Štefan Harabin

Milí fanúšikovia,
predostieram Vám fakty a tvrdú realitu o slovenskom majdane v réžii Kisku.

Link

Iba audio: http://www.infovojna.sk/prehravac/?id=3133 Téma: 1) pRezident Kiska Hostia: Jozef Behýl a Štefan Harabin http://www.infovojna.sk/ https://www.face…

Diskusia na Facebooku

Vážení priaznivci,
9. marca 2018 som poskytol ruskej informačnej agentúre Realist rozhovor o aktuálnom dianí na Slovensku.
Pripájam link aj slovenský preklad.
1. Aké sily stoja za snahou o destabilizáciu politickej situácie na Slovensku?

Ako aktívny sudca sa nemôžem vyjadrovať k politike a angažovať sa v prospech alebo v neprospech niektorej politickej sily na Slovensku. To mi však nebráni povedať svoj právny a občiansky názor na aktuálnu situáciu v štáte a v spoločnosti. V prvom rade treba povedať, že viaceré konkrétne fakty nasvedčujú tomu, že súčasné udalosti na Slovensku sú organizované a podporované zo zahraničia. Zámienkou je zbabelá vražda mladého novinára a jeho priateľky. To samozrejme vyvolalo zdesenie a súcit verejnosti. Takto citovo pripravená verejnosť je potom ihneď manipulovaná zo strany médií, prezidenta republiky a politikov opozície požiadavkami na rozsiahlu rekonštrukciu vlády, odvolávanie ministrov, vysokých funkcionárov polície, či odstúpenie celej vlády a vyhlásenie predčasných volieb. Nie je prirodzené ak sa na celom Slovensku a súčasne aj v desiatkach európskych a svetových miest naraz objavia masové demonštrácie pod rovnakými heslami týkajúcimi sa Slovenska. Veľmi to pripomína situáciu okolo francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo, ktorý sa stal terčom teroristického útoku v januári 2015 a pomocou tohto činu sa presadili viaceré opatrenia, napríklad obmedzujúce ľudské práva a slobody občanov a politické ciele na potlačenie domácej opozície. Podľa môjho názoru za tým stoja rovnaké sily ako stáli za snahami o politický tlak, politické zmeny a destabilizáciu aj v iných štátoch Európy a sveta. Ide najmä o záujmy ešte stále veľmi silných svetových hráčov, ktorí využívajú rozsiahly systém platených a riadených mimovládnych organizácií a domácej politickej opozície, ktorá je ochotná spolupracovať, či už vedome alebo naivne pri snahách o zmenu politického vedenia v štáte v prospech cudzej mocnosti. Nie je vylúčené, že ide o snahu prinútiť Slovensko akceptovať želania Bruselu a silných hráčov v EÚ medzi iným aj direktívne prijímanie migrantov a zavedenie systému trvalého osídľovania Európy riadeného z Bruselu, prijatiu zvrátenej „gender“ ideológie, Istanbulského dohovoru, odstraňovanie tradičných kresťanských hodnôt a oslabenie bloku štátov V4. Na tento účel sa vonkajší tlak na štát bude pravdepodobne „dávkovať podľa potreby“.

2. Aké právne mechanizmy existujú na Slovensku pre zabránenie farebnej revolúcii?

Slovensko má ako každý štát svoj systém vnútorných bezpečnostných inštitúcií, kam patrí najmä polícia, zabezpečujúca verejný poriadok, prokuratúra, tajné služby, vojsko, štátna správa. Dôležité je do akej miery vie štát mobilizovať a riadiť tieto inštitúcie v krízovej situácii. Rovnako je dôležité ako konajú médiá. Treba povedať, že pri takejto konfrontácii vychádza na povrch množstvo faktov a obvinení proti činnosti vlády, ale aj proti činnosti opozície a prezidenta republiky. Je nesporné, že spoločnosť je znechutená množstvom problémov vo fungovaní štátnych inštitúcií, ktoré je nevyhnutné riešiť. Táto nespokojnosť zapĺňa ulice miest, kde sa už kľúčovým stáva pravdivá a čestná komunikácia vlády s občanmi. Súčasne je potrebné dôsledne rozlišovať, čo je sloboda prejavu a čo je už trestné podľa zákona. Napríklad priama výzva niektorých politikov na prevrat v štáte je výzvou na porušenie zákona a odstránenie demokratického zriadenia a ústavných princípov v štáte nezákonnou cestou. Nie som celkom presvedčený o tom, že štátna moc je v plnom rozsahu pripravená zvládnuť takýto tlak, čo môže spôsobiť neželané následky v otázke oslabovania suverenity republiky. Aj zdanlivý chaos je teda riadeným procesom, ide o to v čí prospech. Vláda by sa mala bez paniky rýchlo prispôsobovať vývoju situácie a presvedčiť občanov o potrebe udržania verejného poriadku, demokratických postupov a stability. Na druhej strane musí vláda svojimi činmi jasne potvrdiť vôľu napraviť existujúce nedostatky v rámci riadnych demokratických ústavných procesov.

3. Akým spôsobom sa Sorošovi ľudia zakotvili na Slovensku? Majú za sebou sociálnu podporu?

Na Slovensku pôsobí dlhodobo mimovládna organizácia „Otvorená spoločnosť“ (Open Society), ktorá patrí pánovi Sorošovi, pričom jej vedúcou predstaviteľkou bola svojho času aj bývalá predsedníčka vlády, a ďalší politici v štáte, čo potvrdzuje vysoký stupeň zakotvenia v spoločnosti. Okrem tejto mimovládnej organizácie je na Slovensku množstvo ďalších mimovládnych organizácií podporovaných priamo miliardárom Georgeom Sorošom alebo z prostriedkov poskytovaných vládami niektorých krajín. Občianska spoločnosť spolu s politicky ovládanými hlavnými médiami, osobou prezidenta republiky, ktorý je žiaľ v lokajskom postavení vo vzťahu k Sorošovi, mnohých ochotných politikov opozície a tzv. inteligencie, hercov, umelcov, politológov, dlhodobo ovplyvňujú verejnú mienku v prospech cieľov USA, dnes najmä proti novým centrám riadenia vo svete, predovšetkým proti Ruskej federácii a Číne.

4. Aké sú Sorošove záujmy a jeho skupiny na Slovensku a vo Východnej Európe?

Záujmy sa dajú odvodiť a predpovedať zo vzniknutej situácie vo svete. USA stráca postavenie jedinej svetovej veľmoci, ktorá určovala prakticky všetko dianie vo svoj prospech a na úkor iných štátov a národov. Preto možno hovoriť o snahe ekonomického a politického oslabenia najsilnejších protistojacich štátov, ktoré presadzujú nový systém medzinárodných vzťahov založený na vzájomnej spolupráci, suverenite, princípoch medzinárodného práva a rešpekte oprávnených životných záujmov každého štátu. Metódy oslabovania sa týkajú rozkladu vzťahov medzi Európou a Ruskou federáciou, rozvratu ekonomík slabších štátov, vyvolávania vojnových konfliktov v rôznych regiónoch sveta, najmä tých, ktoré sú v bezprostrednom susedstve Ruskej federácie a Číny, zavádzania jednostranných ekonomických a politických sankcií v rozpore s medzinárodným právom, ponižovania a odstraňovania štátnej suverenity Ruska prostredníctvom politických zákazov štátnych symbolov v športe a ďalších akcií, všetko s cieľom zostať v pozícii, v ktorej sa nachádzali doteraz. Slovensko a Východná Európa je vťahovaná do otvorenej konfrontácie s Ruskou federáciou v súlade s taktikou boja cudzími rukami. Vlády, ktoré nesúhlasia preto týmto zámerom nevyhovujú. Som realista, ale s optimistickým pohľadom do budúcnosti. Som presvedčený, že takéto snahy rúcajúcej sa idei jednopolárneho sveta sú neudržateľné ani v Európe, ani celosvetovo.

5. Ako sa politika destabilizácie Slovenska môže odraziť na Rusku a ruských záujmoch v regióne?

Ruská federácia je v tomto súboji hlavným ideovým protivníkom USA. Snaží sa svojou trpezlivou, otvorenou, čitateľnou, ale rozhodnou zahraničnou politikou získavať na svoju stranu stále viac a viac rovnako zmýšľajúcich štátov. To sa týka aj Európy. Vznik a vízia možnosti kvalitatívne nových medzinárodných vzťahov vzbudzuje optimizmus a postupne si získava podporu politických predstaviteľov v krajinách Európy. Verejnosť v týchto krajinách má k dispozícii stále viac objektívnych informácií a má možnosť reálne hodnotiť dianie a trendy vo svete. Treba povedať, že Európa sa nemôže ďalej normálne rozvíjať bez dobrých vzťahov s Ruskou federáciou. Týka sa to otázky bezpečnosti, ekonomiky, energetiky a rovnako aj otázky ochrany a zachovania historických kresťanských morálnych hodnôt a samotnej existencie pôvodných európskych národov. Na druhej strane si myslím, že v tejto konfrontácii môže Ruská federácia z dlhodobého hľadiska svojho pozitívneho politického vplyvu v regióne a vo svete iba získavať.

6. Prečo Brusel spochybňuje kompetentnosť a transparentnosť systému ochrany práva? Je možné, že sa takýmto spôsobom snažia diskreditovať moc? Veď Slovensko je nezávislé?

Postup bruselských úradníkov je premyslený a cielený na spochybnenie právneho systému Slovenska ako celku. Áno, je viacero otázok, ktoré je nevyhnutné na Slovensku riešiť, existujú protiprávne kroky štátu a existuje, žiaľ aj rozsiahla korupcia na najvyššej politickej úrovni. Ako právnik, trestný sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bývalý podpredseda vlády pre legislatívu a minister spravodlivosti, nemôžem napríklad ignorovať snahy o politické zasahovanie do činnosti nezávislých súdov, protiústavné rušenie právne nezrušiteľných platných amnestií, zavádzanie prezumpcie viny, obmedzovanie slobody prejavu, presadzovanie zvrátenej „gender“ ideológie cez Istanbulský dohovor, ktorý je zjavne v rozpore s našou Ústavou a dokonca aj v rozpore s Európskym dohovorom o základných ľudských právach a slobodách. Nesúhlasím ani s politickým zasahovaním prezidenta republiky do záležitostí, na ktoré nemá v Ústave vymedzené kompetencie. Súčasná situácia je do značnej miery dôsledkom dlhodobého oslabovania právneho štátu v Slovenskej republike, čo neustále a dlhodobo verejne kritizujem. Takýto štát, potom podľa plánov a odôvodňovania Bruselu, ako štát chaotický, treba podriadiť priamej kontrole a riešeniam pripraveným v zahraničí. Všetko sa však dá napraviť legálnou cestou a hlavne vlastnými silami vo vnútri štátu. Slovensko je v rámci Európskej únie nezávislým členským štátom. Časť svojej suverenity sme ako aj ostatné členské štáty dobrovoľne v zmluve odovzdali dočasne do kompetencií orgánov a inštitúcií EÚ. Európska únia však nemá podľa uzavretých zmlúv právo zasahovať do výlučnej kompetencie štátu, napríklad v otázkach prijímania migrantov a udeľovania azylu alebo v otázkach vnútornej bezpečnosti štátu. Vláda Slovenska je v súčasnosti pod veľkým tlakom zo zahraničia a domácej politickej opozície. Vláda však musí aj v ťažkej situácii v prvom rade brániť zvrchovanosť a suverenitu vlastného štátu. Rovnako významná je komunikácia Slovenska v rámci krajín V4, ktoré boli a sú vystavované podobným politickým tlakom a komunikácia s ďalšími krajinami. Situáciu a nedostatky si musí štát vyriešiť v rámci riadnych zákonných a demokratických procesov. Devastácia spoločnosti, ekonomiky a ľudských osudov na Ukrajine je odstrašujúcim príkladom dôverčivosti verejnosti a časti politikov v dobré úmysly tých, ktorí tieto procesy riadia.

7. Nemyslíte si, že to je namierené aj proti Rusku a na pretrhnutie vzťahov medzi bratskými slovanskými národmi?

Žiaľ dnes nemáme k dispozícii dostatok informácií na to, aby sme mohli ustáliť skutočné motívy tejto dvojnásobnej vraždy. V každom prípade táto vražda už vyvolala a naďalej slúži na vyvolávanie napätej situácie v spoločnosti. Bez najmenších pochybnosti je nesporný fakt, že táto tragická udalosť je využívaná na politické ciele.

Originál článku

Link

Гражданское общество, наряду с контролируемыми СМИ, президентом Словакии, который, к сожалению, находится в положении лакея в отношениях с Соросом, большое число о….

Diskusia na Facebooku

Milí priatelia,
27. februára 2018 vyšiel v ruskom denníku Regnum rozhovor, ktorí Vám ponúkam v ruštine, ale aj v slovenčine.

1. Nemôžeme povedať, že by Slovensko bolo najdôležitejším partnerom pre Rusko v EÚ, a to ani v období, kedy SR predsedala v Rade EÚ, intenzita bilaterálnych kontaktov bola veľmi nízka. Čo si myslíte. čo je príčinou súčasného stavu?
Hlavná príčina nízkej úrovne vzájomných vzťahov medzi RF a SR je v tom, že Slovenská republika väčšinou nevystupuje voči Ruskej federácii samostatne, ale ako súčasť Európskej únie. EÚ pritom v uzavretých zmluvách nemá zahraničnú politiku uvedenú ako výlučnú kompetenciu Únie, to znamená, že členské štáty ju majú možnosť aktívne spoluvytvárať. Únia má právomoc v súlade s ustanoveniami Zmluvy o Európskej únii vymedziť a vykonávať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky. Preambula hovorí, že sa tak má diať v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov.
Podľa môjho názoru je príčinou aj skutočnosť, že v Európskej únii Ruská federácia často ani nevie nájsť partnera, ktorý by mohol byť považovaný za rozhodujúceho. Mnohé dôležité a zásadné rozhodnutia, ktoré má EÚ vykonať sa prijímajú pravdepodobne za oceánom. Menšie a malé členské štáty Európskej únie boli v čase nástupu francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho v očakávaní, že jeho sľub, že chce diskutovať ako rovný s rovným s každou, aj tou najmenšou krajinou, bude nádejou pre tieto štáty na partnerský rešpekt a zohľadňovanie ich oprávnených záujmov. Nestalo sa tak. Je jasné, že tzv. rozhodujúce členské štáty Únie ako Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko sú akosi zvyknuté jednať z pozície svojej sily. Možno pre ne je to celkom prirodzené, ale menšie štáty z toho nie sú nadšené. O rovných partnerských vzťahoch sa hovoriť nedá.
V posledných rokoch vidíme v Európskej únii čoraz silnejšiu snahu centralizovať moc, napriek tomu, že platné zmluvy o Európskej únii (Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie, ktoré majú vzájomne rovnakú právnu silu) neumožňujú úradníkom v Bruseli vytvárať z tejto medzinárodnej organizácie nijaký štátny útvar. Celkom otvorené vyhlásenia niektorých politikov Únie o tom, že cieľom je vytvorenie Spojených štátov európskych a komu sa to nepáči, nech odíde radšej teraz, vyvolávajú oprávnené obavy o zachovanie ich štátnej suverenity. Navyše, z vlny utečencov pred vojnovými konfliktami do Európy, ako bola verejnosti pôvodne prezentovaná, sa dnes stala plánovaná politika násilnej islamizácie a osídľovania Európy. Oficiálni bruselskí politici otvorene vyhlasujú, že Európu treba osídliť a zmiešať s farebnými obyvateľmi z Afriky, Blízkeho východu a Ázie, pretože Európa je príliš biela. Azyl už Brusel nepovažuje za nástroj medzinárodnej ochrany osôb pred prenasledovaním, ale za nástroj trvalého osídľovania. Európa je vystrašená z nekontrolovaného toku miliónov ilegálnych migrantov a masového nárastu tej najvážnejšej kriminality, vrátane znásilnení, vrážd a teroru. Samozrejme ide o porušovanie záväzkov a pravidiel dohodnutých v zmluvách a samozrejme, že ide o priame ohrozenie suverenity členských štátov, ohrozenie ich kultúry a samotnej existencie pôvodných národov.
V tejto situácii je prirodzené, že štáty, ktoré sa nechcú podriadiť extrémnym liberálnym experimentom na národoch Európy sa snažia obnoviť stabilitu, chrániť kresťanskú morálku a podporiť nové a spravodlivé usporiadanie medzinárodných vzťahov, založené na rovnosti, úcte, spolupráci a vzájomnom rešpektovaní oprávnených záujmov partnerov. Ruská federácia neustále a napriek nepriateľským postojom EÚ a dokonca i niektorých vrcholných politikov Slovenska prejavuje a deklaruje záujem o zlepšenie našich vzájomných vzťahov. To všetko spôsobuje snahu Slovenskej republiky o obnovenie vzájomných vzťahov s Ruskou federáciou, ktorá je dnes rozhodujúcou silou zabezpečujúcou stabilitu a medzinárodný mier.
2. V súčasnosti sa v ruských médiách objavuje informácia o Slovensku prevažne spojená s predajom reverzného plynu Ukrajine, alebo s korupčnými škandálmi na Slovensku. Čo si myslíte, je možné, aby sa v SR a RF médiách objavila pozitívna informácia o našich krajinách?
Áno, vo viacerých médiách na Slovensku sa pravidelne objavujú pozitívne články o Ruskej federácii, najmä v súvislosti s novou, rozvážnou a trpezlivou mierovou zahraničnou politikou prezidenta Putina. Príkladom je aj správa v ruských médiách o postojoch predsedu parlamentu Slovenskej republiky Andreja Danka počas jeho oficiálnej návštevy Ruskej federácie v novembri minulého roku, ktoré vyjadrujú úprimný pozitívny vzťah Slovákov voči Ruskej federácii. Aj keď bol následne doma pán Danko médiami a niektorými politikmi kritizovaný, nič nezmení takto vypovedané pocity Slovákov voči Ruskej federácii a bratom Rusom. Žiaľ sily ovládajúce väčšinu médií na Slovensku sa v spolupráci s viacerými mimovládnymi organizáciami usilujú zakazovať slobodu informácií, evidovať a dokonca udávať ľudí, ktorí verejne vyjadria svoj názor v prospech Ruska. Takéto médiá nepoznajú nič iné, len opakovanie tých istých postojov, ktoré sa považujú za správne v súlade s politikou USA a EÚ voči Rusku. Slovenská spoločnosť žila mnoho rokov v presvedčení, že to, čo hovoria naši partneri na západe je pravda. Stále viac a viac sa však verejnosť stavia proti oficiálnej protiruskej propagande, vidí v Rusku novú nádej a pozitívny príklad správania sa v medzinárodných vzťahoch, vidí a podporuje stúpajúcu medzinárodnú autoritu Ruska a v kútiku duše dúfa aj v podporu Ruskej federácie proti snahám o devastáciu historických kresťanských humánnych hodnôt a zavádzaniu nezodpovedných, zvrátených morálnych, sociálnych, kultúrnych a politických experimentov na občanoch európskych štátov. V rámci prirodzeného procesu kryštalizácie postojov vo vnútri Európskej únie, ako aj vo vnútri Slovenskej spoločnosti možno očakávať na jednej strane stále viac pozitívnych a pravdivých informácií o Ruskej federácii a na druhej strane budú prezentované stále agresívnejšie a zúfalejšie nenávistné postoje tzv. „mainstreamových“ médií. Veľká časť populácie Slovenska, ktorej je sledovanie domácej a zahraničnej politiky každodennou potrebou, však vie samostatne a objektívne posudzovať prijímané informácie.
3. Rusíni – jedna z národnostných menšín, ktorá má veľa práv na Slovensku. V susednej Ukrajine, Rusíni nie sú priznanou samostatnou národnostnou menšinou. Myslíte si, že slovenské skúsenosti s Rusínmi by mohli byť prijaté aj na Ukrajine?
Slovenská republika oficiálne uznáva ako pôvodné národnostné menšiny na svojom území trinásť národnostných menšín, a to maďarskú, rómsku, rusínsku, českú, ukrajinskú, nemeckú, poľskú, moravskú, ruskú, bulharskú, chorvátsku, židovskú a srbskú. Slovensko považuje ochranu a podporu rozvoja národnostných menšín za súčasť vlastného národného kultúrneho bohatstva štátu.
Vývoj v tejto otázke však vo vzťahu k Rusínom nebol na Slovensku jednoduchý. Napriek stáročnej historickej prítomnosti Rusínov na území Slovenska sa najmä v období po roku 1950, v súlade s vtedajšou oficiálnou teóriou, že Rusíni sú len okrajovou súčasťou ukrajinského národa, realizovala ukrajinizácia Rusínov, čo priviedlo k tomu, že mnohí Rusíni sa radšej hlásili k slovenskej národnosti. Až po roku 1989 došlo k opätovnému rozdeleniu ukrajinskej národnostnej menšiny na dve samostatné etnicky a jazykovo odlišné časti. Dovolím si na tomto mieste pripomenúť, že v zmysle Ústavy Slovenskej republiky má každý právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.
Pokiaľ sa Ukrajina hlási k rešpektovaniu princípov a noriem medzinárodného práva, ktoré platia v Rade Európy a v Európskej únii, mala by v prvom rade postupovať voči všetkým občanom na svojom území rovnako. To sa týka všetkých osôb patriacich k národnostným menšinám. Také sú pravidlá.
Napriek tomu treba kriticky poznamenať, že aj v týchto otázkach, ktoré by mali byť vnímané zo strany štátov ako automatické a prirodzené, existuje množstvo politických záujmov, zneužívajúcich mnohonárodnostné zloženie štátov. V rámci medzinárodného práva existujú štátmi dohodnuté štandardy práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Tieto štandardy nie je možné porušovať. Pritom štandard je štandardom preto, aby ho nebolo možné ani znižovať, ale ani zvyšovať politickými požiadavkami a na druhej strane politickými ústupkami. Takáto nerovnováha a odklon od dohodnutého štandardu má potenciál skôr, či neskôr viesť k vážnym konfliktom. Treba otvorene povedať, že aj v Európskej únii existujú krajiny, ktoré sa nesprávajú voči všetkým svojim občanom rovnako a v súlade s medzinárodnými právnymi záväzkami, čo žiaľ Európska únia ignoruje v záujme svojich úzkych politických cieľov, napríklad voči Ruskej federácii.
V tejto otázke považujem za najdôležitejšie samotné správanie sa Rusínskej menšiny na Ukrajine vo vzťahu k štátu. Som presvedčený, že v záujme dlhodobých riešení je vhodné najskôr politicky stabilizovať celú Ukrajinu a až následne diskutovať s vládou o podmienkach zavedenia všeobecne uznávaného štandardu pre všetky národnostné menšiny.
4. Slovensko má za sebou pokojné rozdelenie s Českou republikou. Teraz, 25 rokov neskôr, čo si myslíte, bolo rozdelenie Československa odôvodnené?
Československo, ktoré vzniklo v roku 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska sa rýchlo stalo vysoko vyspelým priemyselným štátom, ktorý si získal v mnohých oblastiach dobré meno v zahraničí. Rovnako aj po oslobodení Červenou armádou a sčasti aj spojencami v Druhej svetovej vojne sa Československo v rámci nového svetového politického systému nestratilo a dosahovalo vynikajúce výsledky v budovaní vlastného sociálne orientovaného štátu, v technicky vyspelej výrobe, v športe, či v kultúre. Na spoločnú históriu sme právom hrdí. Po rozpade svetovej socialistickej sústavy, v situácii rastúceho vzájomného napätia bolo pravdepodobne vhodné krajiny a národy rozdeliť. Upokojili sa naše vzájomné vzťahy, naplnila sa aj túžba Slovákov po samostatnom štáte. Treba si uvedomiť, že vo vojnovom období vzniknutý Slovenský štát sa ocitol vo veľmi zlej atmosfére zásadného konfliktu v Európe a ihneď bol začlenený pod kontrolu fašistického Nemecka. Pre Slovákov v tom období nebol ani čas, ani podmienky slobodne budovať vlastnú samostatnú štátnosť. Našu samostatnosť, ktorú sme nadobudli pred 25 rokmi si treba vážiť, chrániť si ju a byť na ňu hrdý. Predstavujeme plnohodnotný subjekt medzinárodného práva, teda nezávislý, suverénny národný štát. Nezávislosť je pochopiteľne relatívna, ale z hľadiska postavenia v medzinárodnom práve sme rovnoprávni so všetkými ostatnými štátmi sveta. Máme rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva.
Súčasne netreba podceňovať ani vtedajšiu snahu mocností prostredníctvom delenia krajín, vrátane krajín svetovej socialistickej sústavy a bývalého Sovietskeho zväzu, oslabovať ich pozíciu a potenciál v záujme ľahšieho ovládania zvonka. Aj dnes sme do značnej miery ovplyvňovaní a manipulovaní mocnosťami, či už v rámci Európskej únie alebo priamo. Spolupatričnosť, história, kultúra a vysoký stupeň vzájomného pozitívneho cítenia českého a slovenského národa je však v európskom meradle ojedinelý. Preto si netrúfam tvrdiť, že vo svetle prirodzeného procesu užších vzťahov medzi národmi a štátmi niekedy v budúcnosti ešte nepríde k zjednocovaniu, samozrejme v nových formách.
5. Slovenskí predstavitelia sa vyjadrujú v médiách za zrušenie ekonomických sankcií vo vzťahu k RF. Aj tak vždy podporia ich predĺženie (pri hlasovaní v EÚ). Myslíte si, že je možné obnoviť pozitívne ekonomické vzťahy medzi našimi krajinami?
Samozrejme, a je to veľmi želateľné. Ale ak chce mať Slovenská republika dobré vzťahy s Ruskou federáciou alebo aj s akoukoľvek inou krajinou sveta, nemôže proti nej aktívne zavádzať a uplatňovať hospodárske a politické sankcie. Čl. 24 Zmluvy o Európskej únii v odseku 3. hovorí, že členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a rešpektujú činnosť Únie v tejto oblasti. Skutočnosťou je, že štáty nemusia bezvýhradne súhlasiť so všetkým, čo Únia chce v oblasti zahraničnej politiky. Ich postup je podľa iných článkov platných zmlúv založený na rešpektovaní medzinárodného práva a na vzájomnom konsenze. Žiaden členský štát nemôže byť nútený akceptovať porušovanie medzinárodného práva ani vtedy ak je to pod hlavičkou spoločnej zahraničnej politiky EÚ. Sankcie sú porušením medzinárodného práva v prospech individuálnych cieľov niektorých mocností a tento článok sa zneužíva voči členským štátom ako poukaz na ich údajnú povinnosť podriadiť sa aj vtedy, ak nesúhlasia.
Prejavy niektorých slovenských politikov, ktorí vyjadrujú nesúhlas so sankciami, ale súčasne ich v rámci spoločného postupu Európskej únie podporia, nie je nijaká schizofrénia, ale naopak je to výraz vlastnej slabosti brániť sa tlakom silnejších krajín a politikov v pozadí EÚ. Hovorím samozrejme najmä o pôsobení USA, ktoré významne ovplyvňujú politiku Európskej únie voči Ruskej federácii. Sankcie nie sú pre Európsku úniu výhodné ani politicky, ani ekonomicky, ani z hľadiska nerešpektovania princípov medzinárodného práva. Ak sú ukladané bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, bez ohľadu na to, ako sú odôvodňované, v medzinárodných vzťahoch nemajú čo hľadať. Okrem toho, že sú v rozpore s princípmi a ustanoveniami Charty OSN a Záverečného aktu helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, sú zneužívané na získanie ekonomických výhod jedných proti druhým. Myslím si, že členské štáty netreba podceňovať, vedia v čom je podstata. Som presvedčený, že v Európe sa nájde dostatok rozumných hláv štátov na to, aby prestali uprednostňovať nadiktované nepriateľstvo pred vlastnými životnými záujmami.
6. Prednedávnom sme informovali RF verejnosť o vašom podaní, v ktorom ste obvinili vládu M. Dzurindu z pomoci pri vraždách obyvateľov Juhoslávie. Čo si od takéhoto podania sľubujete a prečo ste ho podali práve teraz a nie skôr?
Som právnik, sudca a venujem sa najmä svojej odbornosti. V politickej strane som z týchto dôvodov nikdy nebol, bol som však ministrom vo vláde SR. Už vtedy som ostro vystúpil proti návrhom niektorých členov vtedajšej vlády uznať samostatné Kosovo. Na mojich stanoviskách vtedy a dnes sa nič nezmenilo. Ako právnik samozrejme viem, že napadnutie Juhoslávie a bombardovanie Srbska bolo v hrubom rozpore s medzinárodným právom. Bola to agresia voči suverénnemu štátu. ktorej následkom bola smrť približne dvoch tisíc nevinných civilistov. Takéto trestné činy môžu byť premlčané po uplynutí 20 rokov. Svojvoľné rozhodnutie vtedajšej vlády v marci a apríli 1999 o povolení preletov vojenských lietadiel USA a NATO cez územie Slovenska by takto mohlo byť premlčané v roku 2019. Preto som už začiatkom roku 2017 iniciatívne verejne vyzval generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby začal trestne stíhať členov vtedajšej vlády za ich svojvoľnú a parlamentom Slovenska nikdy neschválenú spoluúčasť na vraždách srbských civilistov. Vzhľadom na to, že generálny prokurátor na moju výzvu nereagoval, rozhodol som sa podať trestné oznámenie sám.
Dovoľte mi povedať, čo od tohto kroku očakávam. V prvom rade očakávam, že generálny prokurátor začne konať tak, ako mu to ukladá zákon. Očakávam, že inštitúcie štátu budú rešpektovať princípy právneho štátu a zodpovednosti každého za svoje činy. Napriek rôznym formám nátlaku na moju osobu zo strany médií, niektorých štátnych inštitúcií a politikov, som presvedčený, že týmto postupom prispievam aj k právnemu povedomiu širokej a odbornej verejnosti, k odvahe hovoriť pravdu, k prinavráteniu dôvery občanov v štátne inštitúcie a dôvery v nezávislosť súdnictva. Som presvedčený, že právny systém štátu treba dodržiavať, chrániť a aktívne ho presadzovať.

Originál článku

Link

Интервью ИА REGNUM с председателем судебной коллегии по уголовным делам Верховного суда Словацкой Республики Штефаном Гарабином. ИА REGNUM: Словакия не самая главная …..

Diskusia na Facebooku

Vážení fanúšikovia,
ponúkam právny pohľad na aktuálne udalosti.

Link

20:30 – 21:30 (06.03.2018) – sudca kolégia Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin diskutuje s Jurajom Poláčkom https://hearthis.at/slobodnyvysielac/s-harabinom-o…

Diskusia na Facebooku

Milí priatelia,
o otriasaní sa základov štátu hovorí daňový kriminálnik, volebný korupčný podvodník, úžerník a ešte aj náčelník pozemkovej mafie v Tatrách.
Soros sa skutočne nemá čím chváliť.
Dôveryhodnosť nulová.

Link

Kiska by mal okamžite abdikovať z funkcie prezidenta. Pokiaľ nie. Ľudia by sa mali postaviť zlu a vyhnať Kisku daňového kriminálnika, úžerníka, podvodníka, k…

Diskusia na Facebooku

Vážení fanúšikovia,
v marcovom vydaní nezávislého mesačníka Zem a vek som vyjadril základné kritéria pre výkon funkcie prezidenta presadzujúceho iba zájmy Slovenska a neriadeného cudzími mocnosťami.

Aký by mal byť prezident Slovenskej republiky

Link

V súčasnosti neplatí pre čelných predstaviteľov štátu, vrátane prezidenta, právo ako nástroj a základ pozitívneho vývoja a stability, nastoľovania poriadku a systému fungovania národného štátu a ochrany humánnych hodnôt historickej kresťanskej morálky Slovákov. Dnes je nevyh…

Diskusia na Facebooku

Milí priatelia, vypočujte si reláciu o politickej lúze, ktorá ovládla justíciu a o majdanistickej spodine platenej Sorosom.

Link

20:30 – 21:30 (27.02.2018) – sudca kolégia Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin diskutuje s Jurajom Poláčkom https://hearthis.at/slobodnyvysielac/s-harabinom-o…

Diskusia na Facebooku