Štefan Harabin

Vážení priaznivci, obrátila sa na mňa študentka Dominika Tarková, Vysoká škola medzinárodných a verejných vzťahov Praha, o.p.s., v súvislosti s bakalárskou prácou a požiadala ma o zodpovedanie siedmych otázok. Ide o zaujímavú tému, ktorá ma zaujala svojím obsahom, preto Vám ponúkam moje odpovede, lebo môže isť aj o návod na slušné správanie i pre mladšiu generáciu v dnešnom, žiaľ neoliberálnym mainstreamom účelovo manipulovanom svete.

1. Mávate často vo vašej profesii neoficiálne stretnutia na medzinárodnej úrovni?

V mojej profesii sudcu existuje mnoho vzťahov v rámci medzinárodných organizácií, stavovských organizácií, pri ktorých sa stretávame s partnermi aj neoficiálne. Treba si uvedomiť, že mnohé stretnutia, aj keď sú označené ako neformálne, sa zaoberajú pracovnými záležitosťami väčšinou vo forme nezáväznej konzultácie postojov a hľadania spoločných riešení. Pri takýchto príležitostiach sa dovoľuje oblek bez kravaty a to treba rešpektovať. Sú však aj podujatia, ktoré majú naozaj ešte uvoľnenejší neformálny charakter. Organizovanie takýchto doplnkových neformálnych stretnutí je vynikajúcim prostriedkom rozvoja vzťahov s partnermi. Pritom samotná organizácia takýchto stretnutí nie je taká zložitá ako pri organizovaní formálnych stretnutí. Zväčša po dlhom pracovnom dni s partnermi môže ísť napríklad o pozvanie na bowling, večeru v dobrej reštaurácii, ochutnávku vín, prehliadku charakteristických miestnych zaujímavostí, či posedenie v užšom kruhu pri dobrej káve. Je dobré, ak si pozývateľ vopred zabezpečí rezerváciu potrebného počtu miest pre svojich hostí. Ak sa partneri dobre poznajú, možno navrhnúť podľa okolností dokonca aj pozvanie na stretnutie s manželkami, pozvanie na večeru do rodiny, či prežitie iných, napríklad športových zážitkov spolu s partnermi.

2. Ak áno, máte poradcu pre oblečenie alebo sa obliekate podľa vlastného uváženia?

V oficiálnych funkciách, v ktorých som pôsobil a pôsobím ako sudca, ako minister spravodlivosti, ako predseda Najvyššieho súdu sú protokol a aj neformálne stretnutia súčasťou práce. Oblečenie si treba dobre vyberať, pretože je dôležité vedieť, že vaši partneri vás budú hodnotiť aj podľa vášho oblečenia. Je rovnako dôležité brať do úvahy vlastný vek, vlastné telesné proporcie a mať vlastný vkus obliekania. Obliekam sa do vhodného odevu väčšinou tmavšej farby, bez kravaty, v chladných dňoch s vhodným, nie príliš výrazným svetrom alebo vestou a s vhodnými pohodlnými topánkami. Človek sa musí v oblečení cítiť pohodlne. Niekto, kto si neustále napráva odev nepôsobí veľmi dobre. Ani tu však netreba príliš experimentovať. Odev by mal byť primeraný zamestnaniu, športovej aktivite, výnimočnej slávnostnej akcii, ročnému obdobiu. Nepovažujem za vhodné napríklad krátke nohavice, či otvorené sandále bez ponožiek alebo košele s výraznými „havajskými“ vzormi. Ale v kruhu vlastnej rodiny a najbližších priateľov si môžem dovoliť aj to. V mojom prípade aj pri výbere oblečenia ide o vážnosť môjho sudcovského povolania a úctu k našim zahraničným partnerom. Pravidelne som hosťom nie len neformálnych stretnutí v rámci mojej profesie, ale aj kultúrnych a spoločenských podujatí. Pri nich však napriek tomu, že sú tiež do istej miery neformálne, už opäť musím dať prednosť spoločenskému obleku. To sa týka najmä divadelných predstavení alebo spoločenských plesov, kde to priamo predpisuje spoločenský protokol. Niekto sa narodí s vkusom pre obliekanie, iný sa to musí naučiť. Keď už som pripravený, posledné slovo ohľadne môjho oblečenia má manželka alebo dcérka a ja na ich prípadné rady vždy dám. Nestáva sa mi často, že počas mojich zahraničných ciest a stretnutí by som mal so sebou spoločensky formálne a pribalené v kufri aj spoločensky neformálne oblečenie. V takom prípade sa aj rôzne doplnkové stretnutia dajú zvládnuť v obleku s košeľou bez kravaty.

3. Dávate si pozor na svoje správanie z hľadiska etikety rovnako ako keby ste boli na oficiálnom stretnutí na medzinárodnej úrovni?

Medzinárodnú úroveň vzťahov považujem do značnej miery aj za reprezentáciu štátu. Oficiálna alebo neoficiálna úroveň si tu vždy vyžaduje rešpektovať istý spoločenský kód správania sa. Preto sa snažím nevybočiť zo spoločenských pravidiel ani keby išlo len o veľmi neformálne stretnutie so zahraničnými partnermi. Aj oni sa správajú rovnako podľa protokolu. Netreba si však myslieť, že všetky zahraničné stretnutia sú poznačené vysokou mierou strohosti a sledovania seba samého a svojich partnerov ako sa správajú. Práve naopak. Zdravé uvoľnenie a často aj vhodný humor, či podelenie sa o osobné zážitky a postrehy je tým pravým korením neformálnych stretnutí. Pomáha to vzájomne spoznávať partnerov ako ľudí. Ak by sa niekto choval výrazne nevhodne, ostatní to určite nebudú považovať za správne. Ľudia sú rôzni a majú rôzne povahy. Každý je sám zodpovedný za svoje správanie v spoločnosti partnerov, niekedy sa to dá preniesť s porozumením, inokedy to zanechá zlý dojem do budúcnosti. A to sa veľmi ťažko napráva. Je to ako strata dôvery. Niektoré základné veci, ako napríklad podávanie ruky, dať prednosť dáme, nechať partnera dohovoriť, či správne stolovať sa dodržiavajú aj v každodennom živote. Učili nás to už naši rodičia v detstve. Ľudí a svojich partnerov si treba vážiť. Úctu im prejavujeme vždy aj dodržiavaním pravidiel spoločenskej etikety. Chovám sa prirodzene, ale v kútiku duše sa snažím svoje správanie v komunikácii s druhými ľuďmi vždy kontrolovať.

4. Čo je podstatou a nakoľko dôležité sú neoficiálne stretnutia na medzinárodnej úrovni (považujete stretnutia na medzinárodnej úrovni za dôležité)?

Neoficiálne stretnutia majú veľký význam v medzinárodných vzťahoch. Jednak, ako som už uviedol vyššie, ide o širšie pracovné konzultácie, názory a diskusie o postojoch k vážnym otázkam, ktoré je možné korigovať, bez nevyhnutných oficiálnych potvrdení svojich pozícií a jednak o budovanie užších osobných kontaktov a vzájomnej dôvery medzi účastníkmi. Mnohé významné dohody aj na tej najvyššej úrovni medzi štátmi sa dohodli práve v rámci neformálnych stretnutí. Tu je skutočný priestor povedať aj to, čo by sa na oficiálnom stretnutí z rôznych dôvodov povedať nedalo.

5. Už sa vám stalo, že ste urobili nesprávny krok na oficiálnych alebo neoficiálnych stretnutiach na medzinárodnej úrovni?

Myslím si, že také veci sa stávajú skoro každému. Napríklad ruka sa nemá podávať cez stôl alebo inú prekážku. Niekedy to môže byť spôsobené aj neznalosťou miestnych zvyklostí. Zatiaľ sa mi však nestalo nič tak závažné, že by som na to musel neustále myslieť. Dôležité je, že človek si uvedomí svoju chybu a nebude ju v budúcnosti opakovať. Ak aj spravíte chybu, ak si to uvedomíte ihneď, dôležité je snažiť sa ju ihneď aj napraviť, napríklad ospravedlnením, vysvetlením, úprimným úsmevom. Súčasne je veľmi dôležité správať sa prirodzene, nesnažiť sa byť príliš formálny, pretože to na vašich partnerov nepôsobí dobre. Každý môže urobiť chybu. Pre budovanie profesionálnych a dobrých osobných vzťahov je veľmi dôležitá najmä ochota počúvať partnera, dať mu najavo, že vás zaujíma to, čo hovorí. Ak pri tom aj spravíte nejakú spoločenskú chybičku, partner vám ju rád odpustí.

6. Zúčastňujete sa radšej stretnutí na oficiálnej alebo na neoficiálnej úrovni v medzinárodných vzťahoch?

Z vlastnej skúsenosti, iba z hľadiska povinnosti zúčastniť sa, nevidím veľký rozdiel medzi formou stretnutí, najmä preto, že už som na ne počas mojej dlhoročnej praxe zvyknutý. Tu je dôležité si uvedomiť, že hovoríme o stretnutiach s partnermi na medzinárodnej úrovni. Je to súčasť práce, nie je to iba váš osobný výber. Je to tiež istá povinnosť. Môžete sa síce niekedy vyhovoriť, že ste unavený, ale vaši partneri sa na to budú pozerať ako na váš nezáujem o nich. Ja mám veľmi rád svoju prácu, je v tom pocit životného šťastia. Som rád prítomný aj na formálnych aj na neformálnych stretnutiach. Vždy ide o príležitosť riešiť problémy a upevňovať vzájomné vzťahy. Niektoré podujatia ani nie je možné vykonať inak ako oficiálne, preto je účasť na nich rovnako prirodzená, ako účasť na neoficiálnych stretnutiach. Musím však povedať, že mám veľmi rád neoficiálne stretnutia kvôli ich uvoľnenejšej celkovej atmosfére a možnosti komunikovať viaceré témy, ktoré by inak iba na oficiálnych stretnutiach neodzneli, často kvôli časovému rozvrhu a vopred stanovenému obsahu takýchto stretnutí. V takejto uvoľnenejšej atmosfére je možné vyhľadávať partnerov, ktorí s vami zdieľajú podobné názory a rovnako rozvíjať aj osobné priateľstvá. Oficiálne stretnutia bývajú často spojené aj s neformálnym programom a stretnutiami potom, ako sa skončí pracovný program. Tak aj úlohami vyťažený človek si tak môže rozdeliť a užiť čas na povinnosti a na uvoľnenie.

7. Myslíte si, že dodržiavanie spoločenskej etikety a diplomatického protokolu je dôležité v medzinárodných vzťahoch?

Dodržiavanie oficiálneho protokolu a spoločenskej etikety je veľmi dôležité v medzinárodných vzťahoch. Okrem diplomatického protokolu je dôležité rešpektovať aj iné zvyklosti v medzinárodných vzťahoch. Stavia to všetkých účastníkov na rovnakú úroveň, nikto sa nemôže správať napríklad povýšenecky alebo urážať svojich partnerov. Rovnako je to dôležité aj pre celkovú morálku a slušnosť v medzinárodných vzťahoch. Pokiaľ sa takéto zásady dodržiavajú, partneri, aj keď nemusia so sebou navzájom súhlasiť, sú v zásade spokojní s komunikáciou. Naopak, ak niektorý z partnerov poruší zvyklosti, protokol alebo etiketu úmyselne, ich porušovanie okamžite vedie k istému zhoršovaniu vzájomných vzťahov. Vo všeobecnosti treba povedať, že ten, kto rešpektuje spoločenskú etiketu a najmä oficiálny protokol a diplomatické zvyklosti vždy vyhráva. Riadiť sa týmito pravidlami je významné pre naše spoločenské vzťahy aj na domácej, nielen na medzinárodnej úrovni. Významne to ovplyvňuje aj našu osobnú disciplínu, naše životné postoje, vzťahy k iným ľuďom, podnecuje to k pravde, poriadku, slušnosti, morálke a spokojnosti s vedomím, že vo všeobecnosti tak, ako sa správame my k druhým, tak sa aj oni budú správať k nám. Príkladov nesprávneho chovania, porušovania zvyklostí, elementárnej morálky a slušnosti voči partnerom v medzinárodných vzťahoch je žiaľ tiež dosť. V poslednej dobe možno poukázať na bezprecedentnú snahu o diskreditovanie partnerov v medzinárodných vzťahoch, ktorá je vo svojej podstate podlá a nepriateľská, kedy sa na presadenie vlastných nekorektných záujmov niektoré krajiny dokonca spájajú proti inej krajine. Toto sa však nestretáva s pochopením prevažnej časti svetovej odbornej i širokej verejnosti, ktorá prirodzene cíti na čej strane je pravda a kto sa nespráva korektne.

Diskusia na Facebooku

Komentáre sú uzavreté.