Štefan Harabin

Štefan Harabin, predseda trestného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

V Bratislave 21. septembra 2014

Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky
do vlastných rúk generálneho prokurátora
Jaromíra Čižnára
Štúrova 2
812 65 Bratislava

Vec: Podnet na prešetrenie zákonnosti konania predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Daniely Švecovej

Predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Daniela Švecová predložila Sudcovskej rade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudcovská rada“) na prerokovanie návrh Opatrenia č. 11, ktorým sa mení a dopĺňa Rozvrh práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) s odlišným obsahom od návrhov prerokovaných na zasadnutiach trestnoprávneho kolégia. Po prerokovaní návrhu na mimoriadnom zasadnutí sudcovskej rady predsedníčka 26. augusta 2015 vydala a podpísala Opatrenie č. 11, ktorým sa mení a dopĺňa Rozvrh práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2015 pod Spr 956/2015.

Opatrením s účinnosťou od 1. septembra 2015 sa zmenilo zloženie senátov trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Senát 1T v zložení Harabin, Šimonová a Dohňanský bol rozpustený. Členovia tohto senátu boli rozdelení do iných senátov. Sťažovateľ bol zaradený do senátu 5T ku Klimentovi, Karabínovi a Szabovi.

Predsedníčka na mimoriadnom zasadnutí Sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 2015 zmenu rozvrhu práce odôvodnila, tak že rozhodnutia senátu 1T vyvolali obavu a kritiku verejnosti. K zmene pristúpila pre reakcie verejnosti za posledné obdobie, ktoré znižujú dôveru v súdnu moc, ktorá je dôležitá pre riadne fungujúci právny štát, čo bolo signálom, že treba niečo so senátom 1T robiť.

Dôkaz: Opatrenie č. 11, z 26. augusta 2015, Spr 956/2015.
Zápisnica z mimoriadneho zasadnutia Sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 2015.

V zmysle Ústavy Slovenskej republiky

čl. 1 ods. 1 Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát,
čl. 2 ods. 2 štátne orgány, môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom,
čl. 144 ods. 1 sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom,
čl. 27 ods. 3 petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu,
čl. 12
ods. 1 ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné,
ods. 2 základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
čl. 36 ods. 1 veta prvá zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky.

V zmysle čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez akejkoľvek diskriminácie. Zákon zakáže akúkoľvek diskrimináciu a zaručí všetkým osobám rovnakú a účinnú ochranu proti diskriminácii z akýchkoľvek dôvodov, napr. podľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku a rodu.

Podľa Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
čl. 2 ods. 2 štáty, zmluvné strany paktu, sa zaväzujú, že zaručia, že práva formulované v tomto pakte sa budú uskutočňovať bez akéhokoľvek rozlišovania podľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného a sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia,
čl. 6 ods. 1 štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo na prácu, ktoré zahŕňa právo na príležitosť zarábať si na živobytie svojou prácou, ktorú si slobodne vyberie alebo prijme, a urobí príslušné kroky na ochranu tohto práva.

Podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) predseda súdu je povinný
§ 33 ods. 2 posledná veta pri riadení a správe súdov dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky.
§ 42 ods. 2 písm.
písm. b/ voči sudcom súdu, ktorého správu vykonáva, pristupovať nezaujato a zachovávať za rovnakých podmienok ich rovnaké práva a povinnosti; nemôže zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní,
písm. c/ nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť osobnými záujmami alebo záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami.

V zmysle zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch“)
§ 30 ods. 1 veta prvá v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov,
§ 30 ods. 2 v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä
písm. a/ presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť,
písm. b/ odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť ohrozenie nezávislosti súdnictva,
písm. c/ nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami,
§ 34 ods. 1 každý sudca má za rovnakých podmienok rovnaké práva a povinnosti. Sudca nemôže byť zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní alebo pre jeho názory a postoje sudcu, člena sudcovskej rady alebo člena súdnej rady.

Podľa antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z. z.
§ 2 ods. 1 dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
§ 6 ods. 1 v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

Opatrenie predsedníčky je evidentne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi o súdoch a o sudcoch, ktoré výslovne vyžadujú nenechať sa ovplyvňovať tretími osobami a presadzovať nezávislosť súdnictva. Do nezávislosti súdnictva pritom nemožno zasahovať ani prostredníctvom petície, ktorá má vyššiu silu verejnej mienky ako ojedinelé a sporadické názory prezentované v médiách. Teda opatrenie predsedníčky je aj v rozpore s čl. 27 ods. 3 Ústavy.

Predsedníčka opatrením č.11 potrestala Harabina, Šimonovú a Dohňanského za názor vyjadrený v rozhodnutiach najvyššieho súdu.

K inšpekčnej službe sa po politickej kritike vyššie citovaných rozhodnutí vyjadril aj senát 5T v zložení Kliment, Karabín a Szabo v uznesení z 2. júla 2015 sp. zn. 5 Tdo 42/2015, v ktorom mal opačný názor ako senát pod predsedníctvom sťažovateľa. Nezákonne bez toho, aby bol v pozícii nadriadeného súdu, resp. senátu pritom vyvracal právne závery vo veciach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo 8/2015 z 23. februára 2015, 1 To 1/2015 z 29. mája 2015 so zámerom dať za pravdu ministrovi vnútra. Tento senát ale rozpustený nebol a všetci jeho pôvodní členovia v senáte ostali.

Dôkaz: Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo 8/2015 z 23. februára 2015, 1 To 1/2015 z 29. mája 2015, 1To 4/2015 z 15. júla 2015 a 2Tdo V 16/2014 z 22. júla 2015.

Predsedníčka podľahnúc nátlaku politikov a masovokomunikačných prostriedkov, ktorým sa nepáčili rozhodnutia senátu 1T, týkajúce sa nezákonnosti konania odboru inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zmenila rozvrh práce a rozpustila senát 1T. Členov tohto senátu rozdelila, aby nemohli vydávať rozhodnutia priečiace sa verejnej mienke.

Opatrením č. 11 boli hrubo porušené princípy právneho štátu, nezávislosti súdnictva, ale aj ústavná zásada na zákonného sudcu u fyzických osôb v trestnom konaní pred najvyšším súdom, ktorá je uvedená v čl. 48 ods.1 Ústavy, ale prítomná v rámci spravodlivého procesu i v čl. 6 ods.1 Dohovoru. Opatrením predsedníčky súdu opravné prostriedky obvinených a prokurátora v rozsahu 1/5 sa neprideľujú do pôvodného zákonného senátu 1T a v rozsahu 4/5 rozhodujú o opravných prostriedkoch senáty s nezákonnými sudcami z rozpusteného senátu 1T. V dôsledku toho u fyzických osôb vznikajú oprávnené pochybnosti o zákonnosti nového zloženia senátov na podklade opatrenia č. 11 predsedníčky.

Trestný poriadok a zákon o sudcoch umožňuje najvyššiemu súdu v trestnom konaní rozhodovať v senátoch len ak sú trojčlenné alebo päťčlenné. Štvorčlenný senát Trestný poriadok, ale ani Zákon o sudcoch nepozná a svojvoľné kreovanie trojčlenného senátu v zložení zo štyroch sudcov je porušením práva fyzických osôb na spravodlivý súdny proces. V tejto spojitosti ako typicky účelové sa ukazuje aj zloženie senátu 3T iba z dvoch kmeňových sudcov najvyššieho súdu a sudcu Bargela dočasne prideleného na výkon funkcie v tomto senáte, hoci senát 5T má štyroch kmeňových sudcov najvyššieho súdu. Na najvyššom súde sa doposiaľ uplatňovala zásada, že za takejto situácie, práve dočasne pridelený sudca nikdy nepôsobil ako tretí člen senátu. Riadiaci predseda senátu 5T Kliment, už verejne mediálne vyhlásil, že pre názorovú disharmóniu s Harabinom senát 5T bude rozhodovať vo všetkých veciach bez Harabina v zložení Kliment, Szabo, Karabín a po smrti Karabína, Hatala. Napokon opatrenie č. 13 bolo prijaté iba na želanie Klimenta, aby nerozhodoval v senáte 5T aj Harabin. Nedovoliť rozhodovať Harabinovi z dôvodu právneho názoru, je zjavným zámerom opatrení č. 11 a 13. Vyplýva to navyše aj zo zloženia päťčlenných senátov 1Tdo V a 2Tdo V, keď z 10 predsedov senátov iba Harabin nie je zaradený do päťčlenného senátu a v senáte 2Tdo V je pritom zaradený piaty člen Farkaš ako nepredseda senátu i za cenu porušenia princípu, že päťčlenné senáty sú zložené výhradne iba z predsedov senátov.

Dôkaz: Opatrenie č. 13 predsedníčky z 10. septembra 2015 Spr 1083/2015.

Pre predsedníčku najvyššieho súdu tak ako i ostatné štátne orgány, platí, že môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. Tento ústavný imperatív okrem iného predsedovi súdu ukladá v § 33 ods. 2 poslednej vete zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinnosť pri riadení a správe súdov dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky.

Predsedníčka túto povinnosť porušila tým, že v rozpore so zákonom č. 757/2004 Z.z. si prisvojila pôsobnosť predsedu kolégia.

Zvolávanie zasadnutí kolégia, určovanie jeho programu a vedenie jeho rokovaní je v právomoci predsedu kolégia, nie predsedu súdu. Kolégium riadi a po odbornej stránke koordinuje predseda kolégia a nie predseda súdu (ktorý navyše ani nie je členom kolégia).

Podaním z 20. augusta 2015, označeným ako „Pozvánka“, v rozpore s § 21 ods. 4 písm. a) zák. č. 757/2004 Z.z. a tým aj s § 33 ods. 2, druhá veta zák. č. 757/2004 Z.z. a s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky predsedníčka najvyššieho súdu zvolala trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a určila jeho program. Podanie dokonca svojvoľne označila s hlavičkou trestnoprávneho kolégia a odobrila svojím podpisom ako „návrh – STANOVISKO Tpj 62/2015“

Zasadnutie kolégia na posúdenie návrhu predsedu najvyššieho súdu na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov zvolá a termín jeho zasadnutia určuje predseda trestnoprávneho kolégia po doručení vyjadrení členov kolégia, subjektov ustanovených v § 22 ods. 2 zák. č. 757/2004 Z.z. a čl. 12 ods. 5 rokovacieho poriadku, v závislosti od záverov určených sudcov kolégia príp. predsedu kolégia podľa čl. 20 bodov 7 až 10 rokovacieho poriadku najvyššieho súdu.

Podanie predsedníčky najvyššieho súdu z 20. augusta 2015 má nesprávnu spisovú značku pôvodcu, z činnosti ktorého pochádzajú, resp. žiadnu spisovú značku pôvodcu nemajú a do registra Tpj boli zapísané na základe hrubej svojvoľnej úpravy predsedníčky najvyššieho súdu ako „anonymné“. Podľa Registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa register Tpj vedie u predsedu trestnoprávneho kolégia, nie u predsedu súdu. Analogický na komparistiku ako keby vizitu oddelenia neurológie nezvolal jeho primár, ale riaditeľ nemocnice.

Dôkaz: Originálny referát predsedníčky najvyššieho súdu z 20. augusta 2015 vo fotokópii.

Táto nezákonnosť predsedníčky súdu bola napravená tým, že ako jediný oprávnený subjekt, Harabin predseda kolégia, zvolal na základe návrhu predsedníčky najvyššieho súdu zasadnutie trestnoprávneho kolégia na 18. novembra 2015 o 11.00 hod.

Nezákonnosť predsedníčky súdu potvrdil aj Libor Duľa, ako zástupca predsedu trestnoprávneho kolégia, vykonávajúci pôsobnosť predsedu, ktorý netrval na pôvodnom termíne zasadnutia svojvoľne určeného predsedníčkou najvyššieho súdu, ale práve naopak zmenil termín zasadnutia kolégia, určený bývalým predsedom trestnoprávneho kolégia z 18. novembra na 29. septembra 2015 o 10.30 hod.

Dôkaz: Pozvánka na rokovanie trestnoprávneho kolégia z 9. septembra 2015 na 18. novembra 2015 o 11.00 hod.
Oznámenie o zmene termínu rokovania trestnoprávneho kolégia zo 17. septembra 2015.

Každý sudca Slovenskej republiky zložil sľub uvedený v čl. 145 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne“.

Je vylúčené, aby sudca, o to viac predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nepoznal vlastný sľub, Ústavu Slovenskej republiky, antidiskriminačný zákon, zákony o súdoch a o sudcoch, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartu základných práv Európskej únie, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a relevantné stanoviská medzinárodných orgánov a organizácií v otázkach nezávislého súdnictva a zákaze diskriminácie sudcu za právny názor, včítane rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú predmetnej problematiky.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani zásadu rímskeho práva Iura novit curia, ktorá je platná dodnes (lat. „súd a teda aj sudca, ako reprezentant súdu pozná právo“) a podľa ktorej počas súdneho konania právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd a sudca musí poznať.

Ak napriek sľubu sudcu o dodržiavaní Ústavy a zákonov Švecová vedome koná, dokonca i po upozornení členmi sudcovskej rady Pramukovou a Šramkovou, že v prípade zmeny rozvrhu práce na podklade reakcii verejnosti na rozhodnutia senátu 1T, dôjde k nezákonnosti, ako to uvádzam hore, je nevyhnutné s plnou vážnosťou preskúmať prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z hľadiska ustanovení § 326 Trestného zákona o trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa a u sudkýň Cisárovej, Serbovej, Henčekovej a Trnkovej, členiek sudcovskej rady, ktoré odporúčali predsedníčke nezákonne zmeniť rozvrh práce na podklade reakcií verejnosti na rozhodnutia senátu 1T, z pohľadu návodu na uvedený trestný čin.

Z hlasovania, ktoré je v zmysle zákona verejné, na mimoriadnom zasadnutí Sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 18. augusta 2015 je známe
notoricky, že Cisárová, Serbová, Henčeková a Trnková odporúčali predsedníčke postupovať nezákonne v otázke zmeny Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2015 pod Spr. 956/2015 prijatím opatrenia č. 11.

Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb.

Verejným činiteľom je aj sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 128 ods. 1 Tr. zák.)

Objektívna stránka trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa (konanie – následok – príčinný vzťah) – zahŕňa konanie verejného činiteľa, ktoré spočíva ad a), b), c) vo vykonávaní právomoci spôsobom odporujúcim zákonu, prekročení svojich právomocí, resp. nesplnení povinnosti vyplývajúcej z jeho právomoci (poznámka: a tým viac Ústave a medzinárodným dohodám, ktorými je Slovenská republika viazaná). Tieto pojmy – uvedené v § 326 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. zák. súdna prax vykladá tak, že – „vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“, ide o obchádzanie zákona (úmyselným konaním v rozpore s ustanoveniami ústavy, zákonov alebo iných právnych predpisov vydaných na základe zákona), – „prekročí svoju právomoc“, ide o konanie, na ktoré podľa zákona nemá právomoc, že – „nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci“, ide o neplnenie povinnosti predsedu súdu dodržiavať právny poriadok. Podľa ods. 3 písm. c) § 326 odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd.

Úmysel „spôsobiť inému škodu“ spočíva práve v poškodení občanov v ich práve na nezávislý súd a na ich základnom práve na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 6. ods. 1 Dohovoru, lebo Najvyšší súd Slovenskej republiky od 1., resp. 11. septembra 2015 koná a rozhoduje v senátoch trestného kolégia v takom zložení, ktoré je v rozpore s ústavnými a zákonnými úpravami, pokiaľ ide ústavný imperatív uvedený v citovaných článkoch Ústavy a Dohovoru. Navyše úmysel „spôsobiť inému škodu“ spočíva i v poškodení sudcov Harabina, Šimonovej a Dohňanského diskrimináciou za ich právny názor vyslovení v rozsudkoch najvyššieho súdu, vo forme rozpustenia senátu 1T.

Vec treba preskúmať aj z hľadiska poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Tr. zák., pokiaľ ide o uvedenie iných do omylu tvrdením, že rozpustením senátu 1T sa zvýši dôveryhodnosť slovenskej justície.

Na podklade vyjadreného som presvedčený, že v záujme rigorózneho rešpektovania právneho poriadku Slovenskej republiky a najmä prezidentom republiky pánom Kiskom úprimne proklamovaného zvyšovania dôveryhodnosti nezávislosti justičného systému preskúmate konanie Švecovej, Cisárovej, Serbovej, Henčekovej a Trnkovej v intenciách hore vyjadrených.

Nepochybujem o tom, že všeobecný princíp právnej zodpovednosti za konanie počas výkonu ústavnej funkcie, bude pre Vás silnejším motívom, ako žiaľ síce ústavnoprávna, ale zároveň i politická kreácia funkcie generálneho prokurátora.

Princíp právnej zodpovednosti je totiž aplikovateľný aj na momentálnych politických držiteľov štátnej moci, po ich odchode z funkcií.

V Bratislave 21. septembra 2015

Komentáre sú uzavreté.