Voľba sudcu do Súdnej rady

Nahrávka príhovoru

 

Vážené kolegyne, kolegovia,
dlho a precízne som zvažoval, či mám prijať kandidatúru na deviateho sudcovského člena Súdnej rady. Posledné udalosti okolo politických personálnych rošád v Súdnej rade a najmä deklarovaná podpora zo strany mnohých sudcov ma nakoniec presvedčili, aby som na výzvy reagoval pozitívne. Poznáme sa dosť dlho a mnohé sme už spolu preskákali. S viacerými mám okrem kolegiálnych aj priateľské vzťahy. U mnohých z Vás som sa inšpiroval skvelými nápadmi, pomohli mi vtedy vzdorovať nepriazni, medzi urážkami a klamstvami tvorcov verejnej mienky a silnou snahou o politizáciu súdnictva.
Som smutný, keď vidím, aké údery dostala nezávislosť súdnej moci po populistických atakoch politikov. Moja stavovská, sudcovská hrdosť je dotknutá, keď vidím kolaboráciu hŕstky sudcov, ktorých politici účelovo odmeňujú lukratívnymi postami v podobe funkcionárskych trafík. Je pre mňa nepochopiteľne, že sudkyňa v pozícii štátneho tajomníka nepodá demisiu po legislatívnom schválení policajných previerok sudcov a dokonca príjme túto funkciu pod politickou podmienkou, že zoberie späť antidiskriminačnú žalobu. Že predsedníčka Súdnej rady ju stiahne tiež, hoci na samom začiatku túto žalobu spolu vypracovala ako vzor a presviedčala ďalších sudcov, aby ju podali. Zdá sa mi absurdné, že košický člen za parlament najprv spontánne presviedča viacerých sudcov, že sa vzdá členstva v Súdnej rade v prípade zavedenia policajných previerok a potom, tesne pred voľbou predsedu Najvyššieho súdu, spolu s ostatnými politickými nominantmi príjme pozvanie ministra spravodlivosti, teda autora návrhu zákona o policajných previerkach, aby im oznámil koho majú voliť.
Nie je v poriadku, keď predsedníčka Súdnej rady v televíznej debate (TA3) s ministrom spravodlivosti iba pasívne vníma avizované odnímanie 13. a 14. platov, mala by viac brániť sudcov. Dokonca ani len neupozorní a nepoukáže na neústavnosť tohto kroku v minulosti deklarovanú už viacerými nálezmi Ústavného súdu, dokonca aj českého. Nebráni sudcov pred novými policajnými previerkami, ktoré avizovali páni Paška a Borec, i napriek tomu, že tým v rozpore s právnym štátom chcú bez zábran obchádzať Ústavný súd.
Programové vyhlásenie vlády 2012, v oblasti zníženia rizika korupcie je ušľachtilá myšlienka. Výkonná moc – vláda a prezident a zákonodarná moc – poslanci majú ohromné množstvo príležitosti začať od seba. Na rane ale vhodným terčom je súdna moc v štáte, teda sudcovia. Prečo asi?
Na stôl sudcov postupne prichádzajú tisícky strán z procesu nazvanom eufemisticky Transformácia spoločnosti. Ponovembroví politici boli veľmi slabou prekážkou dravého kapitálu. Ľudskoprávni aktivisti nosili do redakcií spravodajsky vyrobené materiály i odfláknuté zostrihy odpočúvania. Boli sme svedkami, ako národ hltal tieto nezmysly a majetok sa medzitým strácal. Vlády i prezident pred týmto zatvárajú oči, parlament mlčí, je tu iba strach z nepoddajnosti sudcov. Komunálne voľby jasne ukázali, že voliči nedôverujú straníkom. Netrúfam si predpovedať, aký bude vývoj krehkých vzťahov medzi exekutívou, legislatívou, ktoré strácajú moc a súdnictvom. Previerky sudcov sú deštrukciou trojdelenia moci. U sudcu nie je podstatná ani tak miera jeho čestnosti, ale jeho neomylnosť. Naopak, ľudia pri moci musia byť cnostní ale aj svedomití a odvážni. Cnosť je opakom korupcie.
Korupcia má dve macochy – ľudskú slabosť a neúčinné inštitúcie. Krásnym príkladom sú nespočetnekrát novelizované zákony o privatizácii a zákona o verejnom obstarávaní, s cieľom eliminovať korupčné mechanizmy. Počas 25 ročného konkubinátu medzi politikou a peniazmi sa vyparilo niekoľko sto miliárd majetku, ktorý reálne existoval pred transformáciou. Veľkú časť majetku Slovákov za babku získali zahraniční vlastníci, ktorí sľubovali blahobyt. Kto predával plyn, elektrinu, telekomunikácie i železiarne a pod? Neboli to sudcovia, ktorí privatizovali ani neobstarávali. O ich nepodnikaní sa na domácej pôde netreba vôbec zmieňovať.
Napokon, úprimne povedané, niet sa čomu čudovať, pokiaľ advokát v pozícii ministra presadzuje policajné previerky, veď na podklade získaných citlivých informácií o sudcoch môže byť v budúcnosti na súde úspešným v mnohých aj miliónových sporoch. Tie isté informačné benefity budú mať aj ďalší dvaja advokáti Súdnej rady.
Môžu predsedovia krajských sudov trasúci sa o svoje funkcie brániť záujmy sudcov, či už na svojich postoch, alebo v Súdnej rade? Podľa mňa nie. Pre mňa sú to osoby schopné plniť akurát smernice svojich politických tútorov a mecenášov. Servilita a flagrantné porušenie Ústavy podpredsedom Súdnej rady slávili nakoniec úspech v podobe profitu cez funkciu predsedu Krajského súdu v Nitre, čím si pán minister Borec v Súdnej rade zabezpečil ďalší poslušný hlas na krágľovanie sudcov cez policajné previerky.

Politici, ktorí nevedia riešiť existenčné problémy obyčajných ľudí a vinu za sociálnu nerovnosť a biednu životnú úroveň obyvateľstva permanentne zahmlievajú prenasledovaním sudcov.
Prečo zákonodarná moc neprodukuje kvalitnú legislatívu? Prečo výkonná moc nezlepšuje personálne a materiálne štandardy a podmienky pre prácu sudcov ako je to úplne samozrejme v drvivej väčšine štátov? Jednoducho preto, lebo pre politikov je ľahšie za asistencie väčšiny poplatných médií hodiť zodpovednosť za neduhy tejto spoločnosti a sociálnu biedu na sudcov a urobiť z nich verejných nepriateľov štátu a občanov. Dovolím si tvrdiť, že im to umožňuje doslova lokajské správanie, len niekoľkých jedincov. Dajú sa spočítať na prstoch. Chápem aj mlčiacu väčšinu kolegov v talároch. Bojovať proti takejto agentúrami vyprodukovanej mašinérii dá guráž a je vyčerpávajúce.
Nepatričná politická poslušnosť podpredsedu a predsedu Súdnej rady sa prejavila, keď po 1. septembri 2014 nevypísali voľby na deviateho člena z radov sudcov a napriek tomu sa volili predsedovia Súdnej rady a Najvyššieho súdu. Servilnosť sa preukázala aj 26. septembra 2014 Súdna rada iba rokovala o tom, či v otázke deviateho sudcu platí Ústava. Až následne, keď bol úspešne splnený politicky pokyn zvolením predsedov Súdnej rady a Najvyššieho súdu, sú napokon vypísané voľby na deviateho sudcu, čím sa funkcionári Súdnej rady sami usvedčujú z porušenia Ústavy. Napokon aj monitorovacia správa Skupiny štátov proti korupcii (GRECO), ktorej členom je i Slovensko vyhodnotila na Slovensku ako prekážku nezávislosti súdnictva od politických vplyvov zloženie Súdnej rady, kde by mala byť podľa GRECO najmenej polovica volená sudcami, teda najmenej deväť členov. Špekulatívny zámer robiť voľby bez parity a vynechať člena, ktorého majú určiť sudcovia je zlyhanie. Celý proces vykazoval známky korupčného správania. Už ne ide o krabicu s vínom vystlanej bankovkami, ale o miešanie súkromných záujmov s verejným záujmom daným zákonom. Musí prestať bratríčkovanie jednotlivých moci v štáte. Iba tak je možné dospieť k spravodlivej spoločnosti.
Bezprecedentným príkladom nedôstojne ustráchaného vzťahu k výkonnej moci bol priebeh voľby predsedu Najvyššieho súdu 16. septembra 2014. Už v jej úvode predsedníčka Súdnej rady si nevšimla, že vo volebnej komisii sú všetci traja členovia za výkonnú moc. Volebná komisia do zápisnice neuviedla, ktorí dvaja členovia neodovzdali hlasovací lístok, resp. ho odovzdali, ale volebná komisia ich vybrala z urny, pretože boli neoznačené, alebo z iných dôvodov, prípadne neopýtala sa ich prečo nehlasovali. Nevyzvala nehlasujúcich členov, aby si splnili zákonnú povinnosť hlasovať. Prečo? Z neznalosti? Ľahostajnosti? Zo strachu? To sú fakty vzbudzujúce podozrenie z ovplyvňovania voľby, pričom toto podozrenie posilňuje skutočnosť, že šiesti členovia Súdnej rady nominovaní vládou a parlamentom boli u ministra spravodlivosti na jeho pozvanie, tesne pred touto voľbou. Predsedníčka Súdnej rady podľa môjho názoru hrubo porušila svoje povinnosti, keď neodstránila zmienené nezákonnosti, resp. ich nežiadala odstrániť ani od volebnej komisie po uskutočnených voľbách, ale ani na ďalších rokovaniach. Myslím, že je legitímne klásť si otázku, či nešlo o exekutívou dopredu pripravený scenár a premyslený zámer. Bonbónikom je keď predsedníčka na samotný volebný proces nenechala ani vytvoriť diskrétne miesto na úpravu lístka pre hlasujúcich členov.
Na tieto mimoriadne nebezpečné trendy som verejne poukázal nie preto, aby som sa chcel uchádzať o dôveru tejto Súdnej rady, ale preto, že takéto postupy (manipulácie?) môžu sa negatívne dotknúť ktoréhokoľvek z Vás ako sudcu a jeho rodiny. Zažívam to na vlastnej koži už 15 rokov. Prekvapuje, že zo strany členov Súdnej rady – konkrétnych sudcov nevznikla ochota vyšetriť tieto podozrenia. Neponúka sa tak použitie podobných metód aj pri policajných previerkach sudcov nepohodlných pre výkonnú moc? Nedá sa vylúčiť, ba naopak dá sa skôr predpokladať príprava na tolerovanie týchto hlasovacích manipulácii práve počas policajných previerok. Potom sa už budú chápať ako bežná samozrejmosť. Keď sa sudcovia náhodou odvážia dožadovať zákonnosti nastúpi politicko-mediálne posolstvo: My chceme očistu justície a čo zase chcú tí sudcovia? Sú to všetci korupčníci, preto sa boja.
Kto dnes zaručí poctivému sudcovi, ktorý sa nepodvolil politickej moci, že v rámci policajných previerok pri politicky servilnom personálnom zložení Súdnej rady na objednávku výkonnej moci sa nepoužije rovnaký postup? A čestný, ale nepohodlný a pre policajtov, médiá a politikov nevyhovujúci sudca previerku nedostane? Áno, bude sa môcť brániť, ale v očiach verejnosti za pomoci médií zostane zdiskreditovaný on aj jeho rodina.
Sudcovia, pokiaľ ide o sudcovskú nezávislosť, za danej situácie nemajú garanciu u nikoho. Je to tvrdá realita, ktorá sa bude s blížiacimi sa parlamentnými voľbami iba umocňovať v neprospech sudcov, lebo politici budú tak ako doteraz, iba zvyšovať chudobu a sudcovia, ako už dobre osvedčený verejný nepriateľ, budú zase k dispozícii ako náhradno-zástupná mediálna potrava.
Treba len úprimne ľutovať tých sudcov, ktorí sa dali na dráhu lokajskej spolupráce s politikmi, či už v minulosti s ministrami Lipšicom a Žitňanskou, ale aj v prítomnosti s pánmi Borecom a Paškom.
Pozrime sa na podozrenia z korupcie obludných rozmerov v SMERe okolo osoby predsedu parlamentu pána Pašku, ktorý chcel a ešte aj na novo legislatívne bezočivo chce policajne preverovať sudcov. Pýtam sa Prečo? Bojí sa trestnej zodpovednosti?
Sudcovia, ktorých pán Paška navrhoval na Ústavný súd a ktorých presadil cez parlament do Súdnej rady už teraz veľmi ťažko znášajú svoj blízky až familiárny vzťah k tomuto politikovi. Kolaborácia s politikmi nikdy nemôže byť sudcom a sudcovskej nezávislosti na prospech. Suverénne sa pritom prehliada Európskym súdom pre ľudské práva viackrát zdôraznená skutočnosť, že sudcovská nezávislosť a právo na nezávislý a nestranný súd nie je právom sudcov, ale neodňateľným právom občana v demokratickom a právnom štáte.
Som presvedčený, že prvým a nevyhnutným krokom k možnej náprave je personálna rekonštrukcia Súdnej rady, ale už bez advokátov a odstránenie jej závislosti na politikoch, či pravých, ľavých, alebo liberálnych.
V pozícií predsedu Najvyššieho súdu v rokoch 1998-2003, 2009-2014 a podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti 2006-2009 som dôsledne obhajoval a presadzoval sudcovskú nezávislosť v každej situácii a vo všetkých oblastiach napriek tomu, že som bol politikmi, ale aj médiami, nielen prenasledovaný, ale doslova existenčne šikanovaný politickými disciplinárnymi návrhmi, ktoré napokon všetky skončili v koši. Nedal som sa však zastrašiť ani odradiť. Presadil som cez samostatnú rozpočtovú kapitolu ekonomickú nezávislosť Najvyššieho súdu. Nepripustil som politicky motivovanú finančnú kontrolu z ministerstva financií. Rozšíril som administratívne kapacity Najvyššieho súdu o jednu budovu. Navŕšil som počet sudcov na Najvyššom súde o 15 a na ostatných súdoch o 200, čím sa výrazne skrátilo súdne konanie. Zariadil som rekonštrukciu 9 okresných súdov. Zrušil som vojenské súdy a zabezpečil som vypustenie ľahko zneužiteľnej a diskreditačnej legislatívnej úpravy o zodpovednosti sudcu za rozhodovanie osobným majetkom. Nedovolil som znižovanie platov sudcom a naopak presadil som okamžite doplatenia neústavne odňatých 13. a 14. platov, ako aj zrušenie Špeciálneho súdu so šesťnásobnými platmi a policajnými previerkami.
Žiaľ, pre radikálny odpor politikov a politickú kolaboráciu časti sudcov sa mi nepodarilo legislatívne previesť personálne a ekonomické právomoci z ministerstva spravodlivosti na Súdnu radu – krok, bez ktorého nie je možná reálna nezávislosť súdnej moci.
Vaša účasť vo voľbách do Súdnej rady bude určite dôležitejšia a potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Dá sa očakávať, že Vás budú odhovárať od účasti na voľbách, alebo že Vám budú ponúkať kandidátov ochotných spolupracovať s výkonnou mocou. Myslím, že sudca, ktorý sa dá zastrašiť, prestáva byť sudcom a dovolím si tvrdiť, že presne takých politici potrebujú, aby sa podpísali pod rozsudky, ktoré im zaručia beztrestnosť. Aby sa nemuseli obávať právnej zodpovednosti za svoje nezákonnosti.
Predpokladám, že kampaň zo strany politikov a im poplatných médií proti mojej osobe sa bude stupňovať. Napokon hneď po tom, čo navrhovatelia ohlásili moju kandidatúru ma denník SME 10. októbra 2014 v osobitnom článku a dvoch komentároch obvinil, že som si zobral 15-ročný nábytok z kancelárie predsedu súdu, hoci nespochybniteľná pravda je taká, že tento starý nábytok bol pridelený do kancelárie predsedu trestného kolégia vedením súdu. Iba pre úplnosť, keď som sa stal predsedom Najvyššieho súdu, nekúpil sa ani jeden kus nábytku do kancelárie predsedu. Touto fabuláciou sa však denník SME aj poriadne strápnil, keď článok bol uvedeného dňa „vraj najčitanejšší“ (skoro 15 000) a „počet diskutujúcich iba 48“. Bežný čitateľ si to, ale nevšimne a v tom je negatívna sila médií zákerne používaná a zneužívaná proti sudcom. Pán minister Borec na porade s predsedov krajských súdov vyzýval, aby sa zjednotili na jednom kandidátovi, lebo v opačnom prípade bude zvolený do Súdenej rady Harabin. Závislosť predsedov na politikovi je až taká zarážajúca, že ani jeden z nich sa ani len neopovážil oponovať, že ide o hrubú politizáciu justície.
Nemohlo ujsť, že tí politici, ktorí najviac útočili na súdnictvo, znevažovali ho, mali tendenciu si ho privatizovať, používali ho mediálne na zakrývanie svojich osobných zlyhaní, skončili ako politické mŕtvoly. Príklady poslancov Lipšica, Žitňanskej, Hrušovského a Pašku dnes hovoria jasnou rečou. Tieto fakty by nemali oslabiť pozornosť sudcov, práve naopak je potrebné vždy zostať v strehu a rezolútne strážiť sudcovskú nezávislosť.
Vážené kolegyne, kolegovia,
som presvedčený, že vo voľbách deviateho sudcu do Súdnej rady je potrebné mať na zreteli, že zvolený kandidát by mal zabezpečovať rovnováhu moci, osobitne pri rozhodovaní o policajných previerkach. Mal by odolávať politickým tlakom a ak je treba razantne, a nebojácne stáť na strane sudcov. Otvorene informovať a pravdivo hovoriť na rokovaniach Súdnej rady o požiadavkách sudcov o nebezpečenstvách a množiacich sa útokoch na sudcov. Moja profesionálna kariéra sudcu, ako aj moja dlhoročná obhajoba nezávislosti a sudcov mi dodávajú odvahu aby som sa uchádzal o vašu podporu vo voľbách 25. novembra.
S úctou.
Bratislava, 21. novembra 2014 Štefan Harabin

 

Nahrávka príhovoru

Komentáre sú uzavreté.

Nasledujte ma
Facebooktwitteryoutubetumblr
  • Ústavný súd dal senátu košom pre zle napísaný návrh 18/11/2017
    Ústavný súd nevyužil šancu vstúpiť do sporu o policajnú inšpekciu. Žiadal ho o to jeden zo senátov najvyššieho súdu. Ústavní sudcovia ale jeho návrh odmietli. Jednoducho povedané, bol napísaný zle.
  • Patríme k špičke v oblasti slobody a občianskych práv, vyhlásil Fico 18/11/2017
    Slovensko je asi jedna z najslobodnejších krajín na svete. Pokiaľ ide o slobodu tlače a médií, podľa rôznych hodnotení patrí do svetovej špičky. To isté môžeme tvrdiť pri kvalite občianskych práv. Našou povinnosťou je venovať sa teraz viac sociálnym právam.
  • Odborníci zhodnotili desať rokov od nášho vstupu do Schengenu 18/11/2017
    Zavádzanie kontrol na vnútorných hraniciach je cesta k rozbitiu Schengenu. Tvrdí to minister vnútra Robert Kaliňák. Ten spolu s desiatkami odborníkov hodnotil naše doterajšie pôsobenie v tomto priestore, na konferencii venovanej 10. výročiu vstupu Slovenska.
  • Fico obedoval so študentami, navrhol im štúdium korupcie 18/11/2017
    Predseda vlády Robert Fico sa už tradične stretol so študentami na neformálnom obede. V súvislosti s Medzinárodným dňom študentstva im pripomenul dôležitosť novembrových udalostí z roku 89 a ponúkol im dve voľné miesta na medzinárodnej protikorupčnej akadémii.
  • V okolí Hornádu majú vysadiť stovky stromov, narazili na prekážku 18/11/2017
    Pre plánovanú výstavbu protipovodňových opatrení na rieke Hornád v Košiciach vyrúbu viac ako 100 stromov. Ako náhradu za to, sú vodohospodári povinní vysadiť na území mesta 521 nových stromov.
  • Medici si môžu otestovať svoje vedomosti na špeciálnom simulátore 18/11/2017
    Budúci lekári, ktorí praxujú v detskej fakultnej nemocnici na bratislavských Kramároch si môžu otestovať vedomosti na špeciálnom simulátore. Ten ich má pripraviť na budúce povolanie. Zdravotnícke zariadenie je jedným z mála na Slovensku, ktoré poskytuje študentom medicíny takúto výučbu.
  • Danko robí radosť ruštinárom. Budú sa meniť žiacke rozvrhy? 18/11/2017
    V rozvrhoch žiakov základných škôl by malo byť viac ruštiny. Taká je predstava predsedu parlamentu Andreja Danka. Z jeho návrhu majú ruštinári radosť. Hovoria, že tento jazyk zažíva po rokoch opätovný rozmach.
  • Dankov príhovor v ruskej Štátnej dume komentovali aj tamojšie médiá 18/11/2017
    Oficiálnej návšteve predsedu Národnej rady SR Andreja Danka v Ruskej federácii sa intenzívne venovali aj ruské médiá. Veľkú pozornosť venovali ruské denníky vystúpeniu v Štátnej dume – dolnej komore parlamentu.
  • POČASIE: Predpoveď na dnes 18/11/2017
    Oblačno až zamračené, na juhozápade a juhu stredného Slovenska od západu prechod k premenlivej oblačnosťi. Miestami dážď, od cca 600 m sneženie. Denná teplota 4 až 9, na krajnom severe okolo 2 st. Prevažne severozápadný vietor do 25 km/h, na strednom Slovensku slabý vietor.
  • November 1989 otvoril dvere demokracii 17/11/2017
    Pred 28 rokmi sa socialistické Československo otriaslo v základoch. Nežná revolúcia po 40 rokoch otvorila dvere demokracii. Odštartovali ju demonštrácie študentov. 17. november 1989 si na viacerých miestach Slovenska pripomínali na najmä tí, ktorí totalitu režimu pocítili na vlastnej koži. Nechýbali ani politici.