Štefan Harabin

Najvyšší súd Slovenskej republiky má osem zásadných pripomienok k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

„Návrh obsahuje výrazný odklon od medzinárodných odporúčaní a štandardov nezávislosti prokuratúry. V praxi by znamenal výrazné ohrozenie nezávislého dozoru nad priebehom vyšetrovania, pretože by umožnil zásah politikov do celého procesu. Podobná situácia bola v období politických procesov typu Milada Horáková v 50. rokoch minulého storočia. Rovnako sa popiera týmto návrhom samostatnosť prokuratúry garantovaná Ústavou SR,“ vysvetlil predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefan Harabin. NS SR v legislatívnom procese má právo na odborné pripomienky.

Pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony:

K čl. I bodu 3

Namiesto absolútneho zákazu negatívnych pokynov (aby bola navrhovaná právna úprava v súlade s citovanými závermi Správy Benátskej komisie), bolo by vhodné posilniť vnútornú kontrolu v rámci prokuratúry o inštitút preskúmania zákonnosti negatívneho pokynu.

Pripomíname, že nadriadený prokurátor nemôže vydať pokyn, aby podriadený prokurátor nepodal riadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Z novej koncepcie nie je zrejmé, či nadriadený prokurátor môže podaný opravný prostriedok vziať späť. Navrhovaný zákaz pre nadriadeného prokurátora, aby podriadený prokurátor nepodal mimoriadny opravný prostriedok  je nelogický; môže sa týkať len návrhu na obnovu konania, lebo  dovolanie môže podať len generálny prokurátor.   tejto úprave ide o zjavný rozpor s Trestným poriadkom.

Túto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadnú.

K čl. I bodu 4

S prihliadnutím k voľbám a vymenúvaniu ostatných ústavných činiteľov a k rozdielnej dĺžke ich funkčných období nevidíme dôvod, prečo by mala byť funkcia generálneho prokurátora obmedzená len na jedno funkčné obdobie. Preto navrhujeme ponechať doterajšiu právnu úpravu, podľa ktorej tá istá osoba môže byť vymenovaná za generálneho prokurátora opakovane, najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia alebo predĺžiť funkčné obdobie generálneho prokurátora tak, aby zohľadňovalo nemožnosť opakovaného vymenovania tej istej osoby do funkcie generálneho prokurátora.

Túto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadnú.

K čl. I bodu 6

Vyslovujeme vážnu pochybnosť o súlade ustanovení, ktoré zavádzajú ingerenciu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky do činnosti prokuratúry (napr. vydávanie stanovísk podľa § 10 ods. 2) s článkami 149 až 151 Ústavy Slovenskej republiky upravujúcimi postavenie prokuratúry.

Ministerstvo spravodlivosti SR ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy a väzenstvo nie je orgánom nadriadeným prokuratúre. Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, nie ministrom spravodlivosti; a toho času nie je podriadená ani ministerstvu spravodlivosti, ani vláde.

Z tohto dôvodu je neprípustné, aby v záujme jednotného uplatňovania zákonov ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydávalo ministerstvo spravodlivosti, po vyjadrení generálneho prokurátora (t.j. bez  ohľadu na jeho názor), stanoviská, ktoré budú záväzné pre prokurátorov.  Tento záver nemôže zmeniť ani ďalšia časť návrhu, kde sa uvádza,
že ministerstvo vydá svoj pokyn po vyjadrení generálneho prokurátora.  Podľa doterajšej právnej úpravy boli pokyny generálneho prokurátora všeobecne rešpektované, vzhľadom na účinné monokratické usporiadanie prokuratúry.

Túto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadnú.

K čl. I bodu 32

Nesúhlasíme s navrhovanou právnou úpravou § 55m zákona, ktorá predstavuje nielen nadmernú záťaž, týkajúcu sa personálneho a materiálno-technického zabezpečenia pri vyhotovovaní, anonymizácii, zverejňovaní a sprístupňovaní tisícok rozhodnutí prokuratúry ročne, ale v niektorých prípadoch i ohrozenie účelu trestného konania. Vysporiadanie sa s touto záťažou a ani vplyv, ktorý bude mať navrhovaná úprava na rozpočet verejnej správy nie je v dôvodovej správe kvantifikovaný.

Navyše, už v súčasnosti je podľa zákona č. 211/2000 Z. z. prokuratúra povinná na žiadosť sprístupniť informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

Vzhľadom na uvedené žiadame bod 32 vypustiť a ponechať pôvodnú úpravu.

Túto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadnú.

K čl. V bodom 9 a 11

Návrh nového § 7a predstavuje zásadnú zmenu týkajúcu sa vzniku služobného pomeru prokurátora a vymenovania do funkcie vedúceho prokurátora, ktorou sa oslabuje právomoc prokuratúry ako samostatnej hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych orgánov, a posilňuje sa vplyv moci výkonnej reprezentovanej „ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo“, s čím nie je možné súhlasiť.

Vzhľadom na uvedené navrhujeme body 9 a 11 vypustiť a ponechať pôvodnú úpravu.

Túto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadnú.

K čl. V bodom 50 a 58

Návrh nového § 192 ods. 2 a § 212 ods. 1 predstavuje zásadnú zmenu týkajúcu sa zloženia  disciplinárnych komisií. Podľa súčasnej právnej úpravy môže byť členom disciplinárnej komisie alebo odvolacej disciplinárnej komisie iba prokurátor. Takýmto návrhom sa oslabuje právomoc prokuratúry, ktorá je i v otázkach disciplinárneho konania, podriaďovaná Ministerstvu spravodlivosti SR a jeho prostredníctvom vláde,  s čím nie je možné súhlasiť.

Vzhľadom na uvedené navrhujeme body 50 a 58 vypustiť a ponechať pôvodnú úpravu.

Túto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadnú.

K čl. V bodu 54

Návrh § 197 ods. 1 rozširuje okruh osôb oprávnených podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Nesúhlasíme s návrhom, aby mal minister spravodlivosti a verejný ochranca práv oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho skonania proti prokurátorovi. Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Prokurátori nie sú podriadení ani ministerstvu spravodlivosti, ani žiadnemu inému ministerstvu, ktorémukoľvek inému ústrednému orgánu štátnej správy, ani verejnému ochrancovi práv. Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa navyše na prokuratúru podľa § 3  ods. 2 zákona č. 564/2001 Z.z. nevzťahuje, nevidíme preto žiadny racionálny argument, prečo by mali minister spravodlivosti a verejný ochranca práv mať právo podať proti prokurátorovi návrh na začatie disciplinárneho konania. Vzhľadom na uvedené navrhujeme z navrhovaného § 197 ods. 1 vypustiť písm. b) a c).

Túto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadnú.

K čl. V bodu 70

Navrhované ustanovenie § 265e je v disbalancii s postupom uplatneným  voči sudcom bývalých vojenských súdov, ktoré zanikli k 1. aprílu 2009. Z dôvodu nediskriminácie by mal byť zachovaný rovnaký postup ako v prípade vojenských súdov. 

V navrhovanom  ustanovení § 265e ods. 2 ide zjavne o chybné uvedenie dátumu „1. mája 2010“.

Vzhľadom na vznesené pripomienky odporúčame predkladateľovi zvážiť pokračovanie v ďalšom legislatívnom procese k predkladanému návrhu zákona.

Komentáre sú uzavreté.