Štefan Harabin

Štefan Harabin. FOTO – SME/Jozef Jakubčo

TEXT: Matúš Burčík

Kedy a kde sa chystáte na dovolenku?

„Tento týždeň idem k Jadranskému moru.“

Znamená to, že v najbližšom období neprídu nejaké ďalšie sporné rozhodnutia?

„Veď dovolenka trvá len desať dní.“ (smiech, pozn. red.)

A potom budete pokračovať?

„Čo bude pokračovať? Poviem na rovinu, že nemám rád sugestívne otázky. Aké sporné rozhodnutia? Ktoré rozhodnutia sú sporné? A kto o nich povedal, že sú sporné? Rozhodnutia Najvyššieho súdu sú povinní rešpektovať ministri, politici, aj kolegovia od pani Javorčíkovej. To je všetko.“

Rozruch naposledy vzbudilo vaše rozhodnutie o tom, že policajná inšpekcia pod ministrom vnútra nefunguje v súlade so zákonom.

„A prečo vzbudilo rozruch? Pozrite, mňa nová predsedníčka súdu dala do trojčlenného senátu. Prišiel nám spis, tak som si ho pridelil, pretože kolegovia už mali pridelené iné spisy, a začal som ho študovať. Zistil som, že trestné stíhanie začalo ministerstvo vnútra. Nájdite mi v trestnom poriadku, alebo v zákone o policajnom zbore, ustanovenie o tom, že by to bol subjekt trestného konania.“

Čo to znamená, že vy ste si ten spis pridelil?

„Som riadiaci predseda senátu a keďže to bol jeden z najťažších spisov, tak som si ho pridelil. Samozrejme, že keď ostatní dvaja kolegovia v trojčlennom senáte mali pridelené veci, a ja som ešte nemal, tak som si ho pridelil, aby sa to vyrovnalo. Veď takých spisov je kopec.“

Chcem len, aby ste vysvetlili, ako to funguje.

„V senáte je predseda a dvaja členovia. A keď prídu spisy, podľa zaťaženia členov senátu sa prideľujú tak, aby sa čo najrýchlejšie skončilo súdne konanie.“

Takže predseda senátu, ktorým ste vy, rozhoduje o tom, kto dostane spis na starosti?

„Kto ho bude mať na starosti ako spravodajca, ktorý potom vypracuje aj rozhodnutie.“

A čo v prípade, že sudca spravodajca vypracuje rozhodnutie, a niektorý z členov senátu s ním nesúhlasí?

„Môže mať pripomienky. Rozhodnutie sa prijíma na záverečnej porade, kde je hlasovanie tajné. Keď sa prijme, musí spravodajca v týchto intenciách napísať rozhodnutie. Aj keby hlasoval proti. Veď v tom je demokracia. Musí vypracovať rozhodnutie podľa toho, aká bola výslednica hlasovania.

V prípade inšpekcie Ministerstva vnútra to bolo ako?

„Je to tajné hlasovanie.“

Boli všetci za?

„Keď je tajné hlasovanie, nemôžem o tom hovoriť. Porušil by som zákon.“

Ale z vašich verejných prejavov vyplýva, že si za tým rozhodnutím stojíte.

„Ježišmária. Veď sme rozhodli zákonne. Aj sudca, ktorý hlasuje proti, musí stáť za rozhodnutím senátu.“

Vaši oponenti totiž hovoria, že už za rozhodnutie v prípade sudcu Vargu by ste mali byť disciplinárne stíhaný.

„Nech sa páči. Koho budú disciplinárne stíhať a ako? Keď to hovorí pán Borec, znamená to, že by mal vrátiť diplom. Ako vie, kto ako hlasoval? Alebo nás cez inšpekciu pri hlasovaní nezákonne odpočúvali?“

Zrejme nevie, kto ako hlasoval. Ten návrh napokon ani nepodal.

„Tak potom prečo také veci rozpráva? Ako si môže minister dovoliť škandalizovať rozhodnutie Najvyššieho súdu? Vo Francúzsku Sarkozy kritizoval exekučného sudcu a na druhý deň sa mu ospravedlnil za neprimeraný útok. Pretože hrozilo, že bude musieť podať demisiu za zásah do súdnej moci.“

„To je v poriadku.“

U vás je to v poriadku a u Boreca nie?

„Ja som ale trestné oznámenie aj podal. Tam sú sprítomnené fakty. Pán Borec robí iba mediálne hry.“

A ako dopadlo to vaše trestné oznámenie?

„Zistite si na polícii.“

Nezačalo sa tam žiadne trestné stíhanie.

„To neznamená, že sú veci skončené.“

Ďalšou možnosťou, o ktorej sa hovorí, je vaše odvolanie z funkcie predsedu trestného kolégia.

„Čudujem sa, že s tou myšlienkou neprišli skôr. Mal by som viac času venovať sa odhaľovaniu nezákonnosti ministrov. Pokiaľ by som nebol predsedom trestného kolégia, mohol by som ako spravodajca skončiť šesť, sedem spisov. Teraz môžem končiť len tri, štyri. Funkcia mi odoberá čas.“

Čo robí predseda kolégia?

„Pripravuje judikáty, musí sledovať rozhodovaciu činnosť ostatných senátov, musí čítať všetky rozhodnutia. To by mi všetko odpadalo. Nehovorím o ďalšej administratíve, ktorá je spojená s hodnotením sudcov nižších stupňov pri výberových konaniach.

Teraz ste mali na zasadnutí kolégia riešiť zverejnenie v zbierke vášho sporného rozhodnutia v kauze sudcu Vargu, ale ste to stiahli. Prečo?

„Dospel som k záveru, že ak by sa náhodou objavilo opačné rozhodnutie a potom to dáme na vydanie zjednocujúceho stanoviska, malo by to vyššiu silu.“

Rátate teda s tým, že bude opačné rozhodnutie?

„Osobne nie. Veď ktorý senát by rozhodol, že kriminálnik môže pojednávať.“

Ak by tak iný senát rozhodol, vzdáte sa funkcie predsedu kolégia?

„Prečo by som sa vzdával, keď má niekto iný názor. Ja som sa nikdy nevzdával. Nech ma odvolajú.“

To zjednocovanie rozhodnutí prebieha ako?

„Hlasujú všetci členovia kolégia.“

Keď vás pred rokom zvolili za predsedu kolégia, koľko ste dostali hlasov?

„Už si nepamätám, ale vyše dvoch tretín.“

Cítite, že by tá podpora v poslednom čase zoslabla?

„Vôbec nie. Práveže silnie“

S predsedníčkou súdu ste hovorili o tom, že by mohlo dôjsť k návrhu na vaše odvolanie?

„A čo ona s tým má?“

Môže podať návrh.

„Tak nech podá návrh a to je všetko. Na to ma nepotrebuje.“

Možno by chcela od vás nejaké vysvetlenie.

„Nerozprávali sme sa o tom, ani na to nemá právo, pokiaľ ide o rozhodovací proces.“

Keď otvorene kritizujete politikov, ako môžete nezávisle rozhodovať vo veciach, ktoré sa priamo týkajú činnosti ich ministerstiev?

„To je moja povinnosť.“

FOTO: SME/Jozef Jakubčo

Evidentne ste zaujatý, keď máte voči tým ľuďom námietky.

„Aké námietky? Ja nemám nijaké námietky. Pri rozhodovaní v spise Príbelský (o nezákonosti policajnej inšpekcie, pozn. red.) sme zistili, že ministri vnútra sa povýšili nad parlament a náš senát uviedol, že to nie je možné. Nerozhodovali sme o pánovi Kaliňákovi, ani Lipšicovi.“

Máte otvorený spor s ministrom. Týka sa to aj kauzy sudcu Vargu, kde ste kritizovali ministra Boreca. Môžete teda nezávisle rozhodovať vo veciach, kde bol nejakým spôsobom zainteresovaný?

„My rozhodujeme v trestných veciach a sme povinní uviesť všetko, čo viedlo k nezákonnosti. Nech to je ktokoľvek. A Borec nebol procesnou stranou, ani dotknutou osobou. Tak isto ani pán Kaliňák v kauze Príbelský.“

Teraz hovoríte, že policajná inšpekcia by mala byť nezávislým úradom, ako je to v Českej republike. Prečo ste to neriešili, keď ste boli ministrom spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica?

„To patrí do gescie ministerstva vnútra, a nie ministerstva spravodlivosti. Poznáte kompetenčný zákon? Čo som s tým mal spoločné? Nemal som to v kompetencii.“

A teraz to máte v kompetencii?

„Rozhodovali sme o konkrétnom trestnom čine.“

Hovorím o navrhovaní českého modelu.

„Mňa sa pýtali, aká by bola najlepšia situácia. Tak som len povedal svoj občiansky názor. Zistite si, ktorá krajina Európskej únie má inšpekciu pod politikom. Podľa mojich informácií žiadna.“

Keď ste boli v prvej Ficovej vláde, tak ste si s tými istými politikmi rozumeli. Kritizovať ste ich začali, až keď ste sa vlani nestali znovu predsedom Najvyššieho súdu. Má to súvis?

„Ako to viete? Veď už v auguste 2006 na rokovaní vlády predkladal minister Počiatek návrh na zmrazovanie platov sudcov. Postavil som sa proti a povedal som, že ak by to malo prejsť, podávam okamžite demisiu. A to nehovorím o ďalších veciach, napríklad úžerníckych úrokoch a zrušených dôchodkoch pánom Kaníkom. Ja som veľakrát nebol s nimi v konsenze. Len médiá vytvárali iný obraz.“

To sú bežné veci, ktoré sa vo vláde majú riešiť. Ale s Robertom Ficom ste sa bozkávali.

„Čo to má spoločné? My sme sa poznali ešte predtým, než bol poslancom.“

Aj teraz by ste sa ním pobozkali?

„Kľudne. Veď on ma vybozkával, nie ja jeho.“

Myslím, že to bolo naopak. Ste ešte v kontakte?

„Teraz, aj pred tým, som s ním nebol v inom ako pracovnom kontakte. V nijakom inom.“

S ktorým politikom máte priateľské vzťahy?

„Poznám takmer všetkých. Ale priateľské vzťahy v rovine stretávania sa nemám so žiadnym.“

A čo Vladimír Mečiar, ktorý vás do prvej Ficovej vlády dosadil?

„Nevidel som ho, odkedy som skončil činnosť vo vláde.“

Bol Mečiar dobrý politik?

„Mečiar je architekt slovenského štátu a to si treba vážiť. Bez neho by slovenský štát nebol a nebol by ani denník SME v Slovenskej republike.“

Ale tak isto je podľa všetkého zodpovedný za nevyriešený únos syna exprezidenta Michala Kováča.

„Pre mňa je zodpovedný iba ten, o kom to hovorí právoplatný rozsudok.“

Ale práve on amnestiami zabránil tomu, aby tu nejaký rozsudok bol. To vám neprekáža?

„Môžem hovoriť i o exprezidentovi Kováčovi, že zabránil odsúdeniu svojho syna, lebo mu dal amnestiu? Nemôžem.“

Teraz hovoríme o Mečiarovi.

„Ale je to tá istá situácia. Nemôžeme hovoriť ani o tom, ani o tom. Pretože musí byť právoplatný rozsudok.“

Existujú mnohé indície a dôkazy o tom, že to tak bolo.

„To tvrdíte vy. Ja ako sudca vidím to, čo je v spise a na stole. Nie čo rozprávajú médiá, alebo politici.“

Rakúsky súd rozhodol, že zavlečenie bolo za účasti slovenských štátnych orgánov.

„Tak nech to vyšetria. Mne to je jedno. Ale musí byť uznaná vina na základe právoplatného rozsudku. Až potom sa ja ako sudca môžem s niekým o niečom baviť. V opačnom prípade je to porušovanie prezumpcie neviny.“

Takže neveríte tomu, že tam bola zainteresovaná Slovenská informačná služba?

„Ešte raz hovorím. Ja ako sudca sa môžem baviť iba o tom, čo mám právoplatným verdiktom preukázané.“

S vtedajším šéfom SIS Ivanom Lexom máte nejaké kontakty?

„Nie a ani som nikdy nemal.“

Komentáre sú uzavreté.