Štefan Harabin

Ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská znemožnila vytvorenie disciplinárnych senátov. „Urobila neospravedlniteľnú školácku chybu. Zrejme potrebuje kryť svojich sudcov, ktorých pochybením sa mafiáni dostávajú na slobodu. V súčasnosti im nič nehrozí. Namiesto toho útočí na mňa, aby prekryla svoje gorily,“ vyhlásil predseda Súdnej rady SR Štefan Harabin. Aby si každý občan mohol urobiť názor sám, nižšie poukazujem na niektoré nedostatky zákona z dielne pani Žitňanskej, ako aj na zjavné rozpory schváleného zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Čl.141a ods. 4 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky ako základného zákona štátu znie: Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí e) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov, – náhradníci v disciplinárnych senátoch JUDr. Alena Bieliková a JUDr. Pavol Polka boli od 1. januára 2012 zaradení zákonom do databázy podľa § 119a ods. 1 písm. a/ – v danom prípade teda zákonodarca rozhodol, že vyššie uvedené osoby sa stanú predsedami disciplinárnych senátov, a to napriek skutočnosti, že Ústava Slovenskej republiky túto kompetenciu (voľbu predsedov disciplinárnych senátov) zveruje priamo súdnej rade. – Ustanovenie § 119a ods. 1 písm. a/ zák. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich je čierne na bielom v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Čo má urobiť Súdna rada SR, porušiť Ústavu Slovenskej republiky alebo porušiť zákon? Ďalej novela zákona nerieši zaradenie sudcov disciplinárneho súdu zvolených pred 1. januárom 2012 z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami – JUDr. Kovaľová a JUDr. Kumová do disciplinárnych senátov. Teda na základe ustanovení zákona v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky tieto dve sudkyne po 1.1. 2012 nie sú zaradené v žiadnej databáze napriek tomu, že ich funkčné obdobie stále trvá, pričom nie je naplnený ani jeden dôvod zániku ich funkcie podľa samotného platného a účinného zákona. Aj v tomto prípade bola protiústavne odobratá kompetencia Súdnej rady SR daná jej priamo Ústavou Slovenskej republiky, a to odvolávať členov disciplinárnych senátov. Členov disciplinárneho senátu odvolal teda zákonodarca na základe neexistujúcej kompetencie. V danom prípade je nerešpektovanie Ústavy Slovenskej republiky normou nižšej právnej sily opäť úplne evidentné. Ďalej novo prijatý zákon hovorí, že v databáze členov disciplinárnych senátov zvolených z kandidátov navrhnutých ministrom spravodlivosti SR má byť k 1. januáru 2012 15 členov disciplinárnych senátov a z toho presne 8 sudcov a 7 iných osôb. Aktuálne je zvolených 10 členov disciplinárnych senátov, z toho 9 sudcov a 1 iná osoba. Ako má však Súdna rada SR dosiahnuť stav, ktorý zákonodarca vytvoril a nijako neriešil situáciu v prechodných a záverečných ustanoveniach zákona, a teda ako má Súdna rada SR dosiahnuť stav, aby bolo v uvedenej databáze členov disciplinárnych senátov len 8 sudcov, nie je zo zákona zrejmé. Má Súdna rada SR niektorého člena ľubovoľne odvolať, a to aj za stavu keď nie je splnený žiaden z dôvodov pre zánik funkcie člena disciplinárneho senátu? Súdna rada SR nedokáže túto právnu normu vykonať. Táto právna norma je nevykonateľná. Ukladá povinnosť, ktorú prostredníctvom iného ustanovenia zákona zakazuje uplatniť. Ďalej nie je splnená ani podmienka náhodného výberu – § 119c ods. 3 zák. č. 385/2000 Z. z. – výber konkrétneho disciplinárneho senátu sa uskutočňuje aspoň z 5 členov disciplinárnych senátov, z ktorých aspoň 2 členovia sú inými osobami ako sudcami. V databáze členov disciplinárnych senátov je len jedna osoba iná ako sudca. Proces voľby člena disciplinárneho senátu je podrobne upravený v zákone, a to za postupnej účasti viacerých participujúcich orgánov a za dodržania zákonných lehôt, spôsobu a formy rozhodovania. Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny senát. Disciplinárny senát rozhoduje napr. aj o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu v prípade vážnych pochybení sudcu alebo jeho trestného stíhania za úmyselný trestný čin. Z pohľadu na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že vôbec nie je možné zložiť zákonný disciplinárny senát a nie je známa ani cesta ako vyriešiť hlavne zjavné ignorovanie Ústavy Slovenskej republiky novelou zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Záverom sa dá len konštatovať, že na základe novely zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich je disciplinárny súd v troskách.

Komentáre sú uzavreté.