“
Š. HARABIN:
„Pán redaktor….“
P. BIELIK:
„Je to veľa peňazí.“
Š. HARABIN:
„Dennodenne, keď vás špinia v televízii, vo všetkých novinových článkoch, píšu klamstvá, si zoberte pán LIPŠIC, vyrobil sadikiádu. Dnes už to každý vie, aj to konštatoval súd. Teraz ten pán LIPŠIC, ktorý klamal o HARABINOVI celý čas, zrazu je aj v denníku Hospodárskych novín označený za klamára, kď označil pána PROCHÁZKU, že má spojenie s Pentou. Ale keď ten pán LIPŠIC klamal o HARABINOVI, to bolo v poriadku. A dennodenne to predostierali médiá a politici.“
P. BIELIK:
„Viete, tam aktuálnosť, alebo právoplatnosť, alebo dôveryhodnosť toho dokumentu predsa potvrdil aj vami spomínaný pán TRNKA, pokiaľ viem…“
Š. HARABIN:
„Nikdy to nepotvrdil.“
P. BIELIK:
„Znamená to… povedal, že je to dokument, ktorý pochádza z toho vyšetrovacieho spisu.“
Š. HARABIN:
„Nikdy to nepotvrdil.“
P. BIELIK:
„Ja neviem, ja som ten citát videl.“
Š. HARABIN:
„Nikdy to nepotvrdil.“
P. BIELIK:
„A čo podľa vás povedal?“
Š. HARABIN:
„No tak inak by som nemohol vyhrať súd, keby…“
P. BIELIK:
„No, aj tam ste žiadali 200 tisíc euro. Opäť obrovská suma, pre bežného občana nepredstaviteľná. Ako ste sa k nej dostali? Bol to ušlý plat?“
Š. HARABIN:
„Keby o vás, pán redaktor, keby o vás pán redaktor napísali, že zneužívate maloleté deti…“
P. BIELIK:
„A o vás to niekto napísal?“
Š. HARABIN:
„O mne napísal pán LIPŠIC do parlamentu, že si tykám s drogovým dílerom. A to je predseda Najvyššieho súdu. Takže toto je v poriadku. Keby o vás napísali, že ste deviant, že s malými deťmi teda sa sexuálne stýkate, nebola by to pravda, tak vy by ste sa nebránil. A nežiadal by ste adekvátnu sumu?“
P. BIELIK:
„Samozrejme, že by som sa bránil.“
Š. HARABIN:
„A robilo by vám to rodinu…“
P. BIELIK:
„Ja som našťastie bežný občan. Nie som verejná osoba tak, ako vy.“
Š. HARABIN:
„Veď práve o to ide.“
P. BIELIK:
„Vy ste verejná osoba, ktorá by mala zniesť trocha viac záujmu verejnosti.“
Š. HARABIN:
„Ja som sudca.“
P. BIELIK:
„No boli ste napríklad ministrom spravodlivosti.“
Š. HARABIN:
„Ale ja som bol ako…“
P. BIELIK:
„Boli ste aj politikom.“
Š. HARABIN:
„Nebol som politikom nikdy. Ja som na žiadnej tlačovej konferencii politickej nikdy nebol, ja som bol ako nezávislý odborník vo funkcii ministra spravodlivosti, čo je bežný štandard v Rakúsku, Dánsku, vo Švédsku, v Nórsku.“
P. BIELIK:
„No ale je to politická funkcia.“
Š. HARABIN:
„Je to politická funkcia, ale ja som ju iba zastával ako nezávislý odborník, a nie člen politickej strany.“
P. BIELIK:
„Dobre. Takže nie ste verejnou osobou, ktorá by mala zniesť viac záujmu verejnosti?“
Š. HARABIN:
„Politik musí zniesť, ale nie sudca. Veď na to máte (…)judikátov Štrasburského súdu pre ľudské práva.“
P. BIELIK:
„To znamená, o sudcovi si ani nemáme právo niečo myslieť, nemáme právo posudzovať…“
Š. HARABIN:
„Môžete posudzovať, ale napíšte pravdu. Pán LIPŠIC napísal pravdu o tom, že sa stýkam s drogovým dílerom? Napísal? Nenapísal. A ja som to mal nechať takto? Že by tu nejaký politik, ktorý si zo štátnych prostriedkov zaplatil súkromný politický prieskum, doteraz nie je stíhaný. Tak je toto právny štát? Alebo má nezákonným spôsobom justičnú skúšku. A tento človek tu ide zakladať novú politickú stranu Nová väčšina. Tak…“
P. BIELIK:
„Tak to otočme, pán predseda Najvyššieho súdu. Myslíte si, že týmito postojmi, týmito výrokmi opäť dávate dôveru našim občanom v náš právny systém? Ak teda hovoríte, že tu nie je právny štát, ak teda hovoríte, a to je možno moja ďalšia otázka, je korupcia v našej justícii?“
Š. HARABIN:
„Ja sa vám opýtam, či je korupcia…“
P. BIELIK:
„Zase mi odpovedáte otázkou.“
Š. HARABIN:
„Áno, lebo najprv treba vyriešiť A, a potom B.“
P. BIELIK:
„Je tu korupcia?“
Š. HARABIN:
„Je korupcia medzi politikmi? Sami o tom rozprávajú. Keď politici hovoria o korupcii v justícii, prečo to robia? Aby odpútali pozornosť od seba.“
P. BIELIK:
„Ja sa vás pýtam. Ja sa vám pýtam. Hovoríte teda o nejakých sudcoch…“
Š. HARABIN:
„Pre mňa je korupcia vtedy, keď mám právoplatný rozsudok.“
P. BIELIK:
„Takže je korupcia v justícii, alebo nie?“
Š. HARABIN:
„Ešte raz hovorím, že pre mňa je korupcia vtedy, u sudcu, keď mám právoplatný rozsudok, že zobral peniaze. Vy stále hovoríte o dôveryhodnosti. No tak jednu vec vám ako vysvetlím…“
P. BIELIK:
„Aký motív môže mať sudca, ktorý sa necíti byť voči vám zaujatý, napriek tomu, že cíti nejakú nevraživosť voči vám, iný ako korupčný? Môže to byť politický záujem?“
Š. HARABIN:
„No, určite. Tak vám to vysvetlím. Musím ako takým spôsobom…“
P. BIELIK:
„Aby som to aj ja pochopil. Ďakujem.“
Š. HARABIN:
„Nie, aby to aj ľudia pochopili, lebo dávate tak otázky, ako keby som hovoril určitým spôsobom nezrozumiteľne. Máme rozvod, každý človek sa môže rozvádzať. Môže sa rozvádzať. Tak podá návrh ženatý muž, príde návrh na súd, no a mal by to pojednávať sused, sudca sused toho rozvádzajúceho sa manžela, ktorý mal predtým s ním konflikty, lebo mu vytýkal, že ako žije so ženou, atď. No tak ten sudca samozrejme povie, že som zaujatý, nemôžem to pojednávať, pretože mám nepriateľský vzťah voči jednému z účastníkov konania, rozvádzajúcemu sa manželovi. Sám ten sudca povie, že som zaujatý. Toto sa stalo v mojom prípade, že sami sudcovia HORVÁTH a KOHÚT povedali v mojich osobných kauzách na Ústavnom súde, cítime sa zaujatí voči HARABINOVI, máme voči nemu nepriateľský, nevraživý postoj. Teraz po rozvode právoplatnom nasleduje vysporiadanie majetku. Príde na súd návrh na rozdelenie majetku, a dostal by to ten sudca opätovne, ktorý pred polrokom povedal, som zaujatý, lebo poznám toho suseda a mal som s ním nepriateľský konflikt, atď. Ale teraz som sa už inak vyspal, a deliť majetok budem.“
P. BIELIK:
„Ubehlo pol roka.“
Š. HARABIN:
„Ubehlo pol roka, môj postoj sa voči nemu zmenil, ja už teraz môže jeho kauzu delenia majetku pojednávať, a rozdelím majetok tak spravodlivo, že všetkom majetok dám manželke. Toto urobili…“
P. BIELIK:
„No, ako to hovoríte, to znie veľmi logicky. No tak pominuli počas toho polroka tie osobné animozity, žiadna nevraživosť tam už nie je, čo je na tom zlé?“
Š. HARABIN:
„Chcete povedať, že toto je v poriadku, hej? To snáď nemyslíte vážne?“
P. BIELIK:
„Ak teda hovoríme o manželovi a manželke, samozrejme pre sudcu by mali platiť iné kritériá.“
Š. HARABIN:
„Nevadí, že pred polrokom nemohol pojednávať rozvod, a po pol roka už bude pojednávať delenie majetku a povie, už necítim sa zaujatý voči vám, pán sused, a rozdelím majetok tak, že všetok majetok dám vašej manželke. Tak vy chcete tvrdiť…“
P. BIELIK:
„Stane sa to, a teraz si predstavte, že ten manžel si takéto konanie sudcu vysvetlí a ohodnotí sumou 150 tisíc eur, pán predseda.“
Š. HARABIN:
„Správne.“
P. BIELIK:
„Správne?“
Š. HARABIN:
„Absolútne správne.“
P. BIELIK:
„A na základe čoho?“
Š. HARABIN:
„No na základe (…), že konal nezákonne.“
P. BIELIK:
„No na základe toho, že sudca konal nezákonne, sa majú všetci daňovníci, všetci tí, ktorí sa na nás teraz pozerajú, zložiť tomu manželovi na 150 tisíc eur? Na základe čoho? Ako je tá suma vyrátaná?“
Š. HARABIN:
„No samozrejme, preto som aj podal trestné oznámenie, na týchto sudcov, lebo sudca nemôže konať svojvoľne. A sudcovia HORVÁTH a KOHÚT konali svojvoľne. A spôsobili škodu, spôsobili hanbu Slovenskej republike.“
P. BIELIK:
„Stále sa vraciate…“
Š. HARABIN:
„Ja som povedal aj v Štrasburgu, že títo sudcovia deň predtým boli zajatí, na druhý deň nemôžu zaujatí byť, a ja mám právo sa brániť voči absolútnej svojvôli. Veď ako vznikla buržoázna revolúcia vo Veľkej Británii v roku 1640? Že podnikatelia, ktorí už vtedy sa etablovali prví, vo Veľkej Británii, roľníci, sa vzbúrili proti kráľovi, lebo konal svojvoľne. Inštalovali potom republiku, síce len na dvadsať rokov, ale potom 1688 síce sa reštaurovala monarchia, ale kráľa dali povesiť za svojvôľu. I keď potom tam prišiel iný kráľovský rod, ale Stuartovcov… ale postavili sa svojvôli, a keď sudca koná svojvoľne…“
P. BIELIK:
„O tom nikto nepochybuje, vy máte takisto ako iní občania na súd, ktorý sa bude vašou kauzou zaoberať nestranne, atď. O tom nikto, pán predseda, nepochybuje.“
Š. HARABIN:
„Ale má právo na nestranný súd. A títo sudcovia spáchali podľa môjho názoru trestný čin, pretože oni…“
P. BIELIK:
„O tom rozhodne opäť Ústavný súd?“
Š. HARABIN:
„Nie, o tom bude rozhodovať orgán činný v trestnom konaní, a požiada Ústavný súd.“
P. BIELIK:
„Čo pripustí Ústavný súd takúto žalobu.“
Š. HARABIN:
„Títo sudcovia mali rozhodnutia Ústavného súdu, raz, dva, tri, doktor OROSZ, doktor HORVÁTH, doktor KOHÚT, že sú zaujatí. To im povedal samotný Ústavný súd, že sú voči HARABINOVI pre nepriateľský postoj zaujatí v jeho osobných kauzách. Čiže oni mali povinnosť zo zákona sa vyhlásiť za zaujatých aj v tejto disciplinárnej kauze.“
P. BIELIK:
„Tomu všetkému rozumiem…“
Š. HARABIN:
„A oni konali svojvoľne. A keď títo ľudia konali svojvoľne, tak akú môže mať autoritu Ústavný súd medzi radovými sudcami. Títo sudcovia neprodukujú justičnú politiku.“
P. BIELIK:
„Dobre, takže sa vrátim k tej mojej otázke…“
Š. HARABIN:
„To sú tzv. politici, ktorí naďalej obliekajú politické tričká, na Ústavnom súde si vážim senáty, ktoré sú sudcovské, a potom sú senáte politické, o ktorých sme pred chvíľou rozprávali.“
P. BIELIK:
„Takže chcete nám povedať, že ak sa bude nejaká kauza rozhodovať na Ústavnom súde, povedzme vo veci nejakého občana, atď., tak nemá sa ísť sťažovať na Ústavný súd, ale má si to ísť vybaviť za nejakým predsedom politickej strany, má ísť za nejakým kmotrom nejakej justičnej mafie? Alebo za kým?“
Š. HARABIN:
„Pán predseda parlamentu povedal minule v parlamente, že s kým sa sudca Ústavného súdu stretáva po Košiciach s akými politikmi. Veď to povedal. No neplnia politické pokyny títo ľudia? Veď ako, pán redaktor, ako mohli sudcovia OROSZ, teda pán MESZÁROŠ, KOHÚT a pán HORVÁTH rozhodnúť o tom, že iný senát Ústavného súdu v kauze ČENTÉŠ je zaujatý pre právny názor. Pretože povedali v plenárnej veci určitý názor, za to tento senát bol týmito tromi ľuďmi vylúčený. Veď to je absolútna svojvôľa.“
P. BIELIK:
„Predsa len, máme tu inštitúcie, máme tu odstupňovaný náš právny systém a v ňom tie inštitúcie. Nemyslíte si, že v očiach verejnosti sú to práve takéto kauzy, ktoré vlastne torpédujú tú dôveru voči právnemu systému?“
Š. HARABIN:
„Pán redaktor, kto to robí?“
P. BIELIK:
„Nepreceňujete vy svoje osobné kauzy nad rámec toho, čo by bolo zdravé voči občanom Slovenskej republiky, aby oni nestrácali, preboha, tú dôveru voči právnemu systému, ak teda vy tvrdíte, že to bolo nesprávne rozhodnuté. Ak, zatiaľ som nepočul od vás tú odpoveď, či existuje v našej justícii nejaká korupcia. Ak teda tvrdíte, že politici ovplyvňujú rozhodnutia súdov, prečo, alebo akým spôsobom to majú vnímať naši občanov z úst predsedu Najvyššieho súdu, nemyslíte si, že vy sám takýmto spôsobom naozaj prispievate k tomu, že ľudia neveria nášmu právnemu systému, plus, tie sumy, o ktorých som hovoril.“
Š. HARABIN:
„Sumy som vám povedal, tak to som vysvetlil, že to nie je bežná vec.“
P. BIELIK:
„Ešte ste nám nevysvetlili, ako ste sa dopracovali k tým sumám, 200 tisíc za údajný únik…“
Š. HARABIN:
„Na podklady intenzity útokov, na podklad dĺžky trvania útokov, na podklade obsahu útokov… “
P. BIELIK:
„Na to máme nejaký sadzobník? Alebo znalecký posudok?“
Š. HARABIN:
„Viete, kto píše žalobu, musí určitú sumu uviesť. A potom už je to na uvážení súdu, že rozhodne. Čiže navrhovateľ musí uviesť.“
P. BIELIK:
„A na základe čoho ste sa vy rozhodli povedať napríklad 150 tisíc, 200 tisíc?“
Š. HARABIN:
„No na základe toho, že mám právo podať žalobu. Lebo navrhovateľ podáva žalobu. Tak musí uviesť nejakú sumu.“
P. BIELIK:
„No dobre, ale pokiaľ ide o právny spor medzi sudcom, predsedom Najvyššieho súdu, sudcom Ústavného súdu, nemalo by to byť len v tej právnej rovine. Kto teraz má ten správnejší právny názor? Načo sú tam tie sumy obrovské? A ako sa na to majú pozerať občania, ktorí sa potom na to majú poskladať? Prečo by to mali oni hlavne robiť? Oni sa predsa nesúdia.“
Š. HARABIN:
„Pán redaktor, vy teraz mi podsúvate také veci, ako keby sa 6 miliónov, ktoré som vysúdil, skladali občania. Veď to zaplatil denník Sme, ktorý klamal o mne, to zaplatil denník Pravda, Plus 7 dní, Plus jeden deň. To občania nezaplatili. Zaplatili len teraz to, čo urobila pani ŽITŇANSKÁ, tak nech ju vyzvú jej voliči, aby to dobrovoľne čestne zaplatila. Pán redaktor, vy hovoríte stále o mojej osobe, o dôveryhodnosti. Pán redaktor, ja sa správam celý čas principiálne. Keď som bol aj v pozícii ministra spravodlivosti, kto tu bojoval proti úžerníckym úrokom? Kto?“
P. BIELIK:
„No tak sudcovia, ktorí to majú…“
Š. HARABIN:
„HARABIN.“
P. BIELIK:
„… ktorí to majú v popise práce predsa.“
Š. HARABIN:
„Nie, nie, ja som ako minister spravodlivosti upravoval ročné úrokové miery. Kto sa postavil proti mobilným spoločnostiam, keď si účtovali paušálny… vyplatenie paušálneho…?“
P. BIELIK:
„Nehnevajte sa…“
Š. HARABIN:
„Ja som ako minister proti tomuto bojoval.“
P. BIELIK:
„Za prácu ste dostávali svoj plat, to je normálne.“
Š. HARABIN:
„To je v poriadku, ale som sa správal principiálne. Takisto, keď sme zistili u exekútorov, že išli likvidovať dôchodcov za 5 tisícové sumy nebankové inštitúcie. Kto sa proti tomu postavil?“
P. BIELIK:
„Ale veď v popise práce ministra spravodlivosti sú všetky tieto záležitosti…“
Š. HARABIN:
„No dobre, ale v popise práce to mala aj pani ŽITŇANSKÁ. Pani ŽITŇANSKÁ to mala v popise práce. Čo urobila?“
P. BIELIK:
„Tak robila zase niečo iné, čo si mysleli…“
Š. HARABIN:
„Nie, okrem toho, že podávala disciplinárne na HARABINA, neurobila nič. Veď rozložila justíciu s pánom LIPŠICOM. Veď nerobili nič.“
P. BIELIK:
„No vytvoril sa tu nejaký Špeciálny súd…“
Š. HARABIN:
„Ale však Špeciálny súd má najnižšie výkony. Teraz sme robili revíznu správu….“
P. BIELIK:
„No, takže niečo robila.“
Š. HARABIN:
„Rozhodujú o korupcii za bedničku ovocia a bedničku vína.“
P. BIELIK:
„Neobávate sa, že týmto principiálnym postojom, ako to vy nazývate, a teraz sa opýtam aj na kauzu prezidenta, a samozrejme aj žalobu, ktorá mu teraz hrozí to strany poslancov, že tieto najvyššie pozície, vy ste v jednej z najvyšších pozícií, prezident je jednoznačne jedným z najvyšších ústavných činiteľov, sa podkopávajú samotné základy tohoto štátu?“
Š. HARABIN:
„No samozrejme, veď to je hanba tých politikov, ktorí to robia.“
P. BIELIK:
„No ale potom prečo tá veľká intenzita, a prečo tá miera? Vy si neuvedomujete, aký veľký dopad to môže mať, že sa nám tu ten štát rozloží a stratí sa právna istota?“
Š. HARABIN:
„Ja si toto veľmi uvedomujem. A je to veľmi vážne, a preto si aj pána prezidenta vážim, že urobil stop tejto korupcii, pokiaľ išlo o voľbu generálneho prokurátora, veď v tom si treba vážiť, že koho si títo politici chceli posunúť do funkcie generálneho prokurátora, a prečo si toto chceli etablovať? Aby si zrejme zaručili beztrestnosť. Veď kto je podozrivý, kto podporoval túto voľbu? Kto je podozrivý z korupcie? Veď tam sa kupovali hlasy. Veď to sami politici priznali.“
P. BIELIK:
„To už je fakt?“
Š. HARABIN:
„No veď ja nie, ja len hovorím, že to politici hovorili cez televízne obrazovky, veď sami sa upodozrievali. A pán prezident mal vymenovať na čelo inštitúcie, ktorá má bojovať proti korupcii, človeka, ktorý vyšiel podľa tvrdenia týchto politikov samých… “
P. BIELIK:
„No mohol povedať aj hneď, že sa mu to nepáči, nemusel čakať dva roky napríklad.“
Š. HARABIN:
„Ale však ako korektne čakal na rozhodnutie Ústavného súdu.“
P. BIELIK:
„To mu žiaden článok ústavy neprikazuje.“
Š. HARABIN:
„Ale rešpektoval rozhodnutie Ústavného súdu. Pokiaľ ide o výklad…“
P. BIELIK:
„Vy to neberiete len ako také alibi?“
Š. HARABIN:
„Aké alibi?“
P. BIELIK:
„Mohol rozhodnúť hneď. Nič mu v tom nebránilo.“
Š. HARABIN:
„Veď keby to urobil, zase by ho podozrievali, že nerešpektuje Ústavný súd. A najviac ma pobavilo minule, keď ste tu mali v televíznej debate, myslím, že to bol pán KANÍK a pán ČÍŽ, ktorí hovorili, pán KANÍK hovoril, že Ústavný súd povedal, že voľba pána ČENTÉŠA bola zákonná. Tak… ale vy ste mu nepoložili otázku, nech vám ukáže takéto…“
P. BIELIK:
„Mal tu politického oponenta.“
Š. HARABIN:
„Ale tak ako, mne by ste ju zrejme položili, jemu ste nepoložili, nech vám ukáže toto rozhodnutie Ústavného súdu. Také rozhodnutie Ústavného súdu neexistuje. Čiže ten človek tuná otvorene bohapusto klamal. A ešte sa podpísal aj pod obžalobu na pána prezidenta. Ešte raz hovorím, títo politici, ktorí majú najväčšie maslo na hlave, potrebujú určitý zástupný problém, aby odpútali pozornosť od seba, a by odpútali pozornosť od svojej korupcie, tak vymýšľajú útoky na iných. Tí najväčší korupčníci.“
P. BIELIK:
„No, a vy si teraz myslíte, že tá situácia je úplne normálna, a bežná…“
Š. HARABIN:
„No nie je normálna, ale pán prezident i napriek tomu, že má tie okyptené právomoci, hoci by mal mať podľa môjho názoru vyššie právomoci, lebo je priamo volený, ale na to treba zmenu ústavy, tak urobil stop tomuto. Veď preto si to treba vážiť. A kto podáva žalobu na prezidenta? Tí, ktorí sú podozriví z týchto najväčších úplatkov. A prečo to robia? Aby odpútali pozornosť od seba. Prečo útočia na justíciu a hovoria o korupcii v justícii? Aby odpútali pozornosť od seba.“
P. BIELIK:
„Tak teraz mi odpovedzte na jednu zásadnú otázku. Naši občania naozaj, naši diváci, naozaj nie sú povinní rozumieť týmto všetkým nuansám právnym…“
Š. HARABIN:
„Preto som to vysvetľoval aj ohľadne toho sudcu. Jeden deň je zaujatý, v rozhovore je zaujatý, a v bezpodielovom majetku už nie je zaujatý.“
P. BIELIK:
„Tak nám teraz povedzte, takto do kamery, ako je to nám umožnené, máme tie možnosti, určite nás mnoho ľudí aj pozerá a sleduje, ak majú nejaký problém právny, majú sa vôbec obracať na súd?“
Š. HARABIN:
„No samozrejme, ale treba urobiť súdny systém funkčný.“
P. BIELIK:
„To to by asi bolo najprv, treba urobiť, a až potom….“
Š. HARABIN:
„Veď som ho ako minister spravodlivosti aj robil…“
P. BIELIK:
„Ja tu skôr cítim taký nejaký súboj dvoch strán…“
Š. HARABIN:
„… som robil poriadky v disciplíne, zrýchli súdne konanie, na Najvyššom súde, keď som prišiel, boli kauze troj , štvorročné. Samozrejme, že ma začali napádať, keď som si preštudoval tri spisy, prečo si tri roky nerobil, som podal disciplinárny návrh. Teraz už nemáme kauzu staršiu ako rok, a nemám ja sťažnosti od podnikateľov, ani od ľudí. Keď nejaká náhodou príde, tak automaticky si zavolám predsedu kolégia, prečo táto kauza nie je skončená, môžeš debatovať so senátom…“
P. BIELIK:
„Takže občania sa aj po tom, čo ste všetko povedali, že teda Ústavný súd… je tam vraj nejaký sudca, ktorý mal problém, že je tu podozrenie z korupcie pri vymenovaní generálneho prokurátora, že toto všetko je podľa vás pravda, a napriek tomu budete tvrdiť našim občanom, že sa z dôverou majú obracať na naše súdy?“
Š. HARABIN:
„Ale veď to tvrdíte vy. Ja tvrdím, že právny štát nikdy nemôže byť u nás, pokiaľ bude daňový podvodník na Ústavnom súde.“
P. BIELIK:
„Takže nemajú sa obracať na tie súdy?“
Š. HARABIN:
„Podľa právneho stavu nemajú inú možnosť. Ale ja tvrdím, že nie je právny štát. Veď to ani v Hurundi Burundi nemá na súde Ústavnom daňového podvodníka.“
P. BIELIK:
„Ale nie je to pikantné, že predseda Najvyššieho súdu tvrdí, že tu nemáme právny štát?“
Š. HARABIN:
„To tvrdím. Pokiaľ bude daňový podvodník na Ústavnom súde, nemôžeme si hovoriť, že máme právny štát. Nemôžeme. V žiadnom prípade si toto nemôžeme hovoriť. A keď sudcovia Ústavného súdu svojvoľne konajú, tak nemôžeme hovoriť o právnom štátne. Tak ako vyzerajú títo sudcovia pred občanmi potom, pred sudcami, keď jeden deň rozhodne tak a druhý deň už tak. Tak veď to je výsmech. Keď je na Ústavnom súde sudca KOHÚT, ktorý je podozrivý z miliónových úplatkov.“
P. BIELIK:
„A čo si teraz myslíte, že sa stane, čo tí občania urobia, ak teda počujú z úst predsedu Najvyššieho súdu, že nemáme právny štát?“
Š. HARABIN:
„Chcete povedať, že ja mám zamlčiavať tieto veci? Veď je mojou povinnosť ako predsedu súdu…“
P. BIELIK:
„Možno ich riešiť kulantnejšie.“
Š. HARABIN:
„HARABIN je známy tým, že povie rovno všetko. Aké sú to invektívy, keď vy tvrdíte, že to je môj názor o sudcovi HORVÁTHOVI, ako minule ste tu tvrdili, že to je môj názor. Nie, toto je fakt, pán redaktor. On je daňový podvodník a on tam je. Tak ako môžu mať zahraniční investori dôveru v takýto justičný systém, keď na vrchole justičnej pyramídy sedí človek, ktorý je daňový podvodník. Toto mi vysvetlite.“
P. BIELIK:
„Ja sa pýtam po týchto slovách, ako majú dôverovať nášmu systému naši občania?“
Š. HARABIN:
„No a nemajú poznať pravdu občania? Mám to ja toto zamlčiavať, že takí ľudia tam sú, a takých ľudí tam dosadili. Kto ich tam dosadil? Veď v koalícii bol pán DZURINDA, pán BUGÁR, pán HRUŠOVSKÝ, kedy dosadili daňového podvodníka na Ústavný súd. A pán OROSZ vtedy bol predseda ústavnoprávneho výboru. A oni sa nevyjadrujú nikdy k tomu, že daňový podvodník nemá byť na Ústavnom súde, ale chcú hovoriť o vymožiteľnosti práva, a chcú kritizovať právoplatné rozhodnutie okresného sudcu, ktorý rozhodol, keď prezident republiky nemal pravdu, rozhodol aj proti prezidentovi. V tom je právny štát. A títo politici vyvolávali diskusiu v parlamente o tom, že sudca KRÁL prisúdil človeku sumu peňazí proti prezidentovi republiky, ktorý klamal. A toto oni chceli spochybňovať. Veď v tom je nezávislosť určite. A taký sudca im vadí, ktorý rozhodol aj proti prezidentovi, keď prezident klamal, a nepreukázal svoje tvrdenia. A toto dali ako základný bod do parlamentu ako požiadavku diskutovať o stave justície. Títo ľudia. Veď to je hanba.“
P. BIELIK:
„Mohli ste takisto, a teraz ste mali možnosť povedať svoje argumenty k tejto veci. Uvidíme, ako sa k tomu postavia naši občania. Množstvo z nich nás…“
Š. HARABIN:
„Naši občania musia poznať pravdu, pán redaktor.“
P. BIELIK:
„Áno, ale musia žiť aj v nejakom systéme, ktorý funguje.“
Š. HARABIN:
„No áno, to je v poriadku…“
P. BIELIK:
„…. ktorý si platia zo svojich daní.“
Š. HARABIN:
„To je v poriadku.“
P. BIELIK:
„A potom sa dozvedajú, že…“
Š. HARABIN:
„Keď ho platia zo svojich daní, tak musia vedieť, že tam je daňový podvodník. Ako sa môžu oni obracať na takýto Ústavný súd, keď je tam daňový podvodník.“
P. BIELIK:
„To je otázka, ktorá je samozrejme veľmi, veľmi dôležitá.“
Š. HARABIN:
„Alebo je tam sudca OROSZ, ktorý si vymyslí útok na svoju manželku.“
P. BIELIK:
„Je tu ešte…“
Š. HARABIN:
„Nie, je tam sudca OROSZ, ktorý si vymyslel útok na svoju manželku, a prokuratúra prešetrovala to, a povedala…“
P. BIELIK:
„Je tu ešte dôležitejšia vec…“
Š. HARABIN:
„.. a povedala, že skutok sa nestal. Čiže sudca OROSZ v súvislosti s kauzou Špeciálneho súdu klamal a si vymyslel útok na svoju manželku. No a toto sedí na Ústavnom súde? Pán redaktor.“
P. BIELIK:
„Je tu ešte jedna dôležitejšia vec…“
Š. HARABIN:
„Ja sa kulantne nemôžem vyjadrovať, pretože svojvôľa ani na Ústavnom súde nemôže byť.“
P. BIELIK:
„Áno, ale občan si urobí názor… a je tu ešte niečo dôležitejšie…“
Š. HARABIN:
„Občan to musí vedieť.“
P. BIELIK:
„… ako všetky tieto spory a právne kauzy, a to je súdržnosť tohto štátu, ak nám nebude fungovať právny systém ako jeden z pilierov toho štátu, obávam sa, že to nedopadne dobre. Ale už nám vypršal náš čas, pán predseda, bolo to zaujímavé rozprávanie.“
Š. HARABIN:
„Veď pán prezident, práve za toto treba pána prezidenta schváliť, že podržal tento právny systém, a on si zaslúži tieto útoky od týchto ľudí? Veď on urobil stop tomu, aby človek, ktorého vznik funkcie je spojený s korupciou, bol na čele úradu, ktorý má bojovať proti korupcii. Čiže ja chcem povedať to, že tí istí ľudia, napríklad ktorí zriaďovali Špeciálny súd, tými istými ústami potom v parlamente navzájom kupovali poslancov.“
P. BIELIK:
„Dobre, to tvrdíte vy. O tom ešte nebolo rozhodnuté. Napriek tomu, náš čas, myslím si, že bol zaujímavo využitý. Veľmi pekne vám ďakujem, pán predseda. Vo svojich názoroch a vo svojich argumentoch ste pevný, napriek mojim tak trocha rýpavým otázkam. Budem rád, keď sa stretneme…“
Š. HARABIN:
„Vy ma vždy vyžmýkate. Vy ma vždy vyžmýkate…“
P. BIELIK:
„Snažím sa. Je to samozrejme súčasť našej práce. Veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli čas pre našich daňovníkov, pre našich divákov, ktorí určite tento rozhovor sledovali.“
Š. HARABIN:
„Aj ja ďakujem vám za pozvanie a uisťujem občanov Slovenskej republiky, že pokiaľ sa na mňa obrátia s prieťahmi v konaní na Najvyššom súde, tak to bude riešené okamžite.“
P. BIELIK:
„Ďakujem pekne.“
Š. HARABIN:
„A tak som to robil aj ako minister spravodlivosti. Preto som mal ako kritikov a kritici boli iba tí, ktorým sa robiť nechcelo. Títo boli kritici.“
P. BIELIK:
„Ďakujem pekne ešte raz. Dámy a páni, Téma dňa sa dnes končí. Dúfam, že vás zaujala. Vďaka za vašu pozornosť i čas, ktorý ste jej venovali. Pri ďalšej Téme dňa sa stretneme opäť zajtra v rovnakom čase o 19.50. Dovidenia.“

Komentáre sú uzavreté.

Nasledujte ma
Facebooktwitteryoutubetumblr
  • Stavebný zákon je zastaralý, rezort bude pracovať na novele 22/09/2017
    Ministerstvo dopravy a výstavby sa druhýkrát pokúsi vypracovať návrh nového stavebného zákona a parlament sa ho druhýkrát pokúsi prijať. V súčasnosti platí v stavebnom práve legislatíva z roku 1976 a to je najmä pre samosprávy problém. Prijatie nového stavebného zákona chcela presadiť ešte predchádzajúca vláda. Z parlamentu ho však napokon stiahol vtedajší minister dopravy a […]
  • Bratislava hasí problém, mesto sa už dohodlo s obyvateľmi 22/09/2017
    Problém zastavenej rekonštrukcie električkovej trate na Špitálskej ulici v Bratislave sa zrejme podarí vyriešiť. Predseda bratislavskej župy sa stretol s obyvateľmi okolitých bytoviek, ktorým sa nepáčilo umiestnenie zastávky viedenského typu. Dohodli sa na riešení a teraz to vedenie župy prediskutuje s magistrátom a dopravným podnikom.
  • Bratislavu čaká ďalší pochod, rátajte s dopravnými obmedzeniami 22/09/2017
    Vodiči v Bratislave musia v pondelok pre tretí Veľký protikorupčný pochod počítať s dopravnými obmedzeniami. Tie sa miestami dotknú aj verejnej mestskej hromadnej dopravy. Upozorňuje na to polícia.
  • Horskí záchranári dostali nové terénne autá 22/09/2017
    Horskí záchranári dostali nové terénne vozidlá za vyše pol milióna eur. Výrazne sa im tak zlepšia podmienky pri zásahoch. Špeciálnu techniku si symbolicky prevzali vo Vrátnej doline, ktorú pred tromi rokmi zničila silná prietrž mračien.
  • Lipšic je vinný, rozhodol súd. Bývalý politik dostal podmienku 22/09/2017
    Bývalý poslanec Daniel Lipšic spoznal svoj trest v prípade dopravnej nehody na Vajnorskej ulici v Bratislave v septembri minulého roka. Okresný súd Bratislava III ho odsúdil na podmienečný trest tri roky. Zároveň mu určil skúšobnú dobu v trvaní päť rokov.
  • Neprispôsobiví obyvatelia zničili poštové schránky, mesto kúpi nové 22/09/2017
    Mesto Prešov chce po rokoch vyriešiť problém s doručovaním pošty v lokalite Stará Tehelňa, kde žije početná rómska komunita. V bytovom dome totiž dlhodobo chýbajú poštové schránky, ktoré zničili neprispôsobiví obyvatelia. Riešením mali byť boxy na listy v susednom komunitnom centre. Miestni obyvatelia s tým ale nesúhlasia. Mesto sa preto rozhodlo, že zakúpi nové schránky.
  • Centrum Brezna si vydýchne, kamióny budú odklonené 22/09/2017
    Centrum Brezna sa konečne zbaví tranzitnej kamiónovej dopravy. V meste totiž otvorili prvú časť dlhoočakávaného obchvatu. Cestári to ale urobili potichu bez toho, aby motoristov alebo mesto vopred informovali. Pôvodne mal byť pritom obchvat hotový už vlani na jeseň, neskôr termín presunuli na jar a nakoniec nestihli ani avizovaný august.
  • Pod Tatrami výdatne prší, poldre zachraňujú dediny pred povodňou 22/09/2017
    Región pod Tatrami má za sebou niekoľko daždivých dní. Miestni obyvatelia tvrdia, že obce pod Levočskými vrchmi by už boli pod vodou, ak by nebolo 11 novovybudovaných poldrov. Desať z nich sa vo štvrtok večer celkom naplnilo a tak zachytili povodňovú vlnu.
  • Projekt na detenčný ústav stál vyše milión, hrubá stavba je už postavená 22/09/2017
    Za projektovú dokumentáciu pre detenčný ústav v Hronovciach zaplatí ministerstvo zdravotníctva viac ako milión eur. Vypracuje ho súkromná firma z Michaloviec, ktorá zabezpečí aj potrebné doklady pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie.
  • Na Slovensku má vzniknúť nový protikorupčný úrad, avizuje Fico 22/09/2017
    Na Slovensku vznikne s vysokou pravdepodobnosťou Úrad na ochranu verejného záujmu, ktorý bude ochraňovať ľudí pripravených bojovať proti korupcii. Vo vládnucej koalícii zároveň existuje vôľa predložiť nový ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Premiér Robert Fico to oznámil v Laxenburgu počas stretnutia s dekanom Medzinárodnej protikorupčnej akadémie Martinom Kreutnerom.