Štefan Harabin

Na prvý pohľad, by každý povedal, že nič, ale opak je pravdou.

Pani  Žitňanská sa ešte v lete 2010 druhý krát stala ministerkou spravodlivosti a arbitrárne odvolala i predsedu Krajského súdu v Banskej  Bystrici Jána Bobora a  následne v roku 2011 po formálnom výberovom konaní vymenovala za predsedu Milana Ďuricu.

Pán Borec po nástupe na post ministra spravodlivosti očividnú politicko-personálnu korupciu pri výbere predsedov  krajských súdov doviedol do dokonalosti. V tejto súvislosti treba pripomenúť fakty z výberových konaní na predsedov Krajských súdov v Prešove, Trnave a  Banskej Bystrici v roku 2014. Do výberovej komisie na funkciu predsedu v Trnave boli ministrom vymenovaní sudcovia Ďurica a  Ilčinová a  úspešným kandidátom na funkciu predsedu súdu bol sudca Jaček. Do výberovej komisie na funkciu predsedu v Prešove minister menoval Jačeka a Ďuricu. IIčinová  výberové konanie na predsedu v Prešove aj vyhrala. Do výberovej komisie na predsedu v Banskej Bystrici boli ministrom vymenovaní Jaček a  Ilčinová a úspešným uchádzačom na funkciu predsedu v Banskej Bystrici bol Ďurica.

Na podklade tejto síce rafinovanej, ale prehľadnej predprípravy mohol minister Borec ako „pontský Pilát“ vymenovať sudcu Ďuricu opäť za predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Druhým prvkom, ktorý spája už menované persony sú ich aktivity a postupy u sudcu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši Milana Vargu.

V januári 2011 bol tento sudca rozsudkom Okresného súdu Frýdek – Místek uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky, pretože 5. apríla 2010 vo Frýdku – Místku riadil pod vplyvom alkoholu osobné motorové vozidlo. Súd mu uložil tresty peňažný a zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadenia motorových vozidiel. Krajský súd v Ostrave potvrdil tento rozsudok.

V zmysle § 5  ods. 1 písm. d/  zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich  medzi predpoklady na vymenovanie občana za sudcu patrí okrem iného aj to, že je bezúhonný. V intenciách prvej vety ods. 5 tohto ustanovenia, za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená. Z obsahu § 5  ods. 1 písm. d/ sudcovského zákona jednoznačne vyplýva, že na funkciu sudcu nemôže byť vymenovaná osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin (toto ustanovenia nehovorí nič o tom, že musí ísť o úmyselný trestný čin na Slovensku). Logicky to na druhej strane znamená, že ani sudca ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin nemôže túto funkciu ďalej vykonávať. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva považuje sudcu za nezávislého okrem iného i pri existencii záruk proti vonkajšiemu tlaku a či sa sudca javí ako nezávislý. V hre je dôvera, ktorú takýto sudca požíva vo verejnosti. Osobitný význam to má u procesných strán a účastníkov konania. Rozhodujúce je, či pochybnosti procesnej strany a účastníkov konania môžu byť objektívne odôvodnené.

          Ministerka spravodlivosti, ktorá už v novembri 2010 po zistení, že sudca Milan Varga je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, za ktorý bol aj následne právoplatne odsúdený, nepostupovala podľa zákona, keď nepožiadala Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky o úplné informácie o odsúdení. Pani Žitňanská okamžite nerozhodla o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu Milana Vargu, pričom v tej dobe išlo o výlučnú kompetenciu ministra spravodlivosti na takéto rozhodnutie. Zostala nečinná, hoci o protiprávnom konaní sudcu Milana Vargu vedela a namiesto toho, aby konala, čo bolo jej zákonnou povinnosťou ako verejného činiteľa, žiadala iba predsedu Okresného súdu Veľký Krtíš, aby konal on. V dôsledku nezákonnej pasivity pani Žitňanskej a od 4. apríla 2012 už nového ministra spravodlivosti Boreca, ktorý nepodal návrh disciplinárnemu súdu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu Milana Vargu (resp. podnet na odvolanie z funkcie sudcu), mohol tento sudca vykonávať po dobu takmer troch rokov funkciu sudcu, až sa napokon pod tlakom začatého konania v Súdnej rade (na podnet sudcu S.C.) v úvode roku 2014 sám vzdal.

Som presvedčený, že nemožno u ministra vlády, prezumovať neznalosť Ústavy Slovenskej republiky a ostatných právnych predpisov, osobitne  u ministra spravodlivosti, navyše zodpovedného tiež za legislatívu, aj neznalosť justičných právnych predpisov. Práve vice versa  je legitímne a samozrejmé u nich vyžadovať ich absolútnu znalosť.

Počas výberového konania na predsedu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši v januári 2014 i napriek tomu, že Milan Varga, právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, bol namietaný, páni Borec a Ďurica ho akceptovali vo výberovej komisii ako člena. Minister spravodlivosti dokonca rešpektoval výsledky výberovej komisie, v ktorej pôsobil ako člen Milan Varga, hoci bol na to upozornený osobitným listom, ešte pred menovaním novej predsedníčky súdu.

Z rozvrhov práce Okresného súdu Veľký Krtíš možno zistiť, že Milan Varga na podklade dodatku č. 12 rozvrhu práce na rok 2014 s účinnosťou od 6. októbra 2014 sa stal prísediacim tohto súdu v trestnom senáte, kde predsedá predsedníčka tohto súdu pani Strašková (http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Okresny-sud-Velky-Krtis/Rozvrh-race.aspx).

V tejto spojitosti sa núka smutné vysvetlenie, že keď ministri spravodlivosti tolerovali v talári sudcu odsúdeného za úmyselný trestný čin, prečo by predsedovia súdov v rámci kraja a okresu v rozsahu svojho funkčného pôsobenia, tú istú osobu nemohli tolerovať v pozícii „iba prísediaceho“ v trestnom senáte.

Pokiaľ ide o dôveru v akty verejnej moci, nie je možné prezumovať neznalosť Ústavy a justičných právnych predpisov ani u predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici pána Ďuricu, ktorý o právoplatnom odsúdení sudcu Milana Vargu za úmyselný trestný čin nesporne vedel minimálne od decembra 2013 a i napriek tomu sedel s ním dokonca vo výberovej komisii na predsedu súdu, ktorej aj sám predsedal, ale ani predsedníčky Okresného súdu Veľký Krtíš pani Straškovej, v senáte ktorej Milan Varga od 6. októbra 2014 naďalej spolurozhoduje v trestných veciach tohto súdu a takýto nezákonný stav na súde vo Veľkom Krtíši obaja doposiaľ tolerujú. U predsedníčky okresného súdu pani Straškovej možno iba predpokladať, že bola motivovaná vďakou pánovi Vargovi za jeho preukázanú podporu vo výberovej komisii na funkciu predsedu súdu.

Iracionálne postupy dvoch ministrov spravodlivosti pani Žitňanskej a pána Boreca, skôr naznačujú úmyselnú pasivitu smerujúcu k neadekvátnej a nezákonnej ochrane právoplatne odsúdeného sudcu pre úmyselný trestný čin za každú cenu. Takýto postup, okrem straty dôvery v rozhodovanie štátnych orgánov, zvyšuje finančné výdaje na strane štátu (štát v čase ekonomickej krízy musí za priamu škodu, ale i za prieťahy v trestnom konaní platiť nie malé finančné čiastky na satisfakciách), spôsobuje zaťaženie a poškodenie procesných strán a aktérov súdneho konania, neprimerané predlžovanie prístupu a uplatneniu spravodlivosti u obvinených a predlžovaniu právnej neistoty.

Kladiem si otázku, či pani Žitňanská a pán Borec zaplatia zo svojho vrecka všetky náklady spojené s nápravou nezákonných rozhodnutí (cca 530 vecí), ktoré v mene Slovenskej republiky vyniesol Milan Varga ako sudca z povolania, alebo ako prísediaci (od 7. apríla 2011, kedy bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin až doposiaľ), alebo ich nechajú, ako je na Slovensku už takmer samozrejmý štandard, opäť na pleciach občanov, daňových poplatníkov a získaním nových politických funkcií po voľbách si zabezpečia trestnoprávnu imunitu.

Tretím styčným bodom, ktorý nerozlučne spája dámu Žitňanskú a pánov Boreca a Ďuricu je dlhodobá a na verejnosti razantne prezentovaná snaha za prijatie etického kódexu sudcov, bez ktorého nie je možné získať pre súdnictvo dôveru spoločnosti. Za tým účelom pravidelne a transparentne organizujú a zúčastňujú sa takmer všetkých konferencií o potrebe prijatia etického kódexu sudcov s cieľom mediálne presvedčiť verejnosť o ich úprimnom zámere očistiť justíciu od korupčníkov. V naznačenom kontexte je doslova rébusom, prečo títo horliví bojovníci za etiku sudcov do dnešného dňa žiadnym spôsobom a na žiadnom fóre nedeklarovali potrebu prijatia etického kódexu poslancov resp. členov vlády ako reprezentantov zákonodarnej a výkonnej moci pri rešpektovaní rovnováhy trojdelenia štátnej moci.

Ak výkon predsedníckych funkcií sudcov Ďuricu a Straškovej  spôsobom nesúladným minimálne s etikou sudcu ostane bez odozvy, v smere zlepšenia dôveryhodnosti slovenského súdnictva určite ničomu a nikomu nepomôže ani prijatie etického kódexu sudcov. V tejto spojitosti ich imidž nevylepší ani následná horlivá spoločná aktivita dámy Straškovej a pána Ďuricu po zverejnení rozsudku Najvyššieho súdu, o tejto pre nich delikátnej záležitosti, smerujúca k vyčiarknutiu Milana Vargu zo zoznamu prísediacich Okresného súdu Veľký Krtíš.

Pomôcť môže iba absolútne a bezvýhradné rešpektovanie rozhodovania nezávislými, nestrannými, bezúhonnými a nevydierateľnými sudcami, čo musí byť vo výsostnom záujme štátnej moci a v jej rámci i moci súdnej, ale aj občanov. Každý iný cieľ v tomto smere vedie k destabilizácii práva a spravodlivosti. Dôležitá je právna istota a hlavne vyžadovaná zákonnosť rozhodnutí súdov,  prokuratúr a ministrov vlády a dôvera procesných strán v trestnom konaní v akty verejnej moci. Bez tejto dôvery nie je výkon verejnej moci v demokratickom štáte možný. Dôvera je esenciálnou a funkčnou podmienkou výkonu demokratickej verejnej moci, a preto je nutné dôveru v akty verejnej moci chrániť. Orgány právneho štátu chrániaceho individuálne ľudské práva a slobody majú ústavnú povinnosť premýšľať o dôsledkoch svojich rozhodnutí, svojho predchádzajúceho postupu. Dôvera v rozhodovanie štátnych orgánov patrí medzi základné mimoprávne atribúty právneho štátu. Orgány verejnej moci musia prihliadať na to, aké očakávanie svojim postupom a činnosťou vyvolajú. Súdy, prokuratúra, ministri vlády sú bez najmenších pochybností povinné dbať o celkovú bezpodmienečnú zákonnosť svojich rozhodnutí. Prezentovanie opačného postupu, ako niečoho bežného, nepochybne podrýva ideu spravodlivosti.

Pokiaľ by dáma Žitňanská a pán Borec vykonávali funkciu ministra životného prostredia a ropného priemyslu, napr. v Somálsku, kde sa možno nekladie až taký značný dôraz na boj s korupciou, tak by som to síce nemohol tolerovať, ale asi by som to chápal. Ale, že dáma Žitňanská a pán Borec vykonávali, resp. vykonávajú funkciu ministra vlády v členskej krajine Európskej únie a dokonca ministra spravodlivosti, to už asi nikto pochopiť nedokáže. Zrejme sa im darí preto, lebo mediálne stoja vždy v predných líniách boja proti korupcii a to je pouvoir, ktorý na Slovensku postačuje.

Predpokladať, že žijeme v právnom štáte, by nevyhnutne znamenalo zaznamenať reakciu generálnej prokuratúry nielen na nitriansku bitku pred nočným barom, ale tiež vtedy, keď členovia vlády, ministri spravodlivosti svojim správaním doslova „v priamom prenose“ demontujú základy štátu. Je nesporné, že každé fyzické násilie si žiada postih zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ale o to viac sa vyžaduje reakcia prokuratúry na rozbujnené metastázy bezprávia usadené v rezorte spravodlivosti.  V prípade, že sa tak nestane, za chvíľu sa nebudeme môcť čudovať, že ľudia v beznádeji budú brať spravodlivosť do vlastných rúk.

Som presvedčený, že pani Žitňanská ako spoluarchitekt vytvorenia mimoriadneho špeciálneho súdu, pokiaľ to vtedy s jeho poslaním myslela úprimne, by mala sama požiadať špeciálneho prokurátora, aby jej umožnil pred špecializovaným súdom sa viviniť  z  úmyselného krytia sudcu, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Súčasného  ministra spravodlivosti pána Boreca je vždy aktuálne sa pýtať, aby  vysvetlil, či podával šikanózne a mediálne účelové disciplinárne návrhy na sudcov Burešovú, Lipovského, Polku a Farkaša, iba preto, aby sa prekrylo to, že za úmyselný trestný čin právoplatne odsúdený sudca Milan Varga pojednával naďalej, na podklade jeho ochrannej kurately. Mimochodom disciplinárny návrh na sudkyňu Burešovú už skončil v koši. Zaplatí pán Borec tejto sudkyni z vlastného vrecká všetky sumy peňazí spojených s jej majetkovou i nemajetkovou ujmou?

V Bratislave, 24. 7. 2015                                         Štefan Harabin

Komentáre sú uzavreté.