Štefan Harabin

Predbežná rezolúcia CM/ResDh(2010) 225 týkajúca sa rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva v 78 prípadoch proti Slovenskej republike týkajúcich sa neprimeranej dĺžky občianskoprávnych konaní (pozri Prílohu týkajúcu sa zoznamu prípadov v skupine Jakub)
(prijatá Výborom ministrov 2. decembra 2010,
počas 1092 zasadnutia Delegátov ministrov)

Výbor ministrov, podľa článku 46 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),

berúc do úvahy počet rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „Súd“) konštatujúcich porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru zo strany Slovenskej republiky z dôvodu neprimeranej dĺžky občianskoprávnych konaní  (pozri Prílohu týkajúcu sa zoznamu prípadov v skupine Jakub);

berúc do úvahy, že v časti týchto rozsudkov Súd dospel k záveru o porušení článku 13 Dohovoru z dôvodu absencie účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy na neprimeranú dĺžku konania (Dobál, Dudičová, Komanický č. 2, Múčková, Preložník, Šidlová);

pripomínajúc, že neprimeraná dĺžka pri výkone súdnictva predstavuje vážne nebezpečenstvo pre rešpektovanie právneho štátu a prístup k súdu;

pripomínajúc navyše odporúčanie Rec(2004)6 Výboru ministrov členských štátov týkajúce sa zlepšenia vnútroštátnych prostriedkov nápravy;

posúdiac informácie pravidelne predkladané v tomto ohľade slovenskými orgánmi týkajúce sa už uskutočnených alebo predpokladaných opatrení vo vzťahu k týmto rozsudkom (pozri Prílohu);

Individuálne opatrenia

poznamenajúc, že individuálne opatrenia prijaté orgánmi za účelom zabezpečenia nápravy pre sťažovateľov za zistené porušenia (restitutio in integrum), osobitne včasné uhradenie súm priznaných Súdom z titulu spravodlivého zadosťučinenia a urýchlenie, do tej miery ako je to možné, konaní, ktoré stále prebiehali po konštatovaní porušenia zo strany Súdu;

blahoželajúc si k skončeniu predmetných vnútroštátnych konaní v 63 zo 78 vecí;

pripomínajúc zároveň s obavou, že 15 vecí stále prebieha pred vnútroštátnymi súdmi (Hrobová, Lubina, Orel, Rišková, Softel č. 1, Softel č. 2, Dudičová, Komanický č. 2, Rapoš, Španír, Chrapková, Keszeli, Kučera, Majeríková, Sika č. 6);

Všeobecné opatrenia

Opatrenia majúce za cieľ nápravu problému neprimeranej dĺžky súdnych konaní

privítajúc početné organizačné reformy prijaté vnútroštátnymi orgánmi v rokoch 2007 až 2010 s cieľom odstrániť tieto problémy, osobitne:
– zvýšenie počtu sudcov,
– zriadenie nových súdov,
– vývoj informatického systému riadenia;

všímajúc si so záujmom dodatočné opatrenia predpokladané orgánmi také, ako zákon zameraný na zverenie základnej sudcovskej práce vyšším súdnym úradníkom umožniac sudcom sústrediť sa výlučne na súdne rozhodovanie a povzbudzujúc orgány uskutočniť tento zámer;

privítajúc tiež dve zmeny Občianskeho súdneho poriadku („malú“ a „veľkú“ zmenu zákona) a zákona o súdnych poplatkoch, ktoré nadobudli účinnosť v rokoch 2007 a 2008, osobitne s nasledujúcimi výsledkami:

– zjednodušenie konania pri doručovaní písomností,
– zníženie súdnych poplatkov,
– zavedenie, v konaniach smerujúcich proti správnym orgánom, možnosti pre prokurátora podať žalobu na súd smerujúcu k povinnosti dotknutého orgánu konať,
– harmonizácia procesu o vylúčení sudcov,
– rozšírenie možnosti súdov rozhodnúť vo veci bez pojednávania,
– zjednodušenie dedičského konania,
– zavedenie zjednodušeného konania o drobných sporoch,
– rozšírenie možnosti oblasti aplikácie režimu platobného rozkazu,
– zavedenie možnosti súdov ustanoviť spoločného zástupcu pre viacerých účastníkov konania,
– obmedzenie možnosti pre odvolacie a dovolacie súdy zrušiť  rozhodnutia vyhlásené na nižšom stupni a vrátiť ich na nové konanie;

poznamenajúc v tomto ohľade, že po tom, ako sa priemerná dĺžka občianskoprávnych  konštantne zvyšovala, osobitne v rokoch 2002 až 2004, v súčasnosti sa začína pravidelne  znižovať, aby zostúpila zo 17,56 mesiaca v roku 2004 na 13 mesiacov v roku 2009;

predpokladajúc predsa len, že dopad prijatých a predpokladaných reforiem týkajúcich sa dĺžky občianskoprávnych konaní a ich skutočná kapacita predísť podobným porušeniam môžu byť plne posúdené iba na základe štatistických údajov za dlhšie obdobie.

Opatrenia zamerané na zavedenie účinného prostriedku

poznamenajúc, že zmena ústavy, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2002 zaviedla ústavný prostriedok vo vzťahu k námietkam porušení ľudských práv zaručených medzinárodnými zmluvami, a že európsky súd už dospel k záveru, konkrétne v rozhodnutí o prijateľnosti v prípade Andrášik a ďalší z 22/10/2002, že toto nové konanie predstavuje účinný prostriedok v zmysle článku 13 Dohovoru;

pripomínajúc však, že európsky súd napriek tomu vo viacerých prípadoch zistil určité problémy pri aplikácii tohto prostriedku:
a) problémy týkajúce sa zamietnutia sťažnosti, keď prípad už viac neprebiehal pred súdom zodpovedným za namietaný prieťah

poznamenajúc v tomto ohľade so zadosťučinením, že orgány predložili príklady nálezov ústavného súdu z roku 2003 a 2005 s cieľom ilustrovať novú prax tohto orgánu pri posudzovaní sťažností na dĺžku konania spočívajúcu v posúdení, v súlade s judikatúrou európskeho súdu (Jakubíčka et Magyaricsová), dĺžky konania prebiehajúceho na viacerých stupňoch;

b) problémy týkajúce sa súm odškodnenia priznaných ústavným súdom

pripomínajúc tiež, že Súd zistil v niektorých prípadoch (najmä Magura, Rišková, Šidlová), že odškodnenie priznané slovenským ústavným súdom za neprimeranú dĺžku občianskoprávnych konaní bolo zjavne nedostatočné, predstavujúc od 5 % do 25% zo súm, ktoré by boli priznané v tomto ohľade samotným Súdom za zistené prieťahy v zmysle článku 41 Dohovoru;

poznamenajúc v tomto ohľade so záujmom, že v dvanástich rozhodnutiach týkajúcich sa sťažností na neprimeranú dĺžku občianskoprávnych konaní vydaných v roku 2009, ústavný súd priznal sumy, ktoré sa pohybujú medzi 25% a viac ako 100% zo súm, ktoré by mohli byť priznané za tieto prieťahy Súdom;

c) problémy týkajúce sa neúčinnosti príkazu ústavného súdu konať vo veci

poznamenajúc rovnako, že Súd v niektorých prípadoch (Vičaová, Komanický č. 2) kritizoval neúčinnosť príkazu ústavného súdu konať vo veci;

poznamenajúc v tomto ohľade so záujmom, že v roku 2010 bol vytvorený systém kontroly rozhodnutí ústavného súdu konštatujúcich neprimeranú dĺžku konania a prikazujúcich konať  vo veci, ale poznamenajúc, že potvrdenie urýchľujúceho účinku príkazov ústavného súdu je stále očakávané;

d) problémy týkajúce sa kritéria aplikovaného ústavným súdom pri posudzovaní dĺžky konania, vrátane prerušených konaní

pripomínajúc nakoniec, že v rozsudkoch Súd dospel k záveru, že sťažovatelia nemali k dispozícii účinný prostriedok nápravy kvôli praxi ústavného súdu spočívajúcej v odmietnutí sťažností týkajúcich sa prípadov, v ktorých dĺžka konania nebola považovaná za dostatočne dlhú na opodstatnenosť sťažnosti (Dudičová) alebo prípadov, keď vnútroštátne konania boli prerušené (Dobáľ);

poznamenajúc v tomto ohľade, že príklady rozhodnutí svedčiacich o zmene tejto praxe ústavného súdu sú stále očakávané;
vyzýva slovenské orgány urýchliť tak, ako je to možné, konania stále prebiehajúce pred slovenskými súdmi, čo najskôr ich ukončiť a informovať Výbor o stave ich urýchlenia;

povzbudzuje slovenské orgány pokračovať v ich úsilí s cieľom vyriešiť všeobecný problém dĺžky občianskoprávnych konaní a ustáliť sľubný klesajúci trend aktuálne zistený  v priemernej dĺžke konania;

vyzýva orgány pokračovať v poskytovaní informácií Výboru o vývoji vo veci, osobitne pokiaľ ide o dopad opatrení a trend v priemernej dĺžke konaní;

vyzýva okrem toho orgány poskytnúť Výboru dodatočné informácie umožňujúce uistenie sa, že vnútroštátny prostriedok vo vzťahu k dĺžke konania funguje v súlade s kritériami stanovenými Súdom.

rozhoduje o pokračovaní v posudzovaní týchto prípadov počas svojho 1108. zasadnutia (marec 2011).

Originál dokumentu

Komentáre sú uzavreté.