Kto sa nerád bozkáva nemal by byť politikom
(Tento príspevok som zaslal HN ako reakciu na viaceré články. Sprístupňujem aj sprievodný mail, nech si každý slobodne urobí názor o slobode médií a ich nezávislosti…
Vážený pán šéfredaktor,
dovoľujem si Vás požiadať o zverejnenie mojej reakcie na poznámky a názory politikov na moje „bozky“, zverejnených na stránke denníka Hospodárske noviny. Ide o názor a zároveň reakciu napríklad na „Harabinove bozky“ 19.7. 2013 s. 14 od autora Daniela Lipšica. Aby som vyhovel požiadavke pána zástupcu šéfredaktora Daga Daniša, vo svojej reakcii ani raz nemenujem žiadneho politika, ani žiaden osobný útok. Verím, že nakoľko išlo pre médiá o mimoriadne atraktívnu tému, ktorá dokonca dokázala zatieniť aj samotný akt menovania generálneho prokurátora a chvíľu som mal pocit, že na Slovensku niet väčšieho problému, nájde sa na stránkach HN v rámci plurality názorov priestor na jeho zverejnenie.
S úctou JUDr. Štefan Harabin.)
Je neuveriteľné akú búrku v pohári vody dokáže spôsobiť jedno slovanské zvítanie s bozkami. Aké jedovité a nezmyselné prirovnania to dokáže evokovať v niektorých politikoch. Ukazuje dobu, v ktorej žijeme, kde mnohých politických lídrov, novátorov vôbec netrápi, že takmer 50-tisíc občanov – dôchodcov umrie pre zle nastavenú legislatívu v dlhoch, vďaka tomu, že úžernícke spoločnosti majú dlhodobo zelenú. Naopak, tým politikom a ľuďom, ktorí sa im postavia, dajú novátori posledný bozk pred popravou.
Vystihuje to tiež našu súčasnú éru, kde vyznanie, že som európsky Slovan pravoslávneho vierovyznania a ak sa s niekým stretnem koho si vážim, natrikrát ho pobozkám, vyvolá toľkú žlč, nevraživosť a nenávisť. Pritom aj v európskych radoch je veľa významných politikov, ktorí vás bozkami pozdravia.
Dnes sa to nenosí, pretože noví lídri pri zháňaní čo najväčšieho počtu ovečiek do svojich košiarov zahodia svoje židovsko-kresťanské princípy, na ktorých má stáť naša Európa do koša a spoja sa aj s tými, ktorí ľúbostno-erotické bozky napríklad medzi mužmi vyhlasujú za jediné posvätné a jediné správne. Osobne nič nemám ani proti takýmto prejavom, len mi prekáža ten dogmatizmus a útoky na názorových odporcov.
Pritom možno keby sme sa všetci viac bozkávali a vážili si jeden druhého, hľadali by sme pozitíva, žilo by sa v krajine pod Tatrami ľahšie. Ale to by novátori, ktorých poslaním v politike je hľadať vnútorného nepriateľa prišli o chlieb…