Štefan Harabin

Študenti Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave budú môcť získavať praktické skúsenosti v oblasti správneho práva na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Vyplýva to  z vykonávacieho protokolu, ktorý dnes v Bratislave podpísali predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefan Harabin a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Pavol Kubíček.

„Študenti budú môcť získať praktické vedomosti z oblasti správneho práva, na konkrétnych právnych prípadoch z praxe najvyššieho súdu. Verím, že to bude prínos pre študentov,“ uviedol predseda NS SR Harabin po podpise protokolu, ktorý nadväzuje na rámcovú dohodu o spolupráci uzavretú ešte v roku 2004.

Podľa protokolu, ktorý je pilotným programom, budú študenti v rámci predmetu Administratívne praktikum II napríklad riešiť s predsedami správnych senátov právne otázky, týkajúce sa rozhodovacej činnosti NS SR. Prax študentov bude prebiehať priamo na NS SR.

Okrem  toho študenti budú môcť na správnom kolégiu absolvovať odbornú stáž. Tá bude tvoriť štúdium listín tvoriacich spis, vyhotovovanie právnych analýz, prípravu návrhov rozhodnutí. Pôjde o minimálne 40 hodín stáže, pričom študent dostane potvrdenie o jej absolvovaní. Tieto praktické skúsenosti bude môcť využiť neskôr v praxi pri rôznych pohovoroch pri uchádzaní sa o zamestnanie. V prípade záujmu zo strany študentov sa prax môže rozšíriť na ostatné kolégia.

Predseda NS SR Štefan Harabin sa nikdy nebránil odbornej diskusii o súdnictve. Preto víta, že k návrhom sa budú mať možnosť vyjadriť sudcovia i stavovské organizácie sudcov -vrátane odborníkov z právnickej akademickej obce.  Návrh novelizovať súčasný model, ktorý bol prijatý počas prístupových rokovaní SR do EÚ, je reálny. Sú viaceré systémy v rámci EÚ ako súdna rada funguje. „Osobne som prívržencom talianskeho modelu, kde na čele súdnej rady stojí hlava štátu – prezident,“ uviedol Harabin.

K návrhu previerok, rovnako ako predseda vlády SR i minister spravodlivosti, Harabin poukazuje na verdikt ústavného súdu, preto riešenie musí byť v súlade s ústavou. Osobne, v rámci transparentnosti a čistoty verejného života počas zastávania postu ministra spravodlivosti, nemal problém sa podrobiť previerke NBÚ na najvyšší stupeň – Prísne tajné, hoci mu to zákon neukladal.

„Trestať v demokratickom a právnom štáte kohokoľvek – občana, sudcu, robotníka, učiteľa, prednášajúceho, bezdomovca, lekára, herca za vyslovenie svojho slobodného úsudku na akademickej pôde vysokej školy je návrat do čias totality,“ vyhlásil predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin na posledný politický útok politicko-lobistickej organizácie VIA IURIS.

Podľa Harabina tento krok iba potvrdil, že VIA IURIS nie je nezávislé nestranné občianske združenie, ale politicko-lobistická skupina napojená na časť svojich politických prívržencov, ku ktorým patrila aj členka SDKÚ Jana Dubovcová.

V právnom štáte nie je možné niekoho stíhať za diskusiu o stave spoločnosti, justície. VIA IURIS, financovaná z nejasných zdrojov, nemá žiadne právo a ani patent určovať čo je a čo nie je správne na akademickej pôde, ktorá je symbolom slobody prejavu. Občania vo voľbách im nedali žiaden mandát, aby určovali čo je správne. Prenasledovanie za „nesprávne, nekorektné“ názory tu už bolo v 50. rokoch minulého storočia, kedy sa stíhali a popravovali občania za svoje názory. Aj vtedy išlo o podobné diktátorské chúťky ako má dnes VIA IURIS, kedy sa kádrovaním označili isté názory za neprijateľné.

„Žijeme v období garancie ľudských práv, jednak medzinárodnými dohovormi a základným zákonom štátu – ústavou. S tým sa musia lobisti z VIA IURIS zmieriť,“ uzavrel Harabin.

Politik Radoslav Prochádzka sa zbytočne dehonestuje ako právnik a učiteľ práva, keď útočí na moju účasť na slávnostnom decembrovom zasadnutí vlády SR. „ Mrzí ma to, že sa útokom na moju osobu a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu takto odborne znemožnil. Podľa Prochádzku boli potom aj veľvyslanci na straníckej akcii? Odporúčam mu nech si pri naháňaní moci ponechá zdravý rozum.“ reagoval Harabin.

Politik Prochádzka útočil na účasť predsedov NS SR a NKÚ na slávnostnom odpočte vlády SR za rok 2013, kde sa zúčastnila väčšina zástupcov zahraničného diplomatického zboru na Slovensku.

Aliancia Fair-play preukázala svojim listom, že je politicko-lobisticky nátlaková organizácia, ktorej vôbec nejde o transparentnosť vo verejnom živote. Voľba bola transparentná, vyhlásená na internete i medializovaná niekoľko mesiacov. Celý proces bol verejný a zohľadňoval potrebné medzinárodné nadštandardy. Termíny boli zachované, čo potvrdili aj samotní uchádzači, keď sa procesu aktívne zúčastnili. O kandidátoch nerozhodoval predseda súdnej rady, preto nejde o jeho rozhodnutie.

Aktivita Aliancie Fair-play sa preto dá chápať ako tendenčná v snahe ochrániť svojho tajného favorita, sudcu Juraja Babjaka, v rámci rodinkárskeho prepojenia na svoju manželku aktívne pôsobiacu v mimovládnom sektore. Každý si na webe môže vypočuť znalosti z odbornej angličtiny a francúzštiny jednotlivých kandidátov. Niektoré vystúpenia nepotrebujú komentár, pravdepodobne by nedokázali úspešne absolvovať ani maturitnú skúšku.
Predstava, že napríklad sudca Juraj Babjak by svojou lámavou angličtinou komunikoval s kolegami v senátoch na ESĽP, by bola medzinárodnou hanbou.
„Opakovane mu bola položená tá istá otázka v angličtine a ani na štvrtýkrát jej neporozumel. Pritom uviedol, že anglický jazyk ovláda aktívne.“ Po francúzsky by si možno vedel akurát v hoteli vypýtať čaj. Na ESĽP sa komunikuje v dvoch jazykoch – francúzsky a anglicky na najvyššej právnickej úrovni. Z celého procesu voľby kandidátov existuje zvukový záznam, ktorý je súčasťou návrhu súdnej rady a ktorý bude predložený aj Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

Predseda súdnej rady nebude komentovať rozhodnutie parlamentného výboru, treba si však uvedomiť, že takéto listy plné klamstiev sú zavádzajúce a poškodzujú Slovenskú republiku.

Všetky negatíva fungovania Poradného panelu, ktoré sú opísané v Správe CDDH sa v plnej miere prejavili v slovenskom prípade. Mám vedomosť o tom, že niektorí kandidáti, ktorí neboli zvolení v prvej voľbe, sa potajme so svojim listom obrátili na predsedu Poradného panelu, pána Wildhabera s tým, že sú erudovanejší ako riadne zvolení kandidáti. O tomto liste som sa dozvedel z neoficiálnych zdrojov ex post, pričom som o ňom nikdy nebol Poradným panelom informovaný, ani som sa k nemu nemal možnosť vyjadriť. V tomto ohľade upozorňujem na to, že novej voľby sa zúčastnili aj kandidáti neúspešní v predchádzajúcej voľbe. Dvaja z nich reagovali na preverenie znalostí odpoveďami na základné otázky týkajúce sa ESĽP vzdaním sa a dvaja ďalší nepreukázali potrebné vedomosti. Vďaka intrigám neúspešných kandidátov, ako aj v Správe CDDH identifikovaným nedostatkom v činnosti Poradného panelu je nová kandidátka horšia ako kandidátka pôvodná. Pripomínam, že podľa Dohovoru musia sudcovia ESĽP buď spĺňať podmienky pre výkon vysokých súdnych funkcií alebo byť uznávanými právnikmi. Súdna rada je v lepšej pozícii ako Poradný panel rozhodnúť o tom, kto je uznávaným právnikom a či uprednostní takúto osobu pred sudcom najvyššieho súdu, ktorý nemá potrebné jazykové znalosti a základné vedomosti o judikatúre ESĽP. Pokiaľ CDDH upozorňuje na riziko, že Poradný panel dospeje k neodôvodneným záverom, pokiaľ čerpá informácie z neoficiálnych zdrojov, plne sa s ňou stotožňujem.
Aby PANEL nepotreboval neoficiálne udania, posielame mu preto s kandidátkou aj zvukový záznam, ktorý zachytáva aj celý priebeh procesu v angličtine a vo francúzštine. Tento poskytuje nespochybniteľný dôkaz o jazykových a odborných schopnostiach všetkých z prítomných kandidátov.

Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin opätovne verejne vyzýva denník Sme, aby prestal šíriť spravodajskú hru politika Daniela Lipšica a bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. „Nech obaja páni, ktorý sa obaja veľmi dobre poznajú, tykajú si a aktívne spolupracovali, konečne už povedia pravdu o celej tejto spravodajskej hre,“ vyhlásil predseda NS SR Štefan Harabin.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky počas dokazovania na súde v spore s predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefanom Harabinom nikdy nepredložila dôkazy – spisy, v ktorých by sa nachádzal akýkoľvek prepis, nahrávka z telefonického rozhovoru s podozrivým drogovým dílerom, napriek tomu, že bola súdom aj Harabinom opakovane vyzvaná.

Všetky dôkazy v každom trestnom konaní získané v súlade so zákonom musia byť najskôr vo vyšetrovacom a potom v súdnom spise.

Generálna prokuratúra SR pri pojednávaní na Okresnom súde Bratislava 1 navrhovala vypočuť politika Daniela Lipšica, rovnako vzniesla námietku premlčania, ale nikdy nepredložila dôkazy, ktoré by potvrdzovali pravdivosť vyjadrení vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, dokonca ani k odvolaniu voči rozhodnutiu okresného súdu nepredložila prepis, resp. vyšetrovací spis, iba potvrdila slová politika Daniela Lipšica, ktorý sľuboval ďalšie dôkazy.

„Verím, že nový generálny prokurátor bude postupovať v súlade so zákonom a začne konečne trestné stíhanie voči tým, ktorí zneužívali právomoc verejného činiteľa, vrátane pána Trnku, ktorý uvádzal na tlačovke to čo nikdy nebolo v spise.

Pre denník Sme opätovne už asi po stý krát vyhlasujem, že som s predmetnou osobou nemal žiaden vzťah a ani som s ním nikdy netelefonoval,“ vyhlásil predseda NS SR.

Denník Sme v článku „Harabin vysúdil za haváriu 25-tisíc“ úmyselne zamlčal viaceré dôležité skutočnosti týkajúce sa poistného prípadu z roku 2004:

1. Poisťovňa Allianz podala trestné oznámenie až potom, čo som sa domáhal vyplatenia škody civilnou žalobou na súde. Existuje vážne podozrenie, že poisťovňa takto zámerne postupuje veľmi často, aby nemusela platiť poistencom.
2. Poisťovňa sfalšovala dotazník, z ktorého vymazala svedkov dopravnej nehody.
3. Trestné oznámenie bolo založené na sfalšovaných dôkazoch a nepravdivom znaleckom posudku, čo skonštatovalo Ministerstvo spravodlivosti SR ešte počas pôsobenia Lucie Žitňanskej.
4. Vyšetrovateľovi PZ Štefanovi Birmonovi som na výsluchu predložil všetky dôkazy a mená svedkov. On to úmyselne v rozpore so zákonom ignoroval. Pochybenie vyšetrovateľa, konštatovala okrem inšpekcie MV SR aj Generálna prokuratúra SR. Delikt bol však premlčaný, preto nebol stíhaný.

Zamlčaním týchto skutočností sa verejnosti podsúva obraz, že ide o „zvláštnu, výnimočnú situáciu“, namiesto toho, aby sa médiá zaoberali prípadmi občanov, ktorí sú šikanovaní zo strany poisťovní. Nie je možné, aby v Európskej únii rovnaká poisťovacia spoločnosť inak hodnotila prípad v Spolkovej republike Nemecko a inak na Slovensku. V štátoch Západnej Európy dostávajú poistenci pri dopravnej nehode okrem poistného i osobitný bonus ako zadosťučinenie spojené s nehodou a na Slovensku sa občan namiesto samozrejmej platby poistného dočká trestného oznámenia zo strany Allianzu.

Denník Sme ide v nenávisti proti mojej osobe až tak ďaleko, že obhajuje nečestné praktiky miliardovej spoločnosti proti radovým občanom.