Štefan Harabin

Vážené sudkyne, sudcovia,

vzhľadom na to, že Súdna rada Slovenskej republiky je pasívna, resp. reaguje formálne a platonicky na znižovanie platov sudcov a generálny prokurátor i napriek zjavnému volebnému podvodu na rokovaní Súdnej rady 16. septembra 2014, i keď dôkazy o tom má na internete, bez trestného oznámenia nekoná, rozhodol som sa v záujme ochrany sudcov a sudcovskej nezávislosti dnes podať podnet na prešetrenie zákonnosti konania skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky súvisiace s podaním návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony – pokiaľ sa týka sudcov (ďalej len zákon č. 120/1993 Z.z.).

Nikto ma nedokáže presvedčiť, že nie je dostatok peňazí na platy sudcov, keď napr. v zdravotníctve sa kupujú z verejných zdrojov medicínske prístroje za 1,3 milióna EUR a vyššie a v Česku a Rakúsku obdobné aparáty dokonca vyššej kvality a parametrov za 200-300 tisíc EUR.

Z navrhovaného zákona je zrejmé, že zákonodarný orgán by znovu preniesol svoju politickú zodpovednosť aj na subjekty, ktoré nemôžu byť subjektmi zodpovedajúcimi za hospodárenie republiky a za dlh verejnej správy. Je nepochybné, že financovanie novovytvorenej samostatnej funkcie predsedu Súdnej rady – spolu s technickým a administratívnym aparátom, sa prenáša na plecia sudcov, ktoré cez „zrazené“ platy – zaplatia aj tieto nezmyslené náklady.

Považujem postup poslancov za svojvoľný a typicky účelový z pohľadu mediálno-populistického. Sudcovia nesmú konať svojvoľne, tak prečo, by sa mala tolerovať svojvôľa na strane poslancov.

Každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky zložil sľub uvedený v čl. 77 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem dodržiavať Ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života“.

            Podľa môjho názoru je vylúčené, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vrátane skupiny poslancov, ktorí predložili predmetný návrh na novelu zákona č. 120/1993Z.z., nepoznali vlastný sľub, Ústavu Slovenskej republiky, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a relevantné stanoviská medzinárodných orgánov a organizácií v otázkach nezávislého súdnictva, včítane rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú danej problematiky.

            V Bratislave 14. novembra 2014                           Štefan Harabin

Štefan Harabin, predseda trestného kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky

V Bratislave 14. novembra 2014

          Generálna prokuratúra

          Slovenskej republiky

          do vlastných rúk generálneho prokurátora

          Jaromíra Čižnára

          Štúrova 2

          812 65 Bratislava

Vec: Podnet na prešetrenie zákonnosti konania skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky súvisiace s podaním návrhu zákona, ktorým sa mení        a dopĺňa zákon č.120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony – pokiaľ sa týka sudcov (ďalej len zákon č. 120/1993 Z.z.)

D ô v o d y

V záujme ochrany demokratického poriadku základných ľudských práv a slobôd, ktorý obsahuje aj zabezpečenie súdnej ochrany týchto práv nezávislým a nestranným súdom, je povinnosťou upozorniť na skutočnosti, ktoré reálne ohrozujú tieto práva. Reálna hrozba týmto právam spočíva v evidentnej súhre vlády Slovenskej republiky a parlamentnej väčšiny, aj v pasivite Súdnej rady Slovenskej republiky a generálnej prokuratúry, pokiaľ sa týkajú krokov naplnenie ktorých bude citeľným oslabením práva občanov na súdnu ochranu. Ide konkrétne o návrh skupiny poslancov na „zmrazenie – správne „zníženie“ platov sudcov novelou zákona č 120/1993 Z.z.

Podľa Európskej charty a zákona pre sudcov, „sudcovia z povolania majú právo na odmeňovanie, ktorého výška je ustanovená tak, aby sudcovia neboli vystavení tlakom, s cieľom ovplyvniť ich rozhodovanie a všeobecnejšie ich správanie v rámci ich právomoci, čím by bola ohrozená ich nezávislosť a nestrannosť“.

Nezávislosti sudcov aj ich hmotným zabezpečením sa viackrát venovali aj orgány OSN, napr. aj v rezolúcií o nezávislosti súdnictva na siedmom kongrese OSN sa zdôrazňuje, že funkčné obdobie sudcov, ich nezávislosť, bezpečnosť primeraná odmena, podmienky výkonu služby, dôchodky a dôchodkový vek budú zabezpečené zákonom.

Slovenská republika sa vo svojom základnom zákone štátu zaviazala poskytnúť súdnu ochranu právam (nie len základným právam a slobodám). V Slovenskom právnom poriadku postulát zabezpečenia nezávislosti sudcov aj ich hmotným zabezpečením zdôrazňuje zákon o sudcoch a prísediacich v základných ustanoveniach – § 4 ods. 2 „štát zabezpečuje nezávislosť sudcov aj ich hmotným zabezpečením“. Poznamenávam, že záruku a ochranu pred prípadným znižovaním platu sudcu má aj ústava Spojených štátov amerických v čl. III. bod 1, podľa ktorého „Súdna moc v Spojených štátoch patrí Najvyššiemu súdu a takým súdom, ktoré utvára a zriaďuje Kongres. Sudcovia Najvyššieho súdu a nižších súdov vykonávajú svoj úrad doživotne, za svoju službu dostávajú aj pravidelných intervaloch náhradu, ktorá im nesmie byť počas výkonu i úradu znížená“.

V tejto súvislosti sa žiada poznamenať:

1. Z hľadiska garancie nezávislosti sudcu aj hmotným zabezpečením nie je rozhodujúce, či úprava hmotného zabezpečenia je predmetom úpravy ústavy alebo ústavného zákona ako všeobecne záväzného právneho predpisu najvyššieho stupňa právnej sily alebo túto problematiku upravuje obyčajný zákon, najmä v situácii, keď k tejto otázke existujú viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a 
2. Nie je podstatný spôsob (forma) zníženia napr.: percentuálne alebo neuplatnenie valorizačného mechanizmu v tom – ktorom roku tzv. „zmrazovanie“, ale rozhodujúci je dopad na príjem sudcu.

Ústavný súd už v náleze PL. ÚS 12/05 o suspenzáciu 14. platu sudcu rozhodol o nesúlade príslušnej časti zákona (č. 670/2002 o platových pomeroch sudcov v r. 2003 s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 144 ods. 1). Z odôvodnenia výroku nálezu vyplýva, že Ústavný súd v súlade s modernou európskou konštitucionalistikou akcentuje materiálnu podstatu a nie „formálne chápanie štátu, keď sa ústavné princípy uplatňujú len v limitoch ústavných textov aplikovaných na základe gramatických a formálnologických metód identifikujúcich obsah právnych predpisov“. Okrem toho napr. Ústavný súd Českej republiky v náleze PL. ÚS 55/05 zdôraznil, že posúdenie ústavnosti platových reštrikcií voči sudcom pre konkrétne obdobie kalendárneho roku spadá do rámca vymedzeného princípom sudcovskej nezávislosti.

Zásah do materiálneho zabezpečenia sudcov garantovaného zákonom podľa uvedeného nálezu, (ale to zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd SR), nesmie byť výrazom svojvôle zákonodarcu. Musí byť odôvodnený výnimočnými okolnosťami napr. ťaživou finančnou situáciou štátu, pričom ale aj v prípade tejto situácie musí byť zohľadnená odlišnosť funkcie sudcu a predstaviteľov moci zákonodarnej a predstaviteľov výkonnej moci. Taký zásah nesmie vyvolať obavy, či sa nedotkne obmedzenia dôstojnosti sudcov, prípadne či nie je výrazom ústavne neprípustného tlaku moci zákonodarnej a moci výkonnej na moc súdnu.

          Ústavný súd vo veciach posudzovania ústavnosti zákonných úprav hmotného zabezpečenia sudcov všeobecného súdu, ako aj sudcov ústavného súdu, vychádzal zo všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavného postavenia sudcov, s osobitným dôrazom na nezávislosť sudcov.

          Pokiaľ ide o tzv. zmrazovanie – valorizácia resp. jej nerealizovanie v tom-ktorom roku, najaktuálnejší nález PL. ÚS 99/2011, ktorý pôvodne jednorazové zmrazovanie (celoročné) v čase ekonomických problémov nepovažoval za nesúladné s Ústavou. To ale neplatilo v prípade novelizácie zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky zákonom č. 500/2010 Z.z., ktorý v podstate prevzal koncepciu penalizácie za stav verejných financií aj do platov sudcov a zmrazovanie platov sudcov podľa citovaného zákona Ústavný súd nevnímal ako jednorazové zmrazenie, ale ako prípravu na aktiváciu vzorca znižovania platov sudcov, a preto to nepovažoval za súladné s Ústavou.

          Z normatívneho textu navrhovaného zákona a potvrdzuje to inak veľmi chabá dôvodová správa vyplýva, že Národná rada resp. v danom prípade skupina poslancov, ktorá návrh zákona iniciovala, opätovne ignoruje základné princípy demokratického a právneho štátu, ktoré Ústava SR petrifikovala vo svojich základných ustanoveniach vyjadrujúcich podstatu štátu a na ktoré Ústavný súd SR stále upozorňuje.

          Nie je zrejmé aj vzhľadom na dôvodovú správu, čo je úmyselné a čo je prejavom nevedomosti alebo nedbalosti. Podľa dôvodovej správy (Všeobecná časť A.) návrh zákona sa predkladá „na účely konsolidácie verejných výdavkov v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 – 2017 a s ohľadom na uplatnenie ústavného zákona č. 491/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

   Okrem toho, že na hodnovernosti vyššie uvedeného uberá samotný normatívny text návrhu zákona. To spochybňuje aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky „poukazujúc“ na niektoré novo navrhované ustanovenia týkajúce sa predsedu súdnej rady. Z navrhovaného zákona je zrejmé, že zákonodarný orgán by znovu preniesol svoju politickú zodpovednosť aj na subjekty, ktoré nemôžu byť subjektmi zodpovedajúcimi za hospodárenie republiky a za dlh verejnej správy. Je nepochybné, že financovanie novovytvorenej samostatnej funkcie predsedu Súdnej rady – spolu s technickým a administratívnym aparátom, sa prenáša na plecia sudcov, ktoré cez „zrazené“ platy – zaplatia aj tieto nezmyslené náklady.

Pokiaľ ide o sudcov, možno s určitou dávkou sarkazmu konštatovať, že najslabšia zložka štátnej moci, moc súdna je vždy navrhovaná ako tá, ktorá (použijúc z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti terminológiu v súvislosti s cieľom ústavného zákona), má prihliadať na požiadavku ekonomickej a sociálnej spravodlivosti a solidarity medzi súčasnými a budúcimi generáciami.

          Prejavy solidarity so sudcami absentujú pri rôznych opatreniach, či už v prípade zákonných úprav alebo útokov na ich dôstojnosť v médiách. Znevažovanie, označovanie sudcovského stavu, ktorý údajne chce byť exkluzívnou elitou bez ohľadu na spoločenskú a hospodársku realitu a iné prejavy devalvujúce nezávislosti sudcov, určite nie sú tými, resp. adekvátnymi prostriedkami, ktoré by mali pomôcť ku zlepšeniu stavu justície. Suverénne sa pritom prehliada Európskym súdom pre ľudské práva viackrát zdôraznená skutočnosť, že sudcovská nezávislosť a právo na nezávislý a nestranný súd nie je právom sudcov, ale neodňateľným právom občana v demokratickom a právnom štáte.

          K cielenému alebo aj nevedomému presviedčaniu verejnosti, že sudcovia sa dožadujú „privilegizácie“ ich postavenia, sudcovia môžu len pripomenúť, či poznamenať, že ak by aj akokoľvek plédovali za rôzne až ultraliberálne názory (teórie), že občan by sa mal o seba sám starať a zadovážiť si materiálne prostriedky zabezpečujúce životnú úroveň adekvátnu jeho postaveniu, v prípade funkcie sudcu je aj takáto možnosť úplne vylúčená.

          Sudca si materiálne prostriedky zabezpečujúce jeho životnú úroveň zadovažuje len svojím platom, pretože ďalšie príjmy nemôže nadobúdať z dôvodu ústavných zábran.

          Podľa Ústavy SR výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom a s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade SR.

          Z toho vyplýva aj moja obhajoba a nesúhlas už skoro permanentnými reštrikciami platov sudcov.

          Každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky zložil sľub uvedený v čl. 77 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem dodržiavať Ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života“.

          Je vylúčené, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vrátane skupiny poslancov, ktorí predložili predmetný návrh na novelu zákona č. 120/1993Z.z., nepoznali vlastný sľub, Ústavu Slovenskej republiky, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a relevantné stanoviská medzinárodných orgánov a organizácií v otázkach nezávislého súdnictva, včítane rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú predmetnej problematiky.

Ak napriek sľubu poslanca o ochrane občanov (ich práva na nezávislý súd) a dodržiavaní ústavy a zákonov vedome konali a konajú tak, ako to uvádzam hore, je nevyhnuté s plnou vážnosťou preskúmať prípadnú aj trestnoprávnu zodpovednosť dotknutých poslancov z hľadiska ustanovení § 326 Trestného zákona o trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, resp. poškodzovania cudzích práv podľa § 375.

Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb.

Verejným činiteľom je aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (§ 128 ods. 1 Tr. zák.)

Objektívna stránka trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa (konanie – následok – príčinný vzťah) – zahŕňa konanie verejného činiteľa, ktoré spočíva (aj) ad a) vo vykonávaní právomoci spôsobom odporujúcim zákonu (poznámka: a tým viac Ústave a rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky). Tento pojem – uvedený v § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. – „vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“ súdna prax vykladá tak, že ide o obchádzanie zákona (úmyselným konaním v rozpore s ustanoveniami ústavy, zákonov alebo iných právnych predpisov vydaných na základe zákona.

Úmysel „spôsobiť inému škodu“ spočíva v poškodení sudcov o výšku nepriznaného zákonného platu, ale aj občanov o ich právo na nezávislý súd.

Vec treba preskúmať aj z hľadiska ev. poškodzovania cudzích práv (§ 375
Tr. zák.), pokiaľ ide o uvedenie iných do omylu tvrdením, že zníženie platu sudcom
je potrebné pre celkovo slabú ekonomickú (rozpočtovú) situáciu Slovenskej republiky. Skutočnosti, na ktoré je už v tomto podnete poukázané najmä v súvislosti so Súdnou radou to priamo vylučuje.

Prílohy: 1) Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z 22. septembra 2014.

             2) Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky z 25. septembra 2014.

Návrh

ZÁKON

z ……………..2014,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.

o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky

v   znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

            Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona č. 277/1998 Z. z., zákona č. 57/1999 Z. z., zákona č. 447/2000 Z. z., zákona č. 175/2002 Z. z., zákona č. 668/2002 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 598/2006 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 236/2011 Z. z., zákona č. 532/2011 Z. z.,  zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z. a zákona č. 195/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 19a sa slová „platu poslanca“ nahrádzajú slovami „1,5 násobku platu poslanca“.

2. Doterajší text § 19a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

         „(2) Okrem platu podľa odseku 1 patrí predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky mesačný príplatok vo výške, ktorú určí Súdna rada Slovenskej republiky uznesením, a to začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom bol ustanovený do funkcie.“.

3. Za § 29k sa vkladajú § 29l a 29m, ktoré znejú:

㤠29l

            (1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu, podpredsedovi kontrolného úradu a generálnemu prokurátorovi patrí v roku 2015 plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011 (§ 29g).

            (2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods. 1 druhej vety sú v roku 2015 rovnaké ako v roku 2011.

            (3) V roku 2015 patrí sudcovi ústavného súdu plat vo výške určenej v roku 2012.

            (4) Priemerný plat sudcu vo výške určenej v roku 2012 podľa tohto zákona je priemerným platom sudcu aj v roku 2015.

(5) Platové pomery sudcov v roku 2015 ustanovuje podľa zásady uvedenej v odseku 4 osobitný predpis.

• 29m

• Predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky ustanovenému do funkcie pred 1. januárom 2015 plat a príplatok podľa § 19a v znení účinnom od 1. januára 2015 patrí od 1. januára 2015.

• V roku 2015 sa na určenie platu podľa odseku 1 použije plat poslanca ustanovený na rok 2015 (§ 29l ods. 1). V roku 2015 predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky patria paušálne náhrady ustanovené na rok 2014.“.

Čl. II

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/20011 Z. z., zákona č. 100/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z. a zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z.,  zákona č. 195/2014 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 151z sa vkladá § 151za, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠151za

Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2015

(1) Na účely určenia základného platu sudcu najvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu v roku 2015 sa za základný plat sudcu najvyššieho súdu alebo sudcu Špecializovaného trestného súdu považuje základný plat sudcu najvyššieho súdu alebo sudcu Špecializovaného trestného súdu priznaný podľa tohto zákona v roku 2012.

(2) V roku 2015 patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 a 4 vo výške funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.“.

Čl. III

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 265l sa vkladá § 265m, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠265m

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2015

V roku 2015 patrí prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry funkčný príplatok podľa § 98a vo výške funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.“.

Čl. IV

Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z .z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 400/2009 Z .z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z. a zákona č. 462/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 28b sa vkladá § 28c, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠28c

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2015

V roku 2015 sú platové pomery verejného ochrancu práv, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov súvisiacich s vykonávaním tejto funkcie rovnaké ako platové pomery, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov poslanca národnej rady vo funkcii podpredsedu národnej rady ustanovené osobitným predpisom, pričom plat verejného ochrancu práv sa zvýši o 5 %.“.

Čl. V

Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 597/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 495/2010 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 110/2012 Z. z. a zákona č. 195/2014 Z. z. sa mení takto:

V § 8 ods. 1 prvej vete sa slová „plat a paušálne náhrady“ nahrádzajú slovami „plat, príplatok a paušálne náhrady“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Predseda súdnej rady má počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať primerane vybavený byt len vtedy, ak má trvalý pobyt mimo sídla súdnej rady. Náhrady pri zahraničných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie, mu patria v rovnakej výške ako členovi vlády. Počas výkonu svojej funkcie má právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice.“.

Čl. VI

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 638/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 125/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 668/2007 Z. z., zákona č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z. a zákona č. 195/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 84b sa vkladá § 84c, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠84c

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2015

Riaditeľovi úradu v roku 2015 patrí mesačne funkčný plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ustanoveného na rok 2015.^38)“ .

Poznámka pod čiarou k odkazu 38 znie:

„³⁸) § 29l zákona č. 120/1993 Z. z. v znení zákona č. …/2014 Z. z.“.

Čl. VII

Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z. a zákona č. 462/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 140c sa vkladá § 140d, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠140d

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2015

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 83 ods. 4, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy patrí v roku 2015 funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady ustanoveného na rok 2015⁷²⁾ zníženého o 5 %.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 72 znie:

„⁷²) § 29l zákona č. 120/1993 Z. z. v znení zákona č. …/2014 Z. z.“.

Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2015.       Poznámky pod čiarou

Dôvodová správa

1. Všeobecná časť

Na účely konsolidácie verejných výdavkov v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 a s ohľadom na uplatnenie ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti sa navrhuje v roku 2015 ponechať platy a paušálne náhrady niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, odmeňovaných podľa zákona č. 120/1993 Z. z.  o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na úrovni roku 2014 určenej v roku 2011 s výnimkou  sudcov ústavného súdu a sudcov, u ktorých plat vychádza z úrovne určenej v roku 2012.

Obdobne sa navrhuje nezvyšovať platy v roku 2015 ani tým, u ktorých je plat naviazaný na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a navrhuje sa ponechať ich na úrovni určenej v roku 2011.

Predmetný návrh zákona predpokladá v roku 2015 úsporu výdavkov štátneho rozpočtu v sume 14,1 mil. eur.

       Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

     Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, životné prostredie, ani vplyv na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu a rovnosť príležitostí.

Doložka

vybraných vplyvov

1. Názov materiálu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

       Termín začatia a ukončenia pripomienkového konania: materiál nebol predmetom   pripomienkového konania

A.2. Vplyvy:

A.3. Poznámky

Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy pre rok 2014 v sume 14,1 mil. eur.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona v práve Európskej únie upravený: nie je
4. a)   v primárnom práve
5. b)   v sekundárnom práve
6. c)   v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

          Keďže problematika tohto návrhu zákona je vo výlučnej kompetencii členských štátov, body 4. a 5. sa neuvádzajú.

1. Osobitná časť

K čl. I

Navrhuje sa poslancom, prezidentovi, členom vlády, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, generálnemu prokurátorovi určiť plat na rok 2015 rovnaký, ako poberali v roku 2014, a to vo výške určenej v roku 2011. Paušálne náhrady pre rok 2015 sa stanovujú vo výške určenej pre rok 2011. Súčasne sa sudcom určuje priemerný plat a sudcom ústavného súdu plat pre rok 2015 rovnaký, ako poberali v roku 2014, a to vo výške určenej v roku 2012. V systéme ústavných činiteľov bola konštituovaná nová ústavná funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorého plat sa navrhuje vo výške 1,5 násobku platu poslanca ustanoveného na rok 2015, a príplatok určený uznesením Súdnej rady SR. Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zostávajú na úrovni roku 2011.

K čl. II

V navrhovanom ustanovení sa určuje základný plat sudcu najvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu v roku 2015 na úrovni základného platu sudcu najvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu priznaného podľa zákona č. 385/2000 Z. z. v roku 2012. Obdobne aj funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 a 4 zákona č. 385/2000 Z. z.. sa pre rok 2015 určuje na úrovni roku 2012.

K čl. III

V navrhovanom ustanovení sa pre rok 2015 určuje funkčný príplatok podľa § 98a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry vo výške funkčného príplatku priznaného podľa príslušného zákona v roku 2012.

K čl. IV

Platové pomery verejného ochrancu práv, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov zostávajú zachované na úrovni roku 2014, a to vo výške určenej v roku 2011.

K čl. V

            Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu v čl. I bode druhom, ktorým sa určuje plat a príplatok predsedu Súdnej rady SR. Súčasne sa upravujú náhrady nákladov a hmotné výhody v súvislosti s výkonom funkcie analogicky ako u predsedu Najvyššieho súdu SR.

K čl. VI

V zmysle ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov patrí riaditeľovi úradu v roku 2015 plat vo výške platu poslanca Národnej rady SR ustanoveného na rok 2015.

K čl. VII

Funkčný plat štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy, zostáva zachovaný na úrovni roku 2014, a to vo výške určenej v roku 2011.

K čl. VIII

Ustanovuje sa účinnosť návrhu zákona na 1. januára 2015.

Poznámky pod čiarou

Komentáre sú uzavreté.