Vážení priaznivci, ďalšia prehra Švecovej s Harabinom. Tvrdá rana pre politickú juristutku od sudcov nižších stupňov.

Vyučujú hlúpučkú Švecovú, že preskúmavanie právneho názoru vo veci, v ktorej spolurozhodoval sudca JUDr. Štefan Harabin, nie je v kompetencii Disciplinárneho senátu, pretože tento nie je orgánom sústavy všeobecných súdov. Uvidíme, či to všetko zaplatí zo svojich peňazí. Švecová si pritom za štátne peniaze kúpila prieskum ako „údajne zvyšuje dôveryhodnosť Najvyššieho súdu“
Odvolací disciplinárny senát 2 Dso 2/2017
R O Z H O D N U T I E
Odvolací disciplinárny senát zložený z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a sudcov JUDr. Karola Poslucha, JUDr. Evy Behranovej, JUDr. Ivana Kochanského a JUDr. Jozefa Švarca, v disciplinárnej veci vedenej proti JUDr. Štefanovi Harabinovi, sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, o odvolaní predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, proti rozhodnutiu Disciplinárneho senátu zo dňa 31.10.2016, sp. zn. 2 Ds 8 /2015 na neverejnom zasadnutí, konanom dňa 28. septembra 2017 v Bratislave, takto r o z h o d o l Podľa § 131 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odvolanie predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky proti rozhodnutiu Disciplinárneho senátu zo dňa 31.10.2016 sp. zn. 2 Ds 8 /2015, z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Disciplinárny senát zamietol návrh predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu JUDr. Štefanovi Harabinovi, sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podaným s návrhom na začatie disciplinárneho konania, doručeným disciplinárnemu senátu dňa 20.11.2015. Disciplinárny senát svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v zmysle § 22 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich je možné dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, ak je proti sudcovi vedené disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu. V tejto súvislosti ide iba o základnú formálnu úpravu podmienok rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Kladné rozhodnutie nemôže byť podľa disciplinárneho senátu založené len na samom podaní návrhu, na začatie disciplinárneho konania a kvalifikácii činov kladených disciplinárne stíhanému sudcovi za vinu. Z pohľadu disciplinárneho senátu pre rozhodovanie o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie musia byť k návrhu pripojené i príslušné dôkazy, ktoré by v danom štádiu umožňovali v maximálnej možnej miere relevantne posúdiť dôvodnosť pristúpiť k takému zásahu do práv disciplinárne stíhaného sudcu, akým je pozastavenie výkonu jeho funkcie. V tomto prípade však tomu tak nebolo. Vo veci neboli súčasne pripojené žiadne dôkazy o skutočnostiach v podanom návrhu uvádzaných, osobitne také, ktoré by umožnili disciplinárnemu senátu v poriadkovej lehote relevantne vec posúdiť návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu JUDr. Štefanovi Harabinovi. Disciplinárny senát dodal, že ani tvrdenie navrhovateľky, že jej návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu je legitímne opatrenie v záujme stabilizovania trestného kolégia Najvyššieho súdu a motivácie k rešpektovaniu zjednocujúcich stanovísk kolégia. K „podieľaniu sudcu JUDr. Štefana Harabina k vydaniu rozhodnutí, ktoré sú v rozpore s právom a ustálenou judikatúrou“ disciplinárny senát dodáva, že predmetné rozhodnutia pre účely náležitého a včasného posúdenia návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie neboli k podanému návrhu pripojené. Navrhovateľka – predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podala proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu odvolanie, v ktorom dôvodila: Disciplinárny senát nevzal pri rozhodovaní skutočnosť, že JUDr. Štefan Harabin ako predseda senátu a sudca spravodajca vo veci vyžiadal trestný spis právoplatne skončenej veci obvineného Mgr. Jaroslava Srnčíka, v ktorej bola vec právoplatne skončená na základe dohody o vine a treste a túto vec bez elektronického pripojenia spojil s vecou obvineného Maroša Príbelského. Je ústavne neakceptovateľné, aby vec, ktorá nebola prejednávaná v spoločnom trestnom konaní, bola len faktickým úkonom, a to vyžiadaním z prvostupňového súdu na základe pokynu predsedu senátu JUDr. Štefana Harabina, spojená s inou trestnou vecou. Takýto postup nemá oporu v žiadnych právnych predpisoch. Týmto postupom došlo k závažnému porušeniu ústavného práva na nezávislý a nestranný súd, čoho si mal byť JUDr. Štefan Harabin ako sudca Najvyššieho súdu SR a predseda senátu vedomý. Je potrebné zdôrazniť, že platný Trestný poriadok v žiadnom ustanovení nepripúšťa a ani nikdy nepripúšťal, aby sa uplatňovala zásada beneficium cohaesionis na právoplatne skončenú vec, na základe dohody o vine a treste. Z toho dôvodu bolo závažným procesným porušením trestnoprávnych predpisov, keď JUDr. Štefan Harabin ako sudca i predseda senátu, dlhoročne vykonávajúci prax trestného sudcu takýmto nezákonným spôsobom postupoval. Uvedeným postupom došlo k závažnému porušeniu procesných predpisov (Trestného poriadku) čoho si musel byť JUDr. Štefan Harabin vedomý. Uvedené skutočnosti sú tak závažného charakteru z hľadiska porušenia základných ústavných zásad, ako aj trestných procesných predpisov, pri činnosti sudcu, že legitímne odôvodňujú pozastavenie výkonu funkcie sudcu do právoplatného rozhodnutia o veci samej a to aj z hľadiska prevenčného, aby nedochádzalo k porušovaniu procesných právnych predpisov zo strany konajúceho sudcu. Dôkazy o uvedenom sú všetky založené v disciplinárnom spise a preto nie je pravdivé tvrdenie disciplinárneho senátu, že vec nie je dostatočne zdokumentovaná. Žiadam odvolací disciplinárny senát, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že dočasne pozastaví výkon funkcie sudcu JUDr. Štefanovi Harabinovi do právoplatného rozhodnutia o disciplinárnom návrhu. Odvolací disciplinárny senát na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou – predsedníčkou Najvyššieho súdu SR preskúmal správnosť a dôvodnosť napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné zamietnuť. Podľa § 22 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, sudcovi, ktorý – je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, – proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za čin, o za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu alebo o ktorý podľa uznesenia súdnej rady nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, možno dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu až do – právoplatného skončenia trestného stíhania, – disciplinárneho konania, do – rozhodnutia prezidenta o odvolaní z funkcie sudcu, alebo do – právoplatnosti uznesenia súdnej rady, ktorým rozhodla, že sudca nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Z obsahu inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu vyplýva, že ak je vedené proti sudcovi disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, možno dočasne pozastaviť jeho výkon funkcie. Navrhovateľ je preto povinný už pri podaní návrhu predložiť disciplinárnemu senátu také dôkazy, z ktorých je možné bez ďalšieho dokazovania učiniť záver, že je potrebné dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu. Disciplinárny senát v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že navrhovateľka dôvodila podaním návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu u JUDr. Štefana Harabina iba tým, že je naňho podaný návrh na začatie disciplinárneho konania za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu. S týmto záverom v napadnutom rozhodnutí sa stotožňuje i Odvolací disciplinárny senát. Nad rámec týchto dôvodov je nutné uviesť, že vyvodzovať iba z faktu, že konkrétnemu sudcovi, ktorý je disciplinárne stíhaný za čin, pre ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, je potrebné dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, by na jednej strane navrhovateľovi disciplinárneho konania poskytlo neprimeranú právomoc zasahovať do výkonu funkcie sudcu (vždy ak je podaný návrh pre závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu) a na druhej strane obmedzilo právomoc rozhodujúceho orgánu – Disciplinárneho senátu – nezávisle vo veci rozhodnúť tak, ako to vyplýva z ust. § 22 zákona o sudcoch a prísediacich. Nepochybil preto Disciplinárny senát I. stupňa, ak zamietol návrh predsedníčky Najvyššieho súdu SR na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu JUDr. Štefana Harabina z dôvodov, ktoré uvádza v napadnutom rozhodnutí a s ktorými sa Odvolací disciplinárny senát plne stotožňuje, pretože podstata odvolania spočíva už v argumentácii uvádzanej v návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu. K ďalším námietkam navrhovateľky je potrebné uviesť, že preskúmavanie vytýkanej nesprávnej aplikácie všeobecnej právnej zásady (beneficium cohaesionis) a porušenie Trestného poriadku alebo Trestného zákona zo strany disciplinárne stíhaného sudcu pri postupe a spolurozhodovaní v senáte danej veci, teda i v tej v ktorej konal sudca JUDr. Štefan Harabin, nie je v kompetencii Disciplinárneho senátu, pretože tento nie je orgánom zo sústavy všeobecných súdov. Odvolací disciplinárny senát v rámci disciplinárneho konania prioritne zisťuje, či postup disciplinárne stíhaného sudcu, na ktorého bol zároveň podaný návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu bol, alebo nebol v inkriminovanej veci súladný so základnými povinnosťami sudcu, uvedenými najmä v ust. § 30 zákona o sudcoch a prísediacich. Porušenie základných procesnoprávnych alebo hmotnoprávnych predpisov môže (ale i nemusí) byť spolu aj s prípadnou škodou, ktorá by z takéhoto konania vyplynula, až následkom porušenia povinností sudcom. Iba zo zistenia a konštatovania porušení týchto povinností sudcu, je možné odvodiť naplnenie znakov konkrétneho, v tomto prípade závažného disciplinárneho previnenia, s následnou možnosťou dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. V súčasnom štádiu predložených dôkazov takéto podmienky splnené neboli a preto Odvolací disciplinárny senát odvolanie navrhovateľky zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. septembra 2017
JUDr. Stanislav L i b a n t , v. r. predseda Odvolacieho disciplinárneho senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
Diskusia na Facebooku

 

Komentáre sú uzavreté.

Nasledujte ma
Facebooktwitteryoutubetumblr
  • M. Kocáb o Nežnej revolúcii 17/11/2018
    Nedávno sme oslavovali 100. výročie vzniku Československa a teraz si zase pripomíname 29 rokov od Nežnej revolúcie. Pri tejto príležitosti sa v Bratislave stretli viaceré osobnosti nášho spoločenského a politického života, ktoré diskutovali práve o týchto dvoch významných míľnikoch našej histórie. Jednou z nich je aj Michael Kocáb.
  • Bývalý predseda vlády P. Colotka o konci socializmu 17/11/2018
    Na obdobie spred roka 1989 spomína aj bývalý predseda slovenskej vlády, 93-ročný dôchodca Peter Colotka. Je jedným z mála ešte žijúcich vysokých predstaviteľov komunistickej moci. Že sa blíži koniec režimu vtedy vraj cítil. Jeho rozprávanie sa začína v roku 1988, keď sa po takmer 20 rokoch rozhodol odísť z funkcie premiéra.
  • Cyklomost slobody uzavreli, pripomenuli si November 89 17/11/2018
    Dvadsaťdeväť rokov po páde železnej opony v Devínskej Novej Vsi postavili kovové zátarasy, ktoré bránili chodcom a cyklistom prejsť na druhú stranu do Rakúska. Cyklomost slobody symbolicky uzavreli ako spomienku na november 1989.
  • Bielu vranu udelili Jánovi Kuciakovi a investigatívnym novinárom 17/11/2018
    Ján Kuciak in memoriam a skupina investigatívnych novinárov získali v sobotu jedinú – kolektívnu Bielu vranu v 11. ročníku tohto ocenenia. Aliancia Fair-play a Via Iuris ich udeľujú ľuďom za obhajobu verejného dobra často napriek prekážkam. Špeciálne poďakovanie Rady Bielej vrany si odniesli organizátori tohtoročných protestov z iniciatívy Za slušné Slovensko.
  • Slováci nevedia správne kúriť, za emisie môžu aj domácnosti 17/11/2018
    Na Slovensku je stále množstvo domácností, ktoré kúria nesprávne skladovaným drevom v zariadeniach za hranicou životnosti. Aj to má vplyv na zhoršenú kvalitu ovzdušia, ktoré dýchame. Ministerstvo životného prostredia preto uvažuje o takzvanej kotlíkovej dotácií – na moderné a ekologickejšie zariadenia by ľuďom prispelo.
  • Bojovníkov proti režimu si uctili verejnosť aj ústavní činitelia 17/11/2018
    Sedemnásteho novembra v roku 1989 sa otvorilo niekoľko brán. Niektorí ľudia si však nevážia slobodu a možnosti, ktoré priniesol pád socialistického režimu. Aj toto boli myšlienky, ktoré odzneli pri príležitosti dvadsiateho deviateho výročia Nežnej revolúcie. Ľudia, ktorí bojovali proti režimu, najvyšší ústavní činitelia aj verejnosť si prišli uctiť obete niekdajšieho režimu na viaceré spomienkové miesta.
  • Polaček čistky nechystá, najskôr chce zmeniť rokovací poriadok 17/11/2018
    Zmeniť niektoré body rokovacieho poriadku plánuje novozvolený primátor Košíc Jaroslav Polaček už na slávnostnom ustanovujúcom mestskom zastupiteľstve. Ako potvrdila hovorkyňa mesta Košice Linda Šnajdárová, konať sa bude 10. decembra.
  • Mistrík chce spojiť sily. Silným súperom by bol preňho Lajčák 17/11/2018
    Občiansky kandidát na prezidenta Robert Mistrík už má dostatok podpisov občanov, aby sa mohol v budúcoročných voľbách uchádzať o post hlavy štátu. Oznámil to na tlačovej konferencii s tým, že vyzbieral 29.138 podpisov, minimum je 15.000.
  • 17. november je dôvodom na radosť a oslavu, vyhlásil Kiska 17/11/2018
    Bez ohľadu na mnohé problémy, ktorým na Slovensku čelíme, je 17. november dôvodom na radosť a oslavu. Je najdôležitejší deň našich moderných dejín a asi aj najkrajší civilný sviatok v našom kalendári. Pri príležitosti štátneho sviatku Dňa boja za slobodu a demokraciu to vyhlásil prezident SR Andrej Kiska.
  • Kto podal trestné oznámenie na organizátorov? Smer oznámil meno 17/11/2018
    Za trestným oznámením na organizátorov protestov Za slušné Slovensko by mal byť Pavol Forisch, blízky spolupracovník poslanca SaS Jozefa Rajtára. Na sociálnej sieti to uviedol vládny Smer-SD s tým, že Forisch sa k svojmu kroku prihlásil.