Dámy dohodnite sa ako ďalej
Tragikomédia, asi tak by som označil vyjadrenie zástupcov tzv. tretieho sektora k otázke imunity sudcov. Na jednej strane chcú, aby sudcov mohol stíhať hociktorý vyšetrovateľ na Slovensku bez súhlasu ústavného súdu, na druhej strane si uvedomujú, že je to „cesta do pekla“ ako to označila známa znalkyňa pomerov všetkého druhu na Slovensku – pani Zuzana Wienk 4. februára 2013 pre denník Hospodárske noviny. Nakoľko si už aj ona uvedomuje nebezpečenstvo, že je to cesta ako sa zbaviť účelovo akéhokoľvek zákonného sudcu. Na druhej strane v ten istý deň v denníku Pravda Eva Kovačechová hovorí o potrebe zrušenia sudcovskej imunity.
Môj názor je verejne známy súčasný stav, kedy každé stíhanie sudcov musí odobriť ústavný súd, je pre túto dobu najlepším riešením. Nie je to nedôvera k policajtom, ktorých je v zbore totálna väčšina čestných, ale je to nedôvera k politikom, ktorí veľmi radi políciu zneužívajú na svoje hry. Nedávny prípad Daniela Lipšica, ktorý si pred voľbami urobil z vyšetrovania prípadov vlastnú predvolebnú estrádu. Nečudoval by som sa, keby odhalil papierovo každý zločin na Slovensku za uplynulých 20 rokov, aj ten čo sa nestal.
Voči sudcom smerovalo za ostatných desať rokov na ústavný súd približne 20 podaní, polovica dostala zelenú, časť polícia vzala spať a ostatné neprešli. Diskutujme o tomto systéme nastavení, ale prečo rušiť právnu istotu účastníka na zákonného sudcu?
Trestné oznámenie v prípade volieb do súdnej rady ukazuje aké je potrebné chrániť sudcov systémom kontroly zo strany ústavného súdu. Ak existuje podozrenie zo spáchania trestného činu, nech sa prešetrí, ale sudca môže existovať a pojednávať naďalej a to je podstatné. Ak by tento mechanizmus padol, sudca by bol možno dnes už predčasne obvinený a to by bola chyba. Koľko by bolo takých chýb pred voľbami, ak by minister vnútra potreboval zakryť napríklad vlastné predražené nákupy informačnej techniky, vozového parku, prieskumy verejnej mienky. Minister vnútra by potom reálne spoločne s policajným prezidentom ovládli tretiu moc v štáte, nezávislé súdnictvo. Dnes máme šťastie, že tieto posty sú obsadené osobami, ktoré netúžia chorobne po moci…,ale nemusí to tak vždy byť.