Štefan Harabin

HARABIN ŽIADA SATISFAKCIU
(21.02.2013; Televízna stanica TA 3; Téme dňa; 19.50; por. 1/2; BIELIK Peter)
Peter BIELIK, moderátor:
„Štefan HARABIN je presvedčený, že zvíťazil v boji s exministerkou ŽITŇANSKOU. Čiastočne mu totiž dal za pravdu Európsky súd pre ľudské práva. Je to už konečný verdikt? Ako by mal zareagovať náš Ústavný súd? Opýtam sa Štefana HARABINA a Marice PIROŠÍKOVEJ. Oslovil som aj Luciu ŽITŇANSKÚ. Nad rámec toho, čo zaznie v našej reportáži sa však už vyjadrovať nechcela. V druhej časti témy dňa sa zameriame na náš najväčší problém nezamestnanosť. Opozícia za jej výšku vlastní vládu a padli dokonca aj slová o vlastizrade. Aké pripravuje vláda opatrenia na zvýšenie nezamestnanosti? Sme naozaj odkázaní na vývoj v Európe a dopyt v Nemecku? Opýtam sa Branislava ONDRUŠA a Ivana ŠTEFANCA. Vitajte pri sledovaní Témy dňa na TA3.“

P. BIELIK:
„Štefan HARABIN prešiel do protiútoku. Ústavný súd žiada, aby nanovo rozhodol o jeho disciplinárke. Opiera sa pritom o svoje víťazstvo v Štrasburgu. Za porušenie práva na nestranný súd mu priklepol tritisíc eur. HARABIN má šancu na úplný obrat.“
Martin LINHART, redaktor:
„29. jún 2011, odmietanie kontroly ministra financií vynieslo Štefanovi HARABINOVI verdikt od Ústavného súdu vinný. HARABIN ho ale poslal do Štrasburgu a ten naplnil jeho proroctvo.“
Štefan HARABIN, predseda Najvyššieho súdu a Súdnej rady (27.7.2011):
„Niektorí členovia Ústavného súdu sa v Štrasburgu budú ešte hanbiť. Už sa teším teraz na odškodnenie.“
M. LINHART:
„A to aj dostal, aj keď nie 150 tisíc ako žiadal, ale iba 3 tisíc. Súdu prekážalo, že o HARABINOVEJ disciplinárke hlasovali aj sudcovia, ktorí sa predtým pri iných jeho sporoch cítili zaujatí. Štrasburg preto rozhodol: treba nový proces. HARABIN si o neho požiadal.“
Š. HARABIN (telefonát):
„Opätovne vyzývam političku Luciu ŽITŇANSKÚ, aby zaplatila všetky škody, pretože nesie konkrétnu zodpovednosť za tento medzinárodný justičný škandál. Ona ho zapríčinila a je totálne zbabelá, ak nechá za svoje politické hry platiť občanov.“
Lucia ŽITŇANSKÁ (SDKÚ DS), bývalá ministerka spravodlivosti:
„Rozhodnutie štrasburského súdu sa nevenovalo podstate disciplinárneho konania, nepovedal, že to rozhodnutie Ústavného súdu bolo nesprávne. Na politické invektívy pána HARABINA nereagujem.“
M. LINHART:
„ŽITŇANSKÁ si za svojím návrhom na potrestanie HARABINA stojí. Ako dopadne druhý pokus, je ale otázne. Ústavný súd by mal rozhodovať bez sudcov, ktorí sa už v jeho sporoch cítili zaujatí. Z trinástich sudcov tak môže v pléne zostať už iba deväť a to je problém.“
Ivetta MACEJKOVÁ, predsedníčka Ústavného súdu (20.11.2012):
„Môže byť plénum zablokované. Pretože na to, aby plénum rozhodovalo, musí byť sedem hlasov či pre alebo proti.“
Peter WILFLING, právnik spolupracujúci s Via Iuris (telefonát):
„V tom prípade by sa musel návrh na disciplinárne potrestanie zamietnuť z formálnych dôvodov, čo by znamenalo, že Štefan HARABIN by nebol potrestaný.“
M. LINHART:
„Ak by HARABIN takýto výsledok dosiahol, štát mu bude musieť vrátiť 50 tisíc eur, o ktoré prišiel krátením platu. Otázkou zostáva, aký bude mať táto kauza dopad na ďalšie tri HARABINOVE disciplinárky. V oklieštenom zložení by zrejme Ústavný súd už nedokázal rozhodnúť ani jednu z nich.“
P. BIELIK:
„V štúdiu TA3 už vítam Štefana HARABINA a Maricu PIROŠÍKOVÚ, dobrý večer, vitajte.“
Marica PIROŠÍKOVÁ, zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva:
„Dobrý večer.“
Štefan HARABIN, predseda Najvyššieho súdu a Súdnej rady:
„Dobrý večer.“
P. BIELIK:
„Opäť sa mi žiada dodať, že sme pozývali aj pani exministerku ŽITŇANSKÚ. Nad rámec toho, čo zaznelo v reportáži Martina LINHARTA sa ale už vyjadrovať k tejto téme nechcela. Pán HARABIN usmiaty teraz, usmiaty aj na konci tej reportáže, keď sa hovorilo o tých možných výsledkoch. Ale dovoľte mi, najprv oslovíme dámu. Pani PIROŠÍKOVÁ, pred Európskym súdom pre ľudské práva sme teda ako Slovenská republika neuspela, vy ste naším zástupcom pred týmto súdom. Vnímate to teda aj ako svoju prehru?“
M. PIROŠÍKOVÁ:
„Ja toto absolútne nevnímam ako svoju prehru, ale vnímam to ako prehru Ústavného súdu. A to predovšetkým tých sudcov, ktorí sa nedali vo veci vylúčiť, pretože toto ich rozhodnutie nemalo akúkoľvek oporu už existujúcej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, čo sa aj potom preukázalo v tom následnom konaní pred Európskym súdom. A ešte k tomu zastupovaniu by som chcela povedať veľmi dôležité veci, pretože zo strany pani Lucie ŽITŇANSKEJ na moju osobu zazneli určité invektívy. A keďže ona jediná si vyhradila právo podmieňovať každé jedno stanovisko zasielané do Štrasburgu svojím súhlasom. To nemá obdobu v iných štátoch. Tak by som tu chcela pripomenúť jednu vec, úlohou zástupcu vlády nie je za každú cenu tvrdiť Európskemu súdu, že všetko bolo v poriadku, ak z jeho existujúcej judikatúry vyplýva, že tomu tak nie je. Zástupca vlády predovšetkým, ak si prečíta sťažnosť a zistí, že nie je niečo v poriadku a že boli práva napríklad porušené, tak potom navrhuje sťažovateľovi zmier. V takomto prípade sa teda prípad končí a je to zástupca vlády, ktorý prijíma na seba to konečné rozhodnutie.“
P. BIELIK:
„Tu k zmieru neprišlo.“
M. PIROŠÍKOVÁ:
„Tu k zmieru neprišlo, pretože to je ten druhý variant, keď existujú na vnútroštátnej úrovni sporné a vzájomne rozporuplné rozhodnutia. Už v čase, keď sa písalo stanovisko k prípadu HARABIN proti Slovenskej republike, bolo jasné, že pokiaľ ide o námietku nestrannosti súdu, bude vláda veľmi ťažko hľadať argumenty na odôvodnenie toho, prečo v danej veci zasadali sudcovia, ktorí už predtým boli v individuálnych veciach týkajúcich sa sťažovateľa vylúčení a prečo ešte dokonca v čase, keď sa to stanovisko písalo, Ústavný súd v konaniach o ďalších disciplinárnych návrhoch vylúčil jedného sudcu namietaného sťažovateľom a dvoch, ktorých namietala pani ministerka a už nepoužíval argument funkčnosti pléna.“
P. BIELIK:
„Dobre, samozrejme ste tu právnici na mňa laika, takže budeme musieť zohľadniť aj istú ľahkosť slovenčiny a zrozumiteľnosť aj pre našich divákov. Pán HARABIN, už som to spomínal, o chvíľu sa vrátime opäť k vám, pán HARABIN vy svoju radosť nad verdiktom Európskeho súdu pre ľudské práva ste nijako neskrývali, neskrývate, nie je to však radosť trochu predčasná, naozaj aj ja laik som tam nevidel žiadne rozhodnutie, ktoré by sa týkalo merita veci, tej podstaty. To rozhodnutie teda je len o tom, že súd nerozhodoval nestranne, respektíve že rozhodoval nestranný súd, to znamená formálna záležitosť. Netešíte sa predčasne?“
Š. HARABIN:
„Pán redaktor, ja som smutný z toho, že politici evidentne zasahujú do súdnej moci. Prezentovala to tu teraz opätovne pani ŽITŇANSKÁ a ešte bohorovným spôsobom klame a zavádza verejnosť. Ja som smutný z toho, že jej osobná pomsta došla až do Štrasburgu.“
P. BIELIK:
„Dobre, poďme k tým …veciam, tešíte sa z toho, že ste vyhrali, či to nie je predčasné?“
Š. HARABIN:
„Ja som smutný z toho, že to museli ísť až na Štrasburg a smutný som z toho, že táto osoba tu hovorí o vymožiteľnosti práva a tými istými ústami prenasleduje sudcov a robí tlačové konferencie a atakuje sudcu, predsedu Najvyššieho súdu, ktorý sa môže domôcť svojich práv až v Štrasburgu. Ako my chceme hovoriť o vymožiteľnosti práva radového občana, keď predseda Najvyššieho súdu sa domôže svojich práv až v Štrasburgu.“
P. BIELIK:
„Chvála bohu máme tu inštitúciu, môžeme sa tam obracať, na to je Európsky súd pre ľudské práva.“
Š. HARABIN:
„A ešte tu aj klame, že víťazstvo HARABINA bolo čiastočné. A zavádza to aj vaša televízia a aj všetci novinári.“
P. BIELIK:
„No ono nebolo rozhodnuté v merite veci.“
Š. HARABIN:
„Bolo rozhodnuté v merite veci. Pozrite si rozhodnutie, právny rámec, body 112, 113, kde sa jasne hovorí, že rozhodoval nezákonný súd, tým pádom je nezákonné rozhodnutie. Ja to poviem úplne ľudovo, keď povie súd, že prízemie bolo nezákonné, tak padá aj jedenáste poschodie.“
P. BIELIK:
„Tomu rozumiem.“
Š. HARABIN:
„No, tak to som rád, že tomu rozumiete, lebo nebudete ani vy hovoriť, že HARABIN čiastočne vyhral. Keby HARABIN čiastočne vyhral, tak by nedostal tritisíc eur. Tritisíc eur v prvej etape. A v ďalších etapách bude, som zvedavý, či pani ŽITŇANSKÁ bude platiť 51 tisíc eur.“
P. BIELIK:
„Ale už o tom nerozhodoval.“
Š. HARABIN:
„A ďalšie úroky.“
P. BIELIK:
„O tom už nerozhodol Európsky súd pre ľudské práva.“
Š. HARABIN:
„Povedal, že je nadbytočné sa o tom baviť, keď rozhodoval nezákonný súd. Keď rozhodoval nezákonný súd, tak je nezákonný rozsudok, je nezákonný trest.“
P. BIELIK:
„Potiaľto tomu dokonale rozumiem.“
Š. HARABIN:
„Som rád.“
P. BIELIK:
„Ale čomu nerozumiem, dovoľte, aby som opäť použil svoj ľudský občiansky rozum. Podstatou tej veci predsa bolo to, že prišla kontrola z ministerstva financií na Najvyšší súd a chcela kontrolovať to, ako sa na Najvyššom súde narába s peniazmi. Tam je tá podstata, ak dovolíte. Prečo, a teraz sa to pýtam ako občan, by ministerstvo financií nemalo mať právo, nárok kontrolovať peniaze, ako sa s nimi narába s peniazmi daňovníkov, to znamená vás, pani doktorky, mojich peňazí a tak ďalej, našich divákov samozrejme na Najvyššom súde? V čom je problém, čo má Najvyšší súd také na skrývanie?“
Š. HARABIN:
„Kým vám odpoviem na túto otázku, vyhradím si jednu vec, že mi nebudete skákať do reči, aby som to zo širšia objasnil.“
P. BIELIK:
„Dobre, skúste, ale krátko prosím.“
Š. HARABIN:
„Veľmi krátko. HARABIN je tu prenasledovaný pätnásť rokov. Pamätáte sa, od roku 1999. Zhodou okolností som sa stal aj ministrom spravodlivosti v roku 2006. Prvé, čo som urobil, tak som urobil revíziu celého ministerstva, kde bola pani ŽITŇANSKÁ s pánom LIPŠICOM. Zistil som predražené tendre. Nehorázne šafárenie s finančnými prostriedkami. Pán LIPŠIC pamätáte si, dal zo štátneho urobiť prieskum nie na osobu ministra spravodlivosti, ale na Daniela LIPŠICA, čo má robiť, aby ho volili staré babky, mladé dámy a športovci, aby sa stal opätovne ministrom. Pán LIPŠIC uzavrel havarijné poistky ako minister spravodlivosti nie vedúci úradu, ale minister spravodlivosti s firmou Allianz pre celý rezort, pre celý rezort spravodlivosti na všetky autá, na všetkých súdoch, vo všetkých väzniciach. Za to sme platili. Ja som dal urobiť analýzu, desiatky miliónov korún a poistné udalosti boli rádovo asi v stotisícoch. Potom pán LIPŠIC vystúpil na sudcu SOROČINU, ktorý rozhodol proti poisťovni v prospech chudáčika, ktorý zostal na vozíku. Ale prečo tak zaútočil proti SOROČINOVI? Lebo rozhodol proti poisťovni Allianz. Toto sú súvislosti. No a teraz dostanete motív týchto kontrol z ministerstva financií.“
P. BIELIK:
„Už teda končíte, áno?“
Š. HARABIN:
„Ministerstvo spravodlivosti mali v rukách, kontrolovali všetko, len nezistili u HARABINA, že by zmizla koruna. Prvé, čo som urobil, že som si všetkých riaditeľov sekcií zavolal, všetky zmluvy budú lacnejšie ako doteraz. No a potom sa stalo, že bolo potrebné HARABINOVI sa pomstiť za to všetko, tak vymysleli s pánom MIKLOŠOM, ktorý tu rozkrádal štát cestou privatizácie, tuneloval.“
P. BIELIK:
„Nie je tu.“
Š. HARABIN:
„Daňový systém a tento človek chcel prísť neočakávane na kontrolu Najvyššieho súdu. Mohol som pustiť ja politickú kontrolu na Najvyšší súd? Neočakávanú? Pán MIKLOŠ mohol byť na Najvyššom súde, ale z pozície obžalovaného, nie v pozícii kontrolóra. To je vylúčená vec.“
P. BIELIK:
„Nechcel som vám skákať do reči.“
Š. HARABIN:
„Toto nemohol urobiť. A teraz sa dostávam k meritu.“
P. BIELIK:
„Áno.“
Š. HARABIN:
„Ja sa nebojím žiadnej kontroly. Lebo ministerstvo spravodlivosti mali, ho kontrolovali. Lacnejšie zmluvy boli, preto nezverejnili výsledky, ako za pána LIPŠICA alebo za pani ŽITŇANSKEJ. Nakoniec ja sám som pozval kontrolu NKÚ. Kontrola NKÚ bola a nezistila ani korunu, aby za HARABINA sa šafárilo.“
P. BIELIK:
„Dobre, dal som vám priestor. Dokončite.“
Š. HARABIN:
„Pani ŽITŇANSKÁ zaviedla napríklad upratovanie súkromnými firmami na ministerstve spravodlivosti.“
P. BIELIK:
„Áno, vy ste tam dali väzňov.“
Š. HARABIN:
„Ja som tam dal väzňov. A ja vám poviem prečo. Lebo väzni nedávajú profit ako súkromné firmy.“
P. BIELIK:
„Pán predseda, to je všetko v poriadku z vášho hľadiska.“
Š. HARABIN:
„A len na tom sme ušetrili štyri milióny korún v budove ministerstva spravodlivosti. A pani ŽITŇANSKÁ hovorila, že ona šetrí a ona robí úspory.“
P. BIELIK:
„Ale z nášho hľadiska, čo sa týka občanov, ako som to hovoril, môže byť nepochopiteľné, ako môže niekto odmietnuť kontrolu verejných prostriedkov vynakladaných verejne z verejných zdrojov ministerstvom financií. Ak dovolíte, ja keď si niekam idem pýtať peniaze, tak si ich pýtam o toho, kto mi ich dáva, pre koho pracujem. NKÚ vám peniaze neprideľuje, prideľuje vám ich ministerstvo financií z peňazí, ktoré prichádzajú do štátneho rozpočtu z daní fyzických a právnických osôb. To znamená, prečo by ministerstvo financií nemalo mať tento nárok?“
Š. HARABIN:
„Na to jednoducho odpoviem. Tu je trojdelenie štátnej moci. Trojdelenie štátnej moci a exekutíva nemôže cestou kontrolných mechanizmov šikanovať súdnu moc a ovplyvňovať súdu moc, aby súdna moc bola zastrašovaná.“
P. BIELIK:
„Ani kontrolovať?“
Š. HARABIN:
„Nie, lebo vznikol v ústave na to predpokladaný ústavný orgán apolitický a nie exekutívny NKÚ. Ja som bol aj v Izraeli na návšteve predsedníčky Najvyššieho súdu a keď som toto hovoril, sa ma prvé pýtala, či máte nejaký kontrolný orgán v ústave, že ten môže jedine kontrolovať súdnu moc. A ja som sa kontroly neobával. Ja som ju sám pozval a vidíte, HARABINOVI nechýba ani koruna.“
P. BIELIK:
„Dobre, potom je otázka, či o tom vôbec bude rozhodovať Ústavný súd, či bude dostatočné plénum. Pani PIROŠÍKOVÁ, spomínali ste pani Luciu ŽITŇANSKÚ, bohužiaľ nie je tu, poskytneme jej priestor, akokoľvek to bude možné, ona povedala, že to bola samotná vláda, ktorá nehájila záujem Slovenska, ale záujem predsedu Najvyššieho súdu pána HARABINA. Je pravda, že vláda vo svojom stanovisku požiadala, doslova požiadala štrasburský súd, aby pánovi HARABINOVI v súvislosti s nemajetkovou ujmou priznal náhradu v závislosti od zisteného porušenia jeho práv?“
M. PIROŠÍKOVÁ:
„A čo to znamená pán redaktor priznať náhradu v závislosti od zisteného porušenia práv?“
P. BIELIK:
„Znamenalo by to to, že má nárok na odškodnenie v prípade, že sa jeho práva preukážu ako porušené, ak som to správne povedal.“
M. PIROŠÍKOVÁ:
„No správne ste to povedali. Vláda sa vždy musí vyjadriť k nárokom sťažovateľa na spravodlivé zadosťučinenie.“
P. BIELIK:
„Vopred?“
M. PIROŠÍKOVÁ:
„Vopred. Vždy je na to vyzvaná. A je to jej povinnosť. Ale tieto formulácie sa berú do úvahy až vtedy, keď Európsky súd zistí porušenie. Takže absolútne pani ministerka Lucia ŽITŇANSKÁ, bývalá ministerka zavádzala v tom, že toto znamená uznanie porušenia práv. A preto vyšla s touto informáciou ešte predtým, ako bol vyhlásený rozsudok z Európskeho súdu pre ľudské práva. Pretože keď si prečítate rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, na žiadnom mieste neprečítate, žeby vláda uznala poručenie práv Štefana HARABINA.“
P. BIELIK:
„Takže iné je podľa vás, keď vláda uzná tie práva, iné je, keď reaguje na žiadosť súdu, aby sa vyjadrila, že či bude ochotná odškodniť? Je to v tom zmysle?“
M. PIROŠÍKOVÁ:
„Nie, či bude ochotná odškodniť. To je vyjadrenie, ktoré znamená, že v prípade, keď súd konštatuje porušenie dohovoru, tak potom má priznať nemajetkovú ujmu v závislosti od zisteného porušenia práv. A znamená to, že pokiaľ sťažovateľ HARABIN pred Európskym súdom vzniesol viaceré námietky, tak tá nemajetková ujma sa upravuje podľa toho, koľkým Európsky súd vyhovie. O čom vláda nemôže samozrejme dopredu vedieť ani prejudikovať. Ale je to úplne štandardné vyjadrenie k spravodlivému zadosťučineniu a pani ministerka bývalá ŽITŇANSKÁ si je toho plne vedomá, a preto podľa mňa aj odmietla pozvanie do tejto relácie, pretože ona dennodenne podpisovala takéto vyjadrenia k spravodlivému zadosťučineniu. Presne takéto isté.“
P. BIELIK:
„O jej motívoch sa môžeme len dohadovať, možnože nemala práve čas, možnože si ho nájde v niektorej z iných relácií. Nechajme to tak. Uvidíme, tie motívy samozrejme. Pán HARABIN, vy ste spomenuli, že pani ŽITŇANSKÁ by mala platiť nejaké škody, prečo by ona mala platiť nejaké škody, ak koniec koncov aj pani doktorka pred chvíľou povedala, že pochybil Ústavný súd, ne pani ŽITŇANSKÁ.“
Š. HARABIN:
„No dúfam, že ju budú trestne stíhať ešte za to, že zneužívala právomoc verejného činiteľa, lebo dávala politické návrhy na disciplinárne stíhanie predsedu Najvyššieho súdu a keď ste si dobre prečítali rozhodnutie, štrasburský súd nad rámec povedal jednu vec a citoval v tomto smere aj medzinárodné dokumenty, že člen vlády nemôže ani podať návrh disciplinárny na sudcu, pretože je tu trojdelenie štátnej moci. Keby sme pripustili opak, tak ja môžem podať disciplinárny návrh na predsedu parlamentu. A preto hovorím že moje víťazstvo je absolútne konečné, pretože Ústavný súd nemôže nič iné robiť, len zrušiť toto rozhodnutie a ma oslobodiť. A vôbec nie sú pravdivé tieto vyjadrenia o tom, že Ústavný súd bude nefunkčný.“
P. BIELIK:
„No to ma zaujíma.“
Š. HARABIN:
„Na funkčnosť Ústavného súdu stačí sedem sudcov a Štrasburg povedal o troch sudcoch, že sú zaujatí. Sudca OROSZ, ten ktorý si vymyslel útok na svoju manželku.“
P. BIELIK:
„No poďme na to 13 mínus 9.“
Š. HARABIN:
„Aj ten je zaujatý, lebo vymyslel si útok na svoju manželku, ktorý skutok sa nestal, len aby traumatizoval spoločnosť. Teraz mal nedávno dopravnú nehodu a určite si vymyslí rozprávku o tom, že na neho bol spáchaný atentát. Potom sudca HORVÁTH, to je hanba Slovenskej republiky. Daňový podvodník oblieka talár Ústavného súdu.“
P. BIELIK:
„Musím vás usmerniť, nakoľko pán HORVÁT tu ….“
Š. HARABIN:
„Ja som tých sudov namietal.“
P. BIELIK:
„My sme zodpovední za to, čo odznie v tejto reportáži alebo v tejto relácii.“
Š. HARABIN:
„Ja si za toto zodpovedám, ja som to viackrát povedal a tohto sudcu som namietal, že tento sudca nemôže byť sudcom a nemôže riadiť ani dopravnú križovatku, pretože je to daňový podvodník.“
P. BIELIK:
„Je to na vás pán predseda, vy ste predsedom Najvyššieho súdu.“
Š. HARABIN:
„Daňový podvod v Spojených štátoch amerických je ťažší zločin ako vražda a tento oblieka talár a ten ide ešte dehonestovať prezidenta republiky. A ďalej sudca KOHUT. Sudca KOHUT včera napíše: cítim osobnú nevraživosť a nepriateľstvo voči HARABINOVI v mojich individuálnych veciach a zajtra na požiadavku politikov rozhoduje a povie, ja sa necítim zaujatý voči HARABINOVI, ja ho chcem stíhať. A premietlo sa to do trestu, ktorý mi dali títo páni na Ústavnom súde, kde mi dali vyšší trest ako sudcovi, ktorý má pozastavený výkon funkcie sudcu. Musí dostať minimálne 50 percent, keď má dve deti. A ja som dostal 75 percent týmito sudcami. Títo sudcovia sú hanbou Slovenskej republiky.“
P. BIELIK:
„Ak budú vylúčení z vašich procesov.“
Š. HARABIN:
„Štrasburg ich vylúčil, nie ja.“
P. BIELIK:
„Takže budú vylúčení. Ak správne rátam, zostáva tam potom deväť sudcov.“
Š. HARABIN:
„Keď budú traja vylúčení, tak ešte deväť je. Plénum Ústavného súdu je funkčné.“
P. BIELIK:
„Pri tom, aká je tam situácia.“
Š. HARABIN:
„Ale my nehovorme, koľko hlasov treba na vinu, my hovorme o funkčnosti pléna a plénum je funkčné, keď je sedem hlasov.“
P. BIELIK:
„…plénum z vás sníme tú ťarchu disciplinárneho konania?“
Š. HARABIN:
„Veď som vám povedal, že ministerka spravodlivosti ako člen vlády ani nemôže podať návrh, čiže je to neoprávnený návrh.“
P. BIELIK:
„Keď tam tých sedem hlasov nebude, zostane to vo vzduchoprázdne, nikdy nebudete vlastne oslobodený.“
Š. HARABIN:
„No keď to Slovenská republika nenapraví, tak s môže stať, že pôjde opäť na … a bude vylúčená z Rady Európy. Keď ako títo traja, ktorí chcú škodiť, nech obliekajú ďalej talár, myslím si, že by mali podať demisiu a ja robím všetky kroky, právne kroky na to, že títo traja ľudia dokonca spáchali trestný čin.“
P. BIELIK:
„Musím na tomto mieste povedať, že týmto trom ľudom samozrejme ponúkame priestor na to, aby sa mohli k týmto veciam vyjadriť.“
Š. HARABIN:
„Aj so mnou, aby sa mohli.“
P. BIELIK:
„Nie je to názor televízie TA3, ale je to váš názor pán predseda. Pani doktorka.“
Š. HARABIN:
„To nie je môj názor pán BIELIK, to je konštatácia štrasburského súdu.“
P. BIELIK:
„Ale nie naša, aby to bolo jasné, nie televízie TA3. Pani doktorka, má rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. Zrušujúci účinnosť voči rozhodnutiam našich súdov? To znamená, je teraz celé disciplinárne konanie voči pánovi HARABINOVI neplatné, zrušené ako keby sa vôbec nekonalo?“
M. PIROŠÍKOVÁ:
„Je to inak, pretože Európsky súd pre ľudské práva má právomoc iba zistiť porušenie dohovoru a zároveň priznať náhradu za zistené porušenie.. Ale štát má povinnosť v zmysle článku 46 dohovoru rozsudok vykonať. Rozsudok je pre štát záväzný a ten ho musí vykonať. To znamená prijať individuálne a všeobecné opatrenia. Individuálne znamenajú v takýchto prípadoch, kde bolo absolútne porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces, aby rozhodoval nestranný súd, tak musí opätovne rozhodnúť súd v takom zložení, že to konanie bude spravodlivé. Takže nemôžu odôvodňovať títo sudcovia, ktorí boli predtým vylúčení svoju pôsobnosť ďalej v pléne funkčnosťou pléna. To Európsky súd pre ľudské práva absolútne odmietol. My musíme obnoviť…“
P. BIELIK:
„Ale to disciplinárne konanie, ako o ňom rozhodol Ústavný súd zatiaľ platí, musí ho Ústavný súd znovu zrušiť na to, aby….“
M. PIROŠÍKOVÁ:
„Musí obnoviť konanie. Pán sťažovateľ podal žiadosť na obnovu konania a my teraz sme povinní, ako štát Slovenská republika, teraz prostredníctvom Ústavného súdu napraviť zistené porušenie dohovoru a v tom obnovenom konaní rešpektovať Rozsudok ESĽP.“
P. BIELIK:
„No nedostaneme sa tu do takých, prepáčte mi za výraz, motaníc ako v súvislosti napríklad s pánom ČENTÉŠOM a pánom prezidentom, tam sa teraz podávajú námietky. Opäť je tam tá úvahy, či vôbec bude mať Ústavný súd dostatok sudcov na to, aby vymenoval senát, ktorý bude dostatočne nezaujatý. Ak sa dostaneme do takejto situácie v tomto prípade pán HARABIN, už som to spomínal, možno že nebudete nikdy oslobodený spod ten disciplinárky.“
Š. HARABIN:
„Ja nemám byť z čoho oslobodený, lebo ja som nič nespáchal. .“
P. BIELIK:
„Ale Ústavný súd už nejako rozhodol.“
Š. HARABIN:
„Ale kto rozhodol? Daňový podvodník, sudca KOHUT podozrivý z miliónových úplatkov, sudca OROSZ, ktorý si vymýšľal útoky na svoju manželku.“
P. BIELIK:
„Opäť, sú to vaše stanoviská.“
Š. HARABIN:
„Nie, to sú fakty. Títo sudcovia, keďže boli predpojatí, majú povinnosť zo zákona, zo zákona o Ústavnom súde vysloviť svoju predpojatosť. Preto tu prichádza do úvahy aj trestnoprávna zodpovednosť, pretože zneužili svoju právomoc. A teraz hovoríte o námietkiáde. Včera som s úžasom pozoroval vyjadrenia niektorých aj poslancov, žiaľ bohu, či už z koalície alebo opozície a títo si hovoria, že sú právnici, ktorí upierali právo pánovi prezidentovi podávať námietku.“
P. BIELIK:
„Nie jednu ale druhú.“
Š. HARABIN:
„To je jedno. Pán prezident predsa môže veriť takým sudcom, ako je sudca HORVÁTH, ešte raz hovorím aký, alebo ako je sudca KOHUT, ktorí už rozhodovali a ktorí už vylúčili sudcov ĽALÍKA a BRŇÁKA za právny názor?“
P. BIELIK:
„Prepáčte, ale nebol to práve prezident, ktorý ich vymenoval do úradu, prečo by im teraz nemal dôverovať?“
Š. HARABIN:
„Ja hovorím, no dobre….“
P. BIELIK:
„Ak mal pochybnosti, ako v prípade pán ČENTÉŠA, tak ich nemusel vymenovať.“
Š. HARABIN:
„Dobre, každý sa prejavuje určitým spôsobom a sudcu HORVÁTHA pán prezident nevymenoval, toto má na svedomí koalícia v minulosti, ktorá daňového podvodníka vymenovala. Ale chcem povedať iné, tak ja vám zrekapitulujem pôsobenie Ústavných sudcov na Ústavnom súde. Sudca MÉSZÁROS, HORVÁTH a KOHUT rozhodli v kauze proti Najvyššiemu súdu. V kauze ŠTVRTECKÝ, kde Najvyšší súd mal prieťahy v konaní. Ide o kriminálnika, ktorý dostal 24 rokov. U nás bola väzby, aby som sa dostal do merita, u nás bola väzba na Najvyššom súde, spis 20 dní. My sme o väzbe mohli rozhodnúť do desiatich pracovných dní. My sme expedovali spis v sedemdňovej lehote pracovných dní.“
P. BIELIK:
„….“
Š. HARABIN:
„Počkajte pán redaktor, musím to dopovedať. A títo traja sudcovia uložili Najvyššiemu súdu pokutu 500 eur v prospech kriminálnika, kriminálnika ŠTVRTECKÉHO, ktorému ste zaplatili aj vy len preto, že si nenaštudovali títo traja sudcovia spis a títo traja sudcovia nepoznajú právo. A títo keby poznali právo, rozhodli by opačne? U nás spis 20 dní a hovorili, že bol prieťahy v súdnom konaní, čo je rozpor so skutkovým stavom a so zákonom. Preto hovorím, že títo traja sudcovia aj v rátane pána MÉSZÁROSA, lebo v tejto veci rozhodoval….“
P. BIELIK:
„Ak teda Ústavný súd nezvráti svoje stanovisko, pôjdete opäť do Štrasburgu?“
Š. HARABIN:
„Ako pán redaktor, tu platí trestný poriadok. Tí traja sú vylúčení podľa Štrasburgu. A viete, ak nerozhodnú, lebo uplatňujem návrh na obnovu a automaticky platí trestný poriadok, ďalší verdikt je, zrušuje sa rozhodnutie. Keď to neurobia, pôjdem do Štrasburgu. A potom zase bude pokuta a dúfajme, že pani ŽITŇANSKÁ to zaplatí aj s tými sudcami…“
P. BIELIK:
„O tom sme sa už rozprávali, uvidíme, čo na to povedia. Po dnešnej relácii…“
Š. HARABIN:
„Nie, že nechajú zaplatiť daňových poplatníkov.“
P. BIELIK:
„Veľmi pekne vám pán predseda, že ste si našli čas. Vám pani doktorka tiež za to, že ste si našli čas, pre vás to bola premiéra, veľmi pekne ďakujem a dúfam, že sa uvidíme v niektorej ďalšej relácii. Príjemný večer.“
M. PIROŠÍKOVÁ:
„Dovidenia.“
Š. HARABIN:
„Dovidenia.“

Komentáre sú uzavreté.