Štefan Harabin

Tvrdenie sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Zuzany Ďurišovej o tom, že sme sa nestretli niekoľko rokov, je jasným dôkazom nezasahovania do práce sudcov.

Sudkyňa hovorí pravdu, ak uvádza, že okrem výkonov sudcov ma nič iné nezaujíma. Spravodlivosť a zákonnosť v rozhodovaní a výkonnosť sudcov je moja absolútna priorita. Samozrejme musím popritom dennodenne zabezpečovať aj správu súdu.

Sudcovia sú platení z daní občanov, preto by mali v prvom rade súdiť a až potom viesť „politické debatné krúžky“. Je pravda, že nepotrebujem ako predseda súdu vysedávať po kanceláriách a počúvať klebety, čo sudcovi napísal do spisu účastník konania, keď najvyšší súd je zavalený prípadmi exekúcií od nebankových spoločností. Predseda súdu nesmie ani len poznať obsah iných spisov, ako tých, ktoré mu boli zákonným spôsobom cez elektronickú podateľňu pridelené, resp. tých, ktoré preveruje z titulu návrhovej disciplinárnej dispozície. Ak bola v minulosti iná prax, je mi to ľúto, ale budem postupovať iba podľa zákona. Nebudem prať „špinavé prádlo“ na verejnosti, ale nedá mi nezareagovať na jedno tvrdenie. Pani Ďurišová, nie sú to práve mladší kolegovia, sudcovia zo skupiny priateľov na čele s pánmi Karabínom a Paludom, ktorí nielen že nezdravia, ale ani neodzdravia, dokonca ženám a nie to ešte starším kolegom? Viete pritom dobre, že ja sa ženám bez rozdielu od zapisovateliek, asistentiek po sudkyne a starším kolegom pozdravím vždy ako prvý a pozdravím a odzdravím každému nielen na súde.

Komentáre sú uzavreté.